Hlasy

Film Hlasy pojednává o jednom klukovi (Ryan Reynolds) ,který to v dětství neměl jednoduché (jak já mu rozumím...) a holt to na něj zanechalo tolik stop,že bez užívání léku si dnes jako dospělý čerstvě zaměstnaný skladník povídá s vlastním psem a kocourem,který mu rádi odpovídají a jednoho dne ho i navedou hlavně tedy kocour k vraždě dívky,která se mu v práci zalíbila,ale ona ho jak si nechce a považuje ho za podivína.Takže jednoho večera ve zkratu nám Jerry onu dívku zabije ale koucour mu připomenu ,že musí udělat něco s tělem co nechal v lese a tak nám začíná příběh plný krve,rozdvojené osobnosti a rozhodně ne žádného happy endu.Film mi sednul a v dosti věcech jsem Jerrymu rozuměl.Takže za mě celkově 75 % a čtyři hvězdy. (31.05.2015)

Jelikož jsem šla do The Voices bez toho, že bych si přečetla obsah či komentáře, protáčela jsem zhruba prvních patnáct minut oči s tím, že se jedná o další z řady nemastných neslaných amerických komedií. Což se naštěstí vzápětí změnilo a můj zájem se začal stupňovat v přímé úměře s tím, jak často stačil Jerry zaplňovat svou ledničku. Bezduchý výraz Ryana Reynoldce v romantické komedii? Grrr! Bezduchý výraz téhož, v černohumorném, mluvícími hlavami obklopeném, úletu? Sama bych nevěřila, že to jednou napíšu, ale zdá se, že alespoň jednou našel chlapec své uplatnění a taky mu docela sluší růžová. Když k tomu připočtu moji velkou slabost pro rejpavé, cynické kocoury, tak se dá říct, že jsem si to nakonec docela dobře užila. (21.02.2015)

Správně divnej film ve kterém se komedie a psychodrama míchají v tak neobvyklých poměrech, že divák- přestože( nebo právě proto, že) moc neví má li se smát, brečet, nebo kroutit xicht do WTFgrimasy - na konci opouští film s pocitem, že je navzdory všemu kupodivu pobaven a že viděl něco trošku jiného :) (02.03.2015)

Milujte svojho psychopata. Prekrásne ironizujúca historka o klasickom romantickom hrdinovi z továrne na kúpeľňové zariadenie, so skromným obydlím, mačkou a psom, ktorý sa zamiluje do krásnej kolegyne tak vášnivo, až z toho ona stratí hlavu - a nebude posledná. Film, ktorý prezieravo uhýba rutine a nastavuje krikľavé morbídne dvojzmysly, majúce iný význam v tom našom a v Jerryho svete. Jerry, ktorý už svojou snaživosťou (zdôvodnenou zaraďovaním do normálneho života) do tejto reality tak trochu nezapadá má veľkú výhodu, ktorou si dokáže ľudí získať. Je to jednoducho roztomilý rojko, ktorý zažíva mnoho dobre známych situácií, a tak ho i napriek tomu, že k nám neprehovárajú domáci miláčikovia, dokážeme pochopiť. Až na to, že zväčša situácia dopadne trochu inak a my nikoho nezabijeme. Jerry to šťastie žiaľ nemá, a tak je jeho údel o to ťažší. Musí sa vyrovnávať nielen so vzťahmi na pracovisku, ale aj svojou odvrátenou stránkou osobnosti, druhou identitou, ktorá sa usídlila v jeho podvedomí a začína prenikať aj do vedomia. Vpády vysnenej ilúzie do skutočnosti sú vlastne postavené na hlavu - je to realita, ktorá občas prebleskne svetom spoza Jerryho ružových okuliarov a dostáva ho do vražedne komických situácií. Jerry má tým pádom problém, pretože nechce byť protagonistom hororu, ale vytúženej romantickej komédie, v ktorej získa účtovníčku s tvárou Gemmy Arterton. Na tejto jeho rozpoltenosti je vybudované taktné a emocionálne vystužené rozprávanie, ktoré podľa potreby a chute strieda žánre a vysmieva sa klišé prostou psychickou nespôsobilosťou hlavného hrdinu ich spolu s klasickými diváckymi očakávaniami naplniť. Bizarná poetika (termín "hovoriace hlavy" sa konečne dobral pôvodného významu) a poznámky domácich miláčikov, ktoré takmer vždy triafajú do čierneho, neprestajne atakujú centrum smiechu. Predsa mi však stranou vivisekcie Jerryho zmýšľania chýbala rovnaká miera pozornosti a zapracovanosti do deja, aká náleží zvieratám a dvojici srdcových dám, i vedľajším postavám a kolegom z práce, ktorí majú význam pre finále. Rozriešenie (a rozhrešenie) hrdinovej dilemy je však nakoniec uspokojivé, uveriteľné a prosto dobré. Napokon je i po zásluhe odmenený spôsobom značne nekorektným - kresťansko-bollywoodskou tanečnou vsuvkou. Reynolds ma po prvý raz dokázal úplne presvedčiť a casting priam prekvitá interným humorom, zosobneným v spojení predstaviteľov s ich skúsenosťami s hororovým žánrom (Reynolds nepočuje hlasy po prvý raz, reverzná domina v podaní Artertonovej je osviežením a Kendricková už nemusí závidieť Kristen Stewart, lebo má vlastného krásavca so zabijáckymi inštinktmi). Marjane Satrapi prekvapuje vitálnosťou a hravosťou. 80% (05.03.2015)

