Brankář

Bernhard Carl "Bert" Trautman, keďže bol Nemec, mal rovnaké detstvo ako ostatné nemecké deti. V útlom veku členstvo v Jungvolk a neskôr v Hitlerjugend. Po začatí 2. svetovej vojny narukoval k Luftwaffe ako rádiový operátor. Keďže tento výcvik nezvládol premiestnili ho do kurzu pre výsadkárov. Prvé vojnové skúsenosti zbieral v Poľsku, ďaleko od prednej línie. V októbri 1941 už slúžil v 35. pešej divízii a pri Ukrajinskom Dnepropetrovsku sa nemecký postup zastavil. V priebehu zimy robili výpady na zásobovacie trasy sovietskej armády a keď v polovici roku 1942 nastúpila sovietska protiofenzíva Trautmanova jednotka utrpela obrovské straty a bola stiahnutá z východného frontu. Za svoju aktivitu v bojoch bol 5 krát vyznamenaný, vrátane Železného kríža I. triedy (Hitler ho udelil 300 tisíc krát za obdobie rokov 1939 až 1945). Povýšili ho na seržanta a bojoval vo Francúzsku. A keď bol jedným z vyvolených, ktorí prežili spojenecké bombardovanie na Kleve (február 1945) v rámci operácie Veritable, ako príslušník 1. výsadkového pluku v rámci 84. výsadkovej divízie kde z tisícky vojakov prežilo iba 90, sa rozhodol vrátiť domov do Brém. Ako dezertér sa musel mať na pozore pred svojimi vlastnými (dezercia sa trestala smrťou) ale aj pred spojencami. Nakoniec ho zajali americkí vojaci, ktorým ušiel a vbehol do náručia Britom, krátko pobudol v zajateckom tábore v blízkosti Ostende v Belgicku, ďalej v tranzitnom tábore v Essexu odtiaľ do Marbury Hall v blízkosti Nortwichu. Po znížení stupňa previnenia na vojnového zajatca zaradili ho na práce na miestne farmy do Fort Crosby v blízkosti Liverpoolu. Tu sa dlho neohrial a pokračoval v zajateckom tábore PoW Camp 50 (v súčasnosti tu je Byrchall High School ) v Ashton in Makerfield v Lancashire kde bol až do roku 1948. (Veľká Británia mala do konca roku 1948 aktivovaných 1062 zajateckých táborov, nie len v Európe). Keď bol v roku 1948 prepustený a bola mu ponúknutá repatriácia (návrat späť do Nemecka) on to odmietol a pracoval v Lancashire na farme a hral futbal za St Helend Town. A tak sa začína príbeh podľa skutočných udalostí o tom, ako sa elitný nacistický vojak stal oslavovaným britským futbalistom a dotiahol to až na Rad britského impéria. (31.01.2020)

Po dlouhé době zase film na základě skutečné události, o které jsem vůbec netušil. Jediné, co jsem před shlédnutím tohoto filmu věděl, že půjde o příběh z období po druhé světové válce a tématem bude fotbal. Oboje mě zajímá, takže jsem neváhal. Němci tu ale rozjeli krásný příběh o hledání lidskosti, což mi na přelomu tisíciletí ve filmech trošku chybělo. Standardně Spojenci byli ti dobráci a Němci ti zlí, co způsobili válku. Ale je to tak jednoduché jak to vypadá? Každý určitě pochopí, že rozhodně ne a tento film má přesně ten příběh, který Vás jednoznačně přesvědčí. Režisér tohoto filmu navíc objevil námět díky Petru Čechovi, se kterým se náhodou sešel, a který mu o Bertovi Trautmannovi řekl. A jsem za to rád, protože tento příběh pak mohl sdělit nejen mně, ale i samotným Němcům, kteří na tento příběh tak trošku zapomněli. A zrovna na takové příběhy by se v globálním kontextu zapomínat rozhodně nemělo. (11.06.2021)

[2,5*]     Tvorcovia tu veľmi stereotypne namiešali množstvo prísad, z ktorých ani jedna nemá potrebnú kvalitu. Najskôr ide vojnovú drámu, vystavanú na dosť plytkých a trápnych základoch ("Ved je to zlý, zlý nacista!"). Do toho sa mieša športová dráma, v ktorej tie momenty z futbalových zápasov pôsobia strašne strojene a umelo (kde ponachádzali toľko ťarbákov, ktorí mali akože predstavovať futbalistov?). Potom prichádza romanca, ktorá je povrchná a patetická, s hlúpymi dialógmi. A aby toho nebolo málo, mnohé scény majú nepatričné komické vyznenie, s prízemným a trápnym humorom (prdiaca babka). Miestami som mal pocit, akoby som sledoval poondiatu telenovelu. Našťastie v poslednej tretine, zhruba od svadby, sa film radikálne zlepší (tak o dve triedy). Začína sa čistokrvná životopisná dráma, zbavená zbytočného groteskného nánosu. Odrazu už ani tie futbalové zápasy (za Man City) nie sú na smiech a majú celkom dobrú atmosféru, odrazu herci hrajú výborne (hlavne David Kross, ale aj pôvabná Freya Mavor a dokonca aj to roztomilé dieťa), odrazu z toho cítiť autentickosť udalostí, ktoré sa naozaj stali. (05.10.2021)

"Za čo ste získali železný kríž?" Tento film, nutno zdôrazniť, že podľa skutočných udalostí, mi urobil radosť. Radšej by som videl nepozmenenú verziu jeho cesty ako to vo svojej recenzii tradične skvele popísal užívateľ volodimir, no kvôli filmu sa často mnoho pozmení. Vojnovo ladený úvod je nádherne temný, bitva drsná, len veľkááá škoda, že je tak krátka. Po dlhej dobe vojnová scéna , ktorá ma okamžite vtiahla svojou atmosférou, škoda. Príbeh o človeku, ktorý ako Nemec v Anglicku musel vytrpieť dosť, verím, že viac než nám ukazuje film. Film má veľmi sympatické obsadenie, krásnu atmosféru i silné posolstvo. Romantické scény, to zbližovanie, malo iskru a miestami mi prišli romantickejšie než tie s Leom na Titanicu. Dávam plný počet aj keď menšie chybičky by sa našli. Tvorcovia vôbec nevenovali čas Trautmannovej rodine v Nemecku, aspoň pár minút by neuškodilo a scéna na cintoríne mi prišla nejako nasilu natlačená. Možno sa ale v skutočnosti odohrala, kto vie...Inak veľká spokojnosť. Krásny film s krásnou hudbou, pri ktorom je radosť stráviť večer. Pre futbalových fanúšikov povinnosť! 90%. (21.07.2021)

Áno, môžeme si tu odškrtávať všetky klišé životopisných športových snímok, ale ak toto nepredstavuje pre vás problém číslo jedna, tak každý fanúšik žánru a futbalu si film užije ako finále európskeho pohára. Ako finále majstrovstiev Európy a sveta už nie, až o zas tak výnimočné dielo nejde. Je ale uveriteľné, civilne zahrané, má tú svojskú anglickú špinavú atmosféru, rozumej dedinský štadión, škaredý tréner, obhrublí foookujúci hráči, zasmradená šatňa. A nakoniec aj staré Wembley. Pokiaľ ale nepoznáte životopis Berta Trautmanna, tak vás, najmä ku koncu, prekvapí viacero dejových zvratov. (28.06.2019)