Lovec hlav

Kriminálny thriller zo starej školy vo svojej priamočiarosti sebaistý rovnako ako Belmondov "Stopár". Labro sa nezdržuje zbytočnosťami a ide až prekvapivo tvrdo po hlavnej línii príbehu, čo je jedna z vecí, ktoré zaujmú už v úvode - jednoducho, v súlade s hlavným hrdinom je drsným a jasne čitateľným zástupcom populárneho žánru, ktorý v 70.-tych rokoch zažíval vrchol. Nenechajte sa oklamať zaradením do akčného žánru; i keď o streľbu tu nie je núdza, skutočnej akcie sa divákovi dostane až v závere a film ako taký stojí na postupnom budovaní atmosféry aj s pomocou kamery, ktorá nezabúda zoznámiť diváka s prostredím, v ktorom sa odohráva scéna a hudby, ktorá v zásade spolu s dejom pomaly graduje a až v závere sa prejaví Colombierov hudobný sluch v plnej intenzite. Mňa však zaujalo ešte čosi, a to je skrytý queer podtext. Všetky vzťahy a detaily charakterov a scén z väznice by bolo možné považovať len za náznaky. Sériového vraha, ktorý si ako komplicov vyberá bez výnimky atraktívnych mladíkov z ulice a oslovuje ich Coco, už ale nie. Philippe Labro možno týmto spôsobom odkazuje na tehdajšiu francúzsku komunitu homosexuálov a otvorene prejavuje svoj názor na ňu ako úchylku, keď ju prisudzuje kriminálnym živlom z okraja spoločnosti a "verejným nepriateľom" (za ktorého je Cremerov zabijak "Jastrab" označený). Môžem sa však len domnievať, ako to bolo myslené keďže zrejme niet nikoho, kto by mi to mohol na sto percent potvrdiť. Rozhodne to však stojí za úvahu, a aj preto sa prikláňam k vyššiemu hodnoteniu. 75% (07.07.2014)

Jean-Paul Belmondo jako precizní, profesionální a chladný (!) lovec hlav. Je to nezvyk. Když jsem film viděla poprvé, pořád jsem čekala, kdy se usměje se, hodí hlášku a zavěsí se na vrtulník. A ono nic. Ovšem vzhledem k tomu, že jeho protivníkem je ultramagor v podání Bruna Cremera, je asi namístě, aby šel humor a frajeřina stranou. A doporučení na závěr: vyhýbejte se obloukem náhodným známým, co vás z ničeho nic začnou oslovovat „Koko“. Nemyslí to s vámi dobře. (29.03.2011)

Já bych si tedy s dovolením na počest Lovce hlav jednu malou rachejtli pro radost vystřelila. Ono totiž díky za takové filmy, s ohledem na to, co je člověk kolikrát nucen shlédnout z novější produkce. Stará dobrá Francie a Bebel... "1. lekce: Nepodávej ruku tomu, koho neznáš... A neobracej se zády... Lekce číslo 3: Na nic se neptej..." (13.02.2016)

No nevím nevím... prišlo mi, že ten film bol myslený ďaleko pôsobivejšie, než napokon vyzeral. Príbeh vymyslený výborne, ale zrealizovaný narýchlo, akoby s vystrihnutou polovicou scén, bez skutočného záujmu o postavy, snahy o dramatickú atmosféru a citu pre dusnú akciu, ktorú tak sľubne navodzuje silný hudobný motív a pochmúrne šedivé ladenie celku. Iné Belmondove filmy sú omnoho dlhšie a udeje sa v nich toho ďaleko menej... - asi že LOVEC HLÁV je na rozdiel od nich bez humoru a žien. Že ale chýba to ostatné zmienené, v tomto prípade zamrzí... (08.05.2019)

Belmondo je tu sympatický drsňák, Cremer je tu nesympatický drsňák a tak mu ide Belmondo po krku. Obaja sú extra charizmatickí, takže ma dosť prekvapil priebeh deja, keď sa scenárista rozhodol venovať polovicu filmu istej podzápletke, ktorá je však rovnako dôležitá ako dopadnutie Cremera. Za následok to má fakt, že sa Cremer na desiatky minút porúča spred kamery a mňa to bohužiaľ sklamalo. Záver je už potom klasický, kto tipoval niečo iné, ako konfrontáciu týchto dvoch postáv, asi žiadne podobne drsné filmy ešte nevidel. Taká príjemná stará škola, ktorá má spád a je zaujímavá tou nostalgickou atmosférou Francúzska 70tych rokov, ktorú máme tak radi zo stovák kriminálok s Belmondom, Deloinom, Gabinom a ďalšími. (21.09.2013)