Americké Psycho zabalené v ružovom obale, respektíve temnota podaná pestrofarebnými farbami. Podľa obsadenia, plagátu, popisu deja, traileru som čakal uletenú komédiu s rozprávajúcimi zvieratami, nakoniec som však dostal bizarný mix čiernej komédie a psycho-thrilleru/hororu funkčný v každom a jednom smere ... aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať. Aj tá „komédia“ je totiž v prípade Voices dosť zavádzajúce označenie, ono je to v podstate regulárny horor/thriller, ktorý sprostredkováva pohľad do duše schizofrénneho vraha, akurát podaný s poriadnou dávkou cynizmu a sarkazmu. Pod týmto obalom sa však skrýva poriadna skepsa a mrazivá psychologická sonda do života maniaka. Reynoldsov hrdina je totiž vyšinutý vrah ku ktorému prehovára ako jeho „dobré ja“ v podobe psa, tak to „zlé“ v podobe mačky s trefným írskym prízvukom. Znie to absurdne, ale to striedanie žánrov, kde v jednom zábere strieka krv a v druhom sa nekompromisne hláškuje z úst domácich miláčikov plnohodnotne funguje. Že to znie ako poriadny úlet? To si píšte, toto je rozhodne najdivnejší film roku 2014! A to radšej nespomínam rozprávaciu uťatú hlavu Gemmy Arterton, ktorú si hlavný hrdina chová v chladničke! Pre mainstreamovú publikum s najväčšou pravdepodobnosťou nestráviteľná zmes žánrov, na indie scéne hotový klenot. Pre mňa osobne neuveriteľné prekvapenie a kvalitou oveľa lepší film, než by som si trúfal odhadovať. Pocta šikovnej režisérke, ktorá dokázala presne vystihnúť stav pomätenej mysle. V tomto prípade ani nevadí, že tá story je predvídateľná až beda, pretože o príbeh tu ide až v druhom rade. Vo výsledku tak ten najnetradičnejší, najbizarnejší, ale zároveň najzabávanejší portrét života jedného psychicky narušeného jedinca. Akurát ho je náročné niekomu odporúčať, napríklad tie absolútne prestrelené záverečné titulky s „happy songom“ už boli aj na mňa mierne over the top. CELKOVO: 4* (8/10) (20.02.2015)