Brankář

Áno, môžeme si tu odškrtávať všetky klišé životopisných športových snímok, ale ak toto nepredstavuje pre vás problém číslo jedna, tak každý fanúšik žánru a futbalu si film užije ako finále európskeho pohára. Ako finále majstrovstiev Európy a sveta už nie, až o zas tak výnimočné dielo nejde. Je ale uveriteľné, civilne zahrané, má tú svojskú anglickú špinavú atmosféru, rozumej dedinský štadión, škaredý tréner, obhrublí foookujúci hráči, zasmradená šatňa. A nakoniec aj staré Wembley. Pokiaľ ale nepoznáte životopis Berta Trautmanna, tak vás, najmä ku koncu, prekvapí viacero dejových zvratov. (28.06.2019)

Bernhard Carl "Bert" Trautman, keďže bol Nemec, mal rovnaké detstvo ako ostatné nemecké deti. V útlom veku členstvo v Jungvolk a neskôr v Hitlerjugend. Po začatí 2. svetovej vojny narukoval k Luftwaffe ako rádiový operátor. Keďže tento výcvik nezvládol premiestnili ho do kurzu pre výsadkárov. Prvé vojnové skúsenosti zbieral v Poľsku, ďaleko od prednej línie. V októbri 1941 už slúžil v 35. pešej divízii a pri Ukrajinskom Dnepropetrovsku sa nemecký postup zastavil. V priebehu zimy robili výpady na zásobovacie trasy sovietskej armády a keď v polovici roku 1942 nastúpila sovietska protiofenzíva Trautmanova jednotka utrpela obrovské straty a bola stiahnutá z východného frontu. Za svoju aktivitu v bojoch bol 5 krát vyznamenaný, vrátane Železného kríža I. triedy (Hitler ho udelil 300 tisíc krát za obdobie rokov 1939 až 1945). Povýšili ho na seržanta a bojoval vo Francúzsku. A keď bol jedným z vyvolených, ktorí prežili spojenecké bombardovanie na Kleve (február 1945) v rámci operácie Veritable, ako príslušník 1. výsadkového pluku v rámci 84. výsadkovej divízie kde z tisícky vojakov prežilo iba 90, sa rozhodol vrátiť domov do Brém. Ako dezertér sa musel mať na pozore pred svojimi vlastnými (dezercia sa trestala smrťou) ale aj pred spojencami. Nakoniec ho zajali americkí vojaci, ktorým ušiel a vbehol do náručia Britom, krátko pobudol v zajateckom tábore v blízkosti Ostende v Belgicku, ďalej v tranzitnom tábore v Essexu odtiaľ do Marbury Hall v blízkosti Nortwichu. Po znížení stupňa previnenia na vojnového zajatca zaradili ho na práce na miestne farmy do Fort Crosby v blízkosti Liverpoolu. Tu sa dlho neohrial a pokračoval v zajateckom tábore PoW Camp 50 (v súčasnosti tu je Byrchall High School ) v Ashton in Makerfield v Lancashire kde bol až do roku 1948. (Veľká Británia mala do konca roku 1948 aktivovaných 1062 zajateckých táborov, nie len v Európe). Keď bol v roku 1948 prepustený a bola mu ponúknutá repatriácia (návrat späť do Nemecka) on to odmietol a pracoval v Lancashire na farme a hral futbal za St Helend Town. A tak sa začína príbeh podľa skutočných udalostí o tom, ako sa elitný nacistický vojak stal oslavovaným britským futbalistom a dotiahol to až na Rad britského impéria. (31.01.2020)

"Za čo ste získali železný kríž?" Tento film, nutno zdôrazniť, že podľa skutočných udalostí, mi urobil radosť. Radšej by som videl nepozmenenú verziu jeho cesty ako to vo svojej recenzii tradične skvele popísal užívateľ volodimir, no kvôli filmu sa často mnoho pozmení. Vojnovo ladený úvod je nádherne temný, bitva drsná, len veľkááá škoda, že je tak krátka. Po dlhej dobe vojnová scéna , ktorá ma okamžite vtiahla svojou atmosférou, škoda. Príbeh o človeku, ktorý ako Nemec v Anglicku musel vytrpieť dosť, verím, že viac než nám ukazuje film. Film má veľmi sympatické obsadenie, krásnu atmosféru i silné posolstvo. Romantické scény, to zbližovanie, malo iskru a miestami mi prišli romantickejšie než tie s Leom na Titanicu. Dávam plný počet aj keď menšie chybičky by sa našli. Tvorcovia vôbec nevenovali čas Trautmannovej rodine v Nemecku, aspoň pár minút by neuškodilo a scéna na cintoríne mi prišla nejako nasilu natlačená. Možno sa ale v skutočnosti odohrala, kto vie...Inak veľká spokojnosť. Krásny film s krásnou hudbou, pri ktorom je radosť stráviť večer. Pre futbalových fanúšikov povinnosť! 90%. (21.07.2021)

Dost zdařilý příběh o brankáři o kterém jsem neměl vůbec ponětí a přitom poměrně legenda jednoho z nejslavnějšího týmu Premier league. Oproti skutečnému osudu trochu máznuté romantickým nátěrem, který zas na druhou stranu nebyl vůbec špatně udělaný, naopak, bylo to milé a vyvážené, takže nešlo jen o fotbal. Určitě zajímavá doba, atmosféra okolo Trautmanna, ač jsem v té době nežil, patrně reálně vyobrazena. (23.05.2020)

Od sledování filmu mě dlouho odrazoval název. Fotbal mi totiž nic moc neříká. Ale chyba! Jsem ráda, že jsem nakonec tento zajímavý a pohnutý osud jednoho člověka stojícího na špatné straně společnosti, ne jeho vinou, viděla. Je to totiž hlavně dojímavý příběh o pocitech viny a odpouštění. A Bertovo počínání v bráně jsem překvapivě prožívala hned od samého začátku. (19.01.2020)