• gogo76
    ****

    "Odkiaľ si?"..."Ja..., z Tatier, z Javoriny!" Prvý slovenský farebný film si asi nemohol vybrať lepšiu tému na prezentáciu farieb. Folklór, krásne farebné kroje, nádherná príroda, lesy, Tatry, no nádhera. Filmy spojené s tancom a spevom veľmi nevyhľadávam, ale tu je všetko tak prirodzené, film má v podstate úplne jednoduchý príbeh, ale je pospájaný nádhernými tanečnými a speváckymi číslami a na každé z nich je radosť pozerať. Asi najlepšia sa mi zdala scéna s názvom "schôdza" . Výborný text, spev a keď som v dave spoznal úplne mladučkého Vlada Mullera, skoro som odpadol od údivu. (1. minúta 40 sekunda v priloženom videu schôdza). Komunistická propaganda tu je trochu cítiť, výrazná červená tu má silnú dominanciu a v postavách poznávate robotníkov, traktoristku, poštárku alebo maliara. Celkovo som veľmi milo prekvapený, film vôbec nezostarol, je stále veselý, plný farieb a energie a tie krásne zábery na Tatry, to je niečo nadpozemské...Odpúšťam i toho Gottwalda na stenách...O niečo podobné sa pokúšal i M. Ťapák ml. s Tancom medzi črepinami , ale toto neprekonal. 80%.(2.1.2015)

  • ripo
    ****

    Film laureáta státní ceny Josefa Macha „Rodná zem" ukazuje jako dosud žádný slovenský film krásy slovenských hor. Exteriéry tohoto filmu byly natáčeny v Bielovodské dolině pod Belanskými Tatrami a ve Ždiaru. Ke spolupráci na filmu přizval režisér Mach soubor SĽUK, soubor Lúčnici a mnoho lidových umělců. Někteří členové SĽUKu vytvořili i hlavní postavy filmu, Hedviga Melicherová Veronu, Gita Dalmadyová Zofku, Martin Ťapák Martina. Členům souboru připadl také odpovědný úkol vybrat z bohatého materiálu slovenských tanců několik, které by nejlépe charakterisovaly bohatost a živelnost tanečního projevu slovenských lidí; proto zařadili choreografové Martin Ťapák, Juraj Kubánka a Štefan Nosál do filmu myjavský tanec „bunkošový", „cepíkovy" tanec z Horehroní a východoslovenský „čapášový". Výběr písní pro film, měl-li representovat svéráznost slovenské lidové hudby, nebyl také snadný. Hudební skladatel Tibor Andrašovan vybral písně tří typických slovenských oblastí — ze středního Slovenska z okolí Detvy, goralské písničky severního Slovenska a východoslovenské písně s prvky ukrajinskými a maďarskými. -Z práce všech těchto umělců vznikl radostný film, jehož hodnoty jsou především v jeho dokumentární části, to je v reprodukci písní a tanců, a pak v překrásných záběrech slovenských hor, které dokazují, že jen pod nimi se mohu zrodit, žít a tvořit i v dnešní době právě takoví lidé, kteří chtěl film ukázat. POZNÁMKA: Režisér Josef Mach natočil od r. 1946 filmy „V horách duní", „Velký případ" (oba ve spolupráci s Václavem Kubáskem), „Nikdo nic neví", „Na dobré stopě" „Zelená knížka", „Vzbouření na vsi", „Rodinné trampoty oficiála Třísky", „Racek má zpoždění". Za film „Akce B" byl v r. 1952 vyznamenán státní cenou. — Scénárista dr Ivan Bukovčan je spoluautorem námětu k filmu „Katka", spoluautorem scénáře dokumentárního filmu „Tatranský pohár", autorem scénáře filmu „Boj sa skončí zajtra" a autorem námětu a spoluautorem scénáře k filmu „Mladá srdce". — Kameraman Karol Krška natočil filmy „Varúj", „Vlčie diery", „Priehrada", „Mladá srdce". Za práci na filmu „Boj sa skončí zajtra" byl vyznamenán v r. 1951 státní cenou. — Hudební skladatel Tibor Andrašovan napsal hudbu k filmu „Katka". Filmový přehled 9/1954(24.4.2003)

