Hush

Z Mikea Flanagana sa nám stáva jeden z najzaujímavejších hororových/thrillerových režisérov súčasnosti. Po slušných, avšak minimalistických hororoch ako Absentia a Oculus, ktoré však skôr pracovali so psychológiou postáv, než s prvoplánovým vystrašením diváka, prichádza s ešte minimalistickejších home invasion Hush, ktorý si natočil pre Netflix iba tak z nudy za pár dní vo voľnom čase. A aj keď to je na prvý, aj na ten druhý pohľad iba klasický prírastok do home invasion subžánru, tak práve silná režisérska ruka ho dokázala povýšiť na niečo viac než typický zabudnuteľný home invasion thriller. Flanagan sa tu totiž ani na sekundu netvári, že točí niečo iné a ani nesnaží o nič viac než z daného subžánru dostať maximum. A presne to sa mu aj darí. Obyčajná hra na mačku a myš a osemdesiat minútové naháňanie vraha a obete na ploche jedného domu a jeho okolia nebolo snáď nikdy napínavejšie. Fakt, že hlavná hrdinka je hluchonemá je príjemným spestrením a Flanaganovi sa darí pár zábermi výborne načrtnúť vnímanie jej sveta. Hlavná hrdinka, napriek tomuto hendikepu však nie je typická obeť, ale racionálne uvažujúca postava, ktorá vie, že vrah má oproti nej podstatne na vrch a tak sa v rámci možností a žánru v ktorom sa pohybujeme chová maximálna racionálne. Práve vďaka tomu svojím konaním budí u diváka sympatie, čo je pri podobných naháňačkách vraha a obete priam žiaduce, pretože tak umožňuje ten boj prežívať spoločne s hlavnou hrdinkou. V Hush tak vynikajúco funguje napätie, stiesnená atmosféra, aj tempo, ktoré vie, že podobný námet by dlhšiu ako skromnú osemdesiat minútovú stopáž neutiahol. Ani raz tak nestihne nudiť a končí presne v momente, keď by celé dianie mohlo byť repetitívne. Flanagan tak opäť dokázal, že má veľký talent a stačí mu jeden námet, v ktorom vie natočiť efektný film. Hush síce nie je absolútne ničím výnimočný alebo originálny home invasion thriller, ale svoj účel plný v maximálnej možnej miere. Je to výborne odvedená práca, ktorá rešpektuje všetky pravidlá žánru, ale zároveň dokazuje, že pokiaľ sa s nimi pracuje s rozumom, tak aj na malom priestore a s tisíc krát opakovaným námetom je možné natočiť dostatočne strhujúci napinák. Flanagan natočil presne to čo chcel natočiť a v podstate si to nijako inak alebo lepšie neviem predstaviť natočené, aj napriek tomu, že Hush má od maximálneho hodnotenie stále ďaleko. Chápem, že to asi zarytému hororovému fanúšikovi môže byť málo, ale kto od tohto čakal krvák, akékoľvek gore, nebodaj rape & revenge, prípadne v každom horore počíta bodycount (lebo bodycount je pre filmovú kvalitu „veľmi“ dôležitý) nech sa radšej obzrie do brakovejšej tvorby. Hush potenciál, ktorý mu daný námet ponúkal využil v maximálnej možnej miere. Je to celý čas napínavé, akurát dlhé, má to sympatickú hlavnú hrdinku, i rozumne uvažujúce postavy. Jednoducho uvedomelá a sebavedomá thrillerová naháňačka. Čo viac v subžánri home invasion vlastne chcieť? CELKOVO: 3,5* (7/10) (28.04.2016)

