Spoorloos

Jeden z mála filmů, který mě bavil méně než jeho americký remake. Obvykle fandím našim evropským sousedům a hrdinně nenávidím americké kopírovače, ale Spoorloos pro mě byl až příliš klidný a zároveň vynervovaný, tím způsobem, který mě naprosto ubíjí. Vždycky si vzpomenu na vznětlivé jižany, kteří jednají bez přemýšlení. Elektronická hudba možná byla tehdy ve filmech velká móda, pro mě je to ale jen umělé navození znepokojující atmosféry, které mě znepokojuje úplně jiným způsobem, než by si tvůrci přáli. Jistě je to skvělé zahraný film s dobrým nápadem, ale je to celé unylé a pro mě to postrádá tu správnou atmosféru. A konec mi přišel useknutý, jako kdyby se už režisérovi nechtělo dál myslet a říkal: "Nazdar přátelé, končím, víc po mně nechtějte." (28.08.2011)

Holandský triler, zaradený medzi sto najdôležitejších hororov histórie (prečo zrovna hororov?) je zaujímavý tým, že divák sa počas jeho deja zaoberá motívmi a psychológiou dvoch hlavných postáv a snahou o ich pochopenie. Je to príjemná zmena oproti kriminálnej šablóne, keď môže byť motív známy, alebo máme viacerých podozrivých a po zvyšok deja hľadáme vraha, poprípade obeť zločinu. Aj keď sa nám tieto motívy podarí odhaliť, nie je jednoduché ich pochopiť, ale potom nútia diváka sa zamyslieť nad tým, čo by robili najmä v prípade hlavnej postavy oni (dúfam, že s tou zápornou sa nikto nestotožnil). Záporná postava je ale zaujímavejšia, dozvedáme sa o nej postupne útržkovité informácie a rozmýšlame, ktoré z nich môžu mať s jeho činmi niečo spoločné a kde pramení jej sociopatizmus. Príbeh je výborne vypointovaný, dá zmysel niektorým motívom, ktoré sa v priebehu deja objavia a divák nemá na konci pocit, že by bolo vo filme niečo zbytočne naviac. Film o tom, čo je v živote skutočne dôležité a ako hlboko sa môže zavŕtať chrobák v hlave. (18.01.2013)

Veľmi dobrý film, ktorý sa ale úplne nevyvíja podľa mojich predstáv, pretože začiatok-úvod a koniec-záver, ma vskutku vydesili na smrť, najmä posledná filmová sekvencia, ktorú radšej ani prezrádzať dopredu nebudem, lebo by som načisto pokazil, čo sa režisér snaží po celý čas budovať-Je to veľká NEISTOTA Rexa Hofmana, ktorému sa doslova VYPARILA priateľka Saskia Wagter, keď vyštartovali z Holandska s cielom do Francúzska, a práve u „Galtského kohúta” , na jednej z mnohých čerpacích staníc bola unesená SOCIOPATOM Raymondom Lemorneom, ktorý žije navonok-usporiadaný rodinný život, s manželkou i dvomi dcérami, ale ani ONY netušia, čo sa skrýva za jeho temnou stránkou ? Uplynú nejaké roky, ale ani tie nepresvedčia Rexa, aby to už konečne vzdal ! Vyzve v televízii dotyčného, aby sa mu postavil ZOČI-VOČI, a to je zatiaľ nespomínaný STRED FILMU, keď sa hrá mačka s myšou, a kto je kto, nie je zložité vydedukovať. O šialencovi som sa toho dozvedel oveľa viac, akoby bolo vôbec vhodné. Najprv zachránil topiace sa dievča, aby vzápätí urobil z toho dokonalé OPOZITUM, ktoré mi nie je po chuti, a mám z neho ešte teraz, pri písaní recenzie-extrémne husiu kožu ! Tento desivý THRILLER má niečo do seba, a to už z toho parného dôvodu, ako sa po celý čas pozerá na Raymonda, ktorý nemá absolútne žiadne výčitky svedomia, nikto a nič-s ním ani za pád nepohne !!! (01.09.2018)

Zajímavý a velice "evropský" dramatický thriller. Jediný závažný problém jsem měl s nemastnými, neslanými herci a jejich rolemi. Ty postavy se mi prostě zdají divně napsané - což je ale ve starších evropských temně laděných filmech naprosto běžným jevem. O normálního člověka v nich nezakopnete. Režisér si dost pohrává s atmosférou (chvilku moc dobrá, pak se něco stane, a je pryč), místo toho, aby se zapracovalo na svižnosti snímku, tvoří se radši postavám pochybná psychologie... Nemůžu říct, že by mi to vyloženě sedlo. 7/10 (29.10.2009)

Netradične poňatý thriller, ktorý dokáže minimalistickou prácou s jednoduchým príbehom docieliť atmosféru, kedy nie je človek silene napätý, ale tempo snímku ho drží v očakávaní, čo ďalšieho príde (veľmi dôležité je vedieť o filme, čo najmenej - v odhaľovaní ďalšieho vývoja príbehu je to najväčšie čaro tohto dielka). Zaujímavé je aj spájanie časových rovín (prepletanie z pohĺadu obete a páchateľa do záverečného finále). A ešte treba spomenúť predstaviteľa psychopata B.P. Donnadieua, ktorý opäť raz poukazuje nato, že najsilnejšie vynikne tlmený prejav (ako napr. Bob Hoskins vo Felicia´s Journey alebo záporné úlohy Robina Williamsa) - t.j. najväčšiu silu má záporák, ktorý pôsobí neškodným dojmom. Celkovo teda skvelá ukážka poctivého psychothrilleru made in Europe (us remake som doteraz nevidel - ale som zvedavý naňho najmä z dôvodu ako s tak citlivou látkou naložili američania a či sa z psychothrilleru nestratilo slovíčko psycho), ktorá síce nespôsobí zimomriavky, ale ktorej sila je v pokoji, ktorým buduje atmosféru až do neznesiteľnosti. (19.07.2005)