Frances Ha

[SFF 2013, Sydney] Konverzačný skanzen z ktorého sála bezprostrednosť, sloboda a podivuhodnosť. Môžme prirovnávať k Allenovi, Truffautovi či Jarmuschovi, ale konečná podoba patrí len a len Baumbachovi, ktorého odteraz možno nazývať usilovným auteurom. Jeho "Frances Ha" je filmom nestrojeným a čo sa ústredných (aj bočných) motívov týka, pôsobivo komunikatívnym... (17.08.2013)

[AFF 2015] Frances Ha ako film je vlastne také /dobovo symptomatické/ ukazovátko (český výraz sa mi páči viac). Ukazuje sem, ukazuje tam, beží a nikdy sa nezastaví. Frances Ha ako postava je rovnaká. Pobieha zo situácie do situácie, z problému do problému. V tom je vlastne jej výhoda, pretože mi napriek istej nedotiahnutosti (rezonujúcej s nedokonalosťou hrdinky) a snáď až prílišnej snahe zapáčiť sa prirástla v oboch podobách k srdcu. Je príjemné môcť si raz začas povedať, že je pre mňa analýza nie zbytočná, ale momentálne nepodstatná, a nepozastavovať sa hlbšie ani pri tej čiernobielej cinefilnej rozkoši, pretože som sa vo filme prosto a jednoducho zhliadol. 85% (21.08.2015)

Určite nie som jediný, kto si zažil niečo podobné ako Frances. Ale vnímal som to inak. A práve preto takéto ženy obdivujem. Ženy, ktoré čelia problémom a ranám od života, s úsmevom. Zdanlivo nezraniteľné. Tie asi aj vždy obdivovať budem. A privádza ma to k myšlienke, že obdiv k niečomu nedosiahnuteľnému čiastočne vysvetľuje, prečo sa protiklady tak priťahujú. Nechcem byť so sebou samým v druhom obale, bola by to nuda. Chcem vidieť podobné skúsenosti v očiach osoby oproti a možno sa na ne ani nepýtať, pretože odpoveď by aj tak znela, že každý sa s tým vyrovnáva po svojom. (09.01.2014)

Presne! Presne takýto je život a ja sa ho bojím. Milujem nezávisláky, milujem atmosféru New Yorku, milujem bezdejové filmy o stratených existenciách, tápajúcich ľuďoch čo odmietajú dospieť... Naopak, ľutujem každého kto to nechápe, chýbajú mu v tom prestrelky a naháňačky, akcia, efekty, farba... Keď máte 25+, ste single a aspoň raz sa vám v živote komplet všetko zosypalo, mojich 5 hviezd pochopíte. Ak nie, ste šťastný človek. Alebo máte len zlý vkus (06.01.2014)

Nedovedu říct, zda by se mi snímek alespoň z poloviny líbil, tak jak se mi líbil. Kdybych důvěrně neznal naprosto přesnou kopii hlavní hrdinky. Od vzhledu, způsobu myšlení, stylu oblékání, mluvení, bláznivosti až nevím kam. Jedno je jisté, tento film bych vůbec neviděl. Takhle jsem si ovšem snímek plný volnomyšlenkářství, který se nemohl odehrávat na příhodnějším místě než v New Yorku, nesmírně užil. Zcela mě pohltila zejména velmi příjemná a odlehčená atmosféra, což je něco, na co není současná doba zrovna štědrá. [77 %] (09.04.2022)