Musím priznať, že po tomto filme som asi ešte viac natešený dnes na večer, kedy konečne uvidím dlho očakávané Before I Wake. Hoci súhlasím s ricci.s, že ide viac o thriller, než o horor, Flanagan tu opätovne dokazuje podľa mňa svoj talent. Najmä vo formovaní postáv a nápaditej atmosféry. Plus je tu pár skutočne skvelých scénok, ktoré ma skutočne dostali na hranu. Najmä, keď sa Maddie len veľmi tesne stihne vyhnúť vystrelenému šípu z kuše. A plus je podľa mňa naša hrdinka veľmi sympatická a súčasne veľmi inteligentná a vie sa brániť a bojovať a snažiť sa vyťažiť zo situácie, ktorú sa snaží mať pod kontrolou. John Gallagher Jr. mi tu príde ako chlapík, ktorý moc často pozeral The Purge, až mu z toho preplo a rozhodol sa pozabíjať pár ľudí sám. Nemá dokopy žiadnu motiváciu ani nič, proste len rád zabíja a hotovo. Takže jeho postava podľa mňa až tak zaujímavou nie je, no boj medzi ním a Maddie podľa mňa je. Okrem toho som si počas sledovania uvedomil, že práve Flanagan je ohlásený, že bude režírovať filmovú verziu Kingovho príbehu Gerald's Game a myslím si, že je to absolútne skvelá voľba, nakoľko veľmi dobre vie aj ukázať myseľ hlavnej hrdinky a akým spôsobom k nej jej vlastné ja prehovára. A pre tých čo čítali knihu vedia, že to sa v tom príbehu odohráva neustále. Takže v tomto smere môžem povedať, že to podľa mňa zvládne dobre. Výbornou scénkou je aj podľa mňa záverečný odkaz, čo Maddie napíše na počítači, lebo to hovorí absolútne všetko. A dievča bojuje do posledného dychu. Film je miestami veľmi prekvapivý a má dobré momenty, ktoré podľa mňa stojí za to vidieť. Jeden z najlepších home invasion filmov, čo som videl za posledné roky. A jednoznačne stokrát lepšie ako bolo "The Purge." Za mňa dávam tomuto filmu jednoznačné áno. Ak máte radi home invasion, doporučujem si "Hush" pozrieť.Hodnotenie: A- (09.04.2016)

Film Mika Flanagana je dokonalým príkladom toho, čo môžete robiť s peknými výkonmi, dobrým príbehom a kreatívnou réžiou. Film má určite niekoľko chýb, ale väčšinou je to mimoriadne účinný thriller, ktorý využíva kreativitu na lacné efekty CGI alebo nepríjemné hluky, aby sa nás pokúsil vystrašiť. Najviac na mňa zapôsobil jednoduchý dej a to, ako ho režisér Flanagan dokázal využiť na perfektný efekt. Najväčším problémom našej ženskej predstaviteľky je, že vraha nepočuje a vrahova najlepšia ochrana je, že ju môže počuť. Tu to vytvára veľké napätie kvôli scénam, ako napríklad kde vrah stojí za ňou a klope na okno, ale ona nevie, že je tam. Existuje niekoľko scén, v ktorých vrah práve vydáva hluk, ale náš nepočujúci ho nepočuje, a to vyvoláva napätie. 6/10 (18.10.2021)

Flanagan opäť raz neprekročil svoj tieň. Vážne nechápem, prečo už tomuto žánru konečne nedá pokoj... Home invasion mám rád a aj napriek varovnej výstrahe v podobe slabého režiséra som si od tohto snímku veľa sľuboval. Žiaľ dočkal som sa len nudy a to aj napriek celkom zaujímavému nápadu v podobe hluchonemej obete. Aj útočník bol fajn, vyzeral tak správne šibnuto-šialene, že som mu to aj celkom zožral. Škoda, že sa tieto pozitíva nepretavili do zodpovedajúcej atmosféry, tá je tu totiž na bode mrazu. Nuž Flanagan a jeho typický problém - dobrý nápad, priemerný scenár a nulové vyžitie v podobe žiadnej atmosféry. Slabý priemer. 55/100 (22.01.2018)

Home invasion je hororový subžánr, který v dnešní době může překvapit skutečně máločím (ale nic proti němu nemám, když funguje). Proto nápad s hluchoněmou hlavní postavou mi přišel hodně zajímavý a doufal jsem, že by z toho mohlo vypadnou něco zajímavého. Začátek vůbec nebyl špatný, jenže bohužel to pak začalo být čím dál tím nudnější a já zoufale čekal v nějaká zvrat, v nějaké překvapení, jakékoli další oživení děje... a nakonec z toho vypadl další horor z kategorie "neurazí, nenadchne". Navíc jsem se ani nedozvěděl, co byl zač ten chlap, co ji ohrožoval, pak taky nevím proč ji ohrožoval a taky bych rád věděl, jestli Craig byl nějaký její ex nebo někdo jiný. Možná to byl ten vrah, ale ona ho neznala, takže to Craig nebyl. Jako na jedno zhlédnutí to asi ujde, ale skutečně od toho člověk nesmí mít velké očekávání, protože nic extra to fakt není. Navíc o hlavní hrdince moc nevíme a na nelogičnosti taky dojde - a ne zrovna v malém počtu. Takže od ostatních hororů typu "neurazí, nenadchne" se to liší jen hlavní hrdinkou, jinak ničím. 2* (05.01.2021)