  • genetique
    ***

    Keď si už nejaký film zaslúži byť prvý tuzemský farebný film, tak nech je to ten, ktorý zobrazuje našu dlhoročnú tradíciu - folklór. Naozaj veľmi zaujímavý námet a spracovanie. Slováci si význam muzikál však vyložili naozaj po svojom. Pokiaľ v tradičných muzikáloch je často vo všetkých pesničkách prerozprávaný dej, tu to bola len pekne naaranžovaná prehliadka ľudových pesničiek a tancov spojených do jedného príbehu a kde-tu sa objavila tá pravá muzikálová. Inak je príbeh naozaj primitívny, na humore sa pousmejú už asi len naše staré mamičky a babičky, ale myšlienka bola milá a vtedy to určite zaručene fungovalo. Navyše aj poniektorí herci boli drevení ako obyčajní horskí junáci a snaha hercov o hranie na hudobnom nástroji bola miestami až komická. A nakoniec aj hodnotenie je vďaka historickej a obsahovej dôležitosti mierne nadhodnotené. 60%.(1.8.2008)

  • mchnk
    ***

    Když do svého hodnocení vměstnám veškerý respekt ke krásným obrazům přírody, dobovým krojům, tradicím, folklóru, a hlavně k životnímu elánu postarší mládeže ze slovenské dědiny padesátých let, vyčerpám vlastně vše, co jsem si z filmu vzal. Mnoho písní, nadšení a budovatelských symbolů. Ve slovenskému filmu hojně zobrazovaný folklor je tentokrát zarudlý. Daleko raději mam samostatnou tvorbu Martina Ťapáka, či Karola L. Zachara.(29.12.2014)

  • ScarPoul
    ****

    V dobách, kedy neexistovala žiadna Superstar, alebo X – factor, ktorý by ponúkol príležitosť potencionálnym talentom, bol stvorený film Rodná zem. V Rodnej zemi je Karol Zachar hľadač talentov, ktorý chodí po dedinkách a berie si odtiaľ švárnych chlapcov a dievčatá – ktoré vedia spievať, hrať a tancovať, do Bratislavy. A potom vo svojom veľkom krúžku až škole – necháva rozozvučať struny, rozhýbať nohy a rozkričať hlasy, ktoré sa nesú celou budovou a sú ukážkou toho skutočného slovenského dedičstva. Na to, že je Rodná zem prvý Slovenský farebný film si nepočína najhoršie. Folklór a ľudová slovesnosť a tradície na pozadí typickej Slovenskej dediny definujú našu históriu a naše zvyky a preto sa počas rozvoja Slovenského filmu našlo veľa tvorcov, ktorých práve tento prvok lákal. Či už to bol Martin Ťapák, ktorý tu stvárnil hlavnú úlohu Martina, alebo Paľo Bielik, pre ktorého boli dedinky pod Tatrami tým pravým orechovým, bola to téma, ktorá bola stále aktuálnou. Český režisér Josef Mach vytvoril skvelú poctu našej kultúrnej tradícií, za pomoci Bukovčanovho scenára a Krškovej kamery. Aj keď je film skôr o tanci a speve – tieto prvky sú vo filme funkčné a prakticky bez slabých miest – dejové línie, ktoré majú filmu dodať príbeh sú na tom horšie. Nefungujú tak ako by mali. Hlavne preto, lebo tanec a spev je vo filme dominantný. Tieto miesta pôsobia rušivo a film celkovo spomaľujú. Obhliadnuc od toho sa ale jedná o znamenité dielo, ktoré máš čo ponúknuť aj dnes.(29.12.2011)

  • - Natáčalo sa v lokalitách Belianske Tatry, Bielovodská dolina, Ždiar a Senec. Interiéry filmu boli podľa vzoru kaštieľa v Rusovciach postavené v pražských ateliéroch v Hostivaři a Barrandove, kde sa natáčali aj tanečné scény. Priestorovo menej náročné interiérové scény sa nakrúcali v Bratislave v aukčnej hale Slovenského dobytkárskeho družstva (Slodob). Filmovanie trvalo od 3.11.1952 do 22.4.1953. (Raccoon.city)

  • - Prvý slovenský farebný film. (rudeboy)

  • - V hlavných úlohách filmu sa predstavili prevažne zakladajúci členovia slovenských profesionálnych folklórnych súborov Lúčnica a SĽUK. (rudeboy)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace