poster

Podzimní sonáta

  • Švédsko

    Höstsonaten

  • Francie

    Sonate d'automne

  • Slovensko

    Jesenná sonáta

  • USA

    Autumn Sonata

Drama / Hudební

Švédsko / Západní Německo / Francie, 1978, 99 min

Režie:

Ingmar Bergman

Scénář:

Ingmar Bergman

Kamera:

Sven Nykvist

Scénografie:

Anna Asp

Masky:

Cecilia Drott

Kostýmy:

Inger Pehrsson
(další profese)
  • peter12
    ****

    Pôsobivá komorná dráma do problematiky matky s dcérou, neporozumenie, ktoré medzi dvoma ženami je. Ich slová sú úprimné, ale tá druhá ich nemusí pochopiť tak ako ich tá prvá vyslovila. Slová sú tu vynikajúco mienené a veľakrát sa dajú pochopiť dvojzmyselne. Dve zatrpknuté a frustrované ženy, ktoré sú plné výčitiek, vyhovárania a zlých spomienok, ktoré len dusili v sebe a práve v tejto chvíli, vyplávali na povrch. Neskutočne silná psychologická dráma, ktorá sa vám zareže do kože a nepustí vás, lebo stále film na diváka chrlí emócie a psychické vypätie. Herečky to zahrali z neskutočnou realistickosťou.(2.8.2015)

  • Sarkastic
    ****

    Velmi podrobně vylíčený vztah matky a dcery podle Bergmana. Téma, které možná mnohé odradí, ale já tušil, že mě tímto filmem režisér zaujme a klaplo to. Výborně vykreslená psychologie a charaktery postav, výtečné herecké výkony obou představitelek a emoce, které by se daly ždímat po litrech (myšleno v kladném slova smyslu). Monologů Ullmanové bylo více (resp. to byl jeden dlouhý a přerušovaný), ale byly tam pasáže, kdy jsem i já měl skoro na krajíčku, jak mě dokázala svým naprosto uvěřitelným herectvím strhnout/zasáhnout. Akorát je škoda, že emoční vrchol přišel trochu dříve/předčasně a pak fakt, že režisér znovu využil adresování divákovi, které mám třeba v Allenových komediích rád, ale u Bergmana mi to prostě nesedí. Slabší 4*.(4.5.2014)

  • misterz
    ****

    Pôsobivá komorná dráma, ktorej na výborný dojem stačilo naozaj len málo - v tom bol práve majster maestro Bergman. Len dve skvelé herečky a jeden dom, resp. jedna miestnosť. Podobne ako v inom Bergmanovom snimku Nattvardsgästerna (1963), aj tu sa nachádza jeden klenot medzi filmovými dialógmi - nočný rozhovor matky s dcérou. Tak magické, no pritom obsahovo a štylisticky presné vyjadrenie svojich citov a trápenia som vo filme snáď ešte ani nevidel, naozaj jedinečný zážitok. Bludný kruh medzi prácou a deťmi raz rodičov v plnej sile dostihne. City, ktoré od nás nedostanú naše deti potom žiaľ logicky nedokážu dať niekomu inému, ich miesto vyplní len prázdnota a nešťastie. Smutná vec. 85/100(7.11.2016)

  • MIMIC
    *****

    Tak vysoko cenený film a tak málo komentovaný? Komplikovaný nie je (o tých sa píše ľahšie :-) takže neochotu kolegov komunikovať vidím v paralyzujúcej fascinácii geniálnym spôsobom, akým Bergman neochotu (či neschopnosť) komunikovať prezentoval. Dráma je to naozaj dychberúca a bezohľadná ("Ľudí ako si ty by mali niekam zatvárať."), no zároveň plná lásky a naozaj ťažko sa z nej spamätáva. Idea úplného vyjasnenia vzťahov je zaiste očistná a oslobodzujúca, nakoľko je však i uspokojivá, keď zároveň prináša možnosť úplného odmietnutia? Nestráca potom človek viac než mal predtým? Film sa nezaoberá problémom kariéra versus rodina, i keď v rovine príbehu to tak je. Po celý čas sa snaží definovať, čo to vlastne je dospelosť. Emocionálne dospelým nemusí byť človek, ktorý má jasnú predstavu o tom, že "medzi emóciou a sentimentom je priepasť". A je tu toho ešte omnoho viac. "Človek sa musí naučiť žiť. Ja na tom pracujem každý deň." (Eva) Umenie vedieť žiť Bergman predostiera ako schopnosť interpretovať nejakú klavírnu sonátu. Mal by ju človek zahrať tak, ako to sám cíti, alebo tak, ako to cíti (alebo cítil) niekto druhý?(18.8.2007)

  • Luciana
    *****

    Vztahy mezi rodiči a dětmi jsou mnohdy komplikované, mnohdy bolestné a mnohdy plny nevyřčených křivd a tichých tajemství. Každá rodina má svou třináctou komnatu, kterou není radno otvírat a Ingmar Bergman to moc dobře ví. A přesto, či možná spíše právě proto, své diváky nijak nešetří. Ba co víc, on jim onen pomyslný klíč přímo vkládá do dlaní!(26.11.2005)

  • - Ingrid Bergman se údajně během natáčení zdokonalila ve hře na klavír. (Zdroj: Cinema) (Terva)

  • - Poslední film Ingrid Bergman. (Kulmon)

  • - Film v roce 1979 získal Zlatý glóbus pro nejlepší film. (Hans.)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace