Sugarlandský expres

Oproti predchádzajúcemu Duelu obrovsky pokrok smerom dopredu, aj keď má toho so svojim debutom pomerne veľa spoločného, že predtým sme si vystačili defacto iba s dvomi autami, teraz je to o niekoľkonásobne oveľa viac dopravných prostriedkov (predovšetkým policajných vozidiel), a tak som opäť na dlhých, amerických cestách, len tentokrát s úplne rozdielnou dejovou líniou. Tá jednak spočíva najmä v ukážkovom širokospektrálnom nasadení, a to z pozície výpravy, kedy vzniká pravý Road-movie, alebo herecký ansámbel má 100 % čo ponúknuť, až som bol z Goldie Hawn dozačista omámený a zmätený, no v dobrom slova zmysle. Jej postava na motívy skutočných udalostí, Lou Jean Poplin v roku 1969 najprv v šikovnom spôsobe «vyslobodí» svojho chlapa Clovisa Michaela Poplina z mierne stráženého, texaského väzenia, kde mu ostávali už iba štyri mesiace, ale nemožno už dlhšie čakať, pretože ich syna Langstona chce sociálka umiestniť do pestúnskej rodiny ! Počas úteku im skríži cestu diaľničný fízel Maxwell Slide, ale z toho sa o chvíľu stáva ich „rukojemník” , že po istom čase bude s nimi normálne sympatizovať, dostavuje sa akýsi «Štokholmský syndróm» . V pätách majú množstvo policajtov, na čele s chápajúcim Kapitánom Harlinom Tannerom, ďalej sa pridávajú i rangeri, aj taktiež istí „lovci odmien” , ktorí si myslia, že sú na Divokom západe, alebo televízny štáb a novinári zase dychtia po novej senzácii. Hotový: „Deň nezávislosti” . Čím sa viac približujú k malému Langstonovi, tým sa situácia viac zamotáva a komplikuje, že nič nie je tak jednoduché, ako by si sprvoti mohli všetci myslieť. _ Prvá spolupráca s Williamsom, Zsigmondom a Fieldsovou, t. j. s hudobným skladateľom, s maďarským DP a so šikovnou filmovou strihačkou, ktorá čoskoro osvieži i budúce Čeľuste, VÁŽNE stojí za obdivuhodnú pozornosť, lebo v nej často vidieť (pozorovať) neuveriteľný PROGRESS režiséra Stevena Spielberga, ktorý vo svojom druhom filme, prvý určený priamo pre kiná, naberá potrebnú sebadôveru (sebadisciplínu), ktorá sa naplno prejaví už o rok neskôr po Expresse. Skutočne som si užíval túto miernejšiu jazdu dvoch mladých ľudí, ktorí mali inak svetelné roky ďaleko od legendárnych zločincov-Bonnie a Clydea, a to ani nehovoriac o Mickeyovi a Mallory z Natural Born Killers, kde vyčíňali o stošesť ! Vskutku zoči-voči týmto šialencom, sú to iba obyčajní, mierumilovní ľudia ! Ešte doplním herecký ansámbel, v ktorom určite dominoval aj Ben Johnson, známy a oscarový z The Last Picture Show, rež. Petra Bogdanovicha. Bill Atherton a Michael Sacks pre zmenu zase zručne sekundovali Goldie Hawn. Niekedy mi to prišlo až strašne prehnané, ale nemyslím si, že by to malo byť automaticky samoúčelné. (28.01.2020)

Tak tohle byl Spielberg, když ještě uměl točit filmy. Pak se pokazil těma svejma megalomanskejma a komerčníma sračkama a to trvá přibližně doposud. Ale i když to bylo lepší než 95% jeho filmů, pořád se to pohybovalo na hranici průměru. Z nedokonalostí budu jmenovat tyto: nesouvislost děje (čímž později Spielberg trpí čím dál víc), v tomto filmu jsem si toho všiml jen jednou (když projížděli jedním městem s lidma, tak jim na střeše seděli děcka a pak ne) a další věc byla barva Clovisovi krve, což byl kečup ředěnej temperama. Což jsou fakt jenom maličkosti, který nevaděj. Jinak děj byl dobrej. A pokud to bylo podle pravdy, tak se mi mozek zastavuje nad třema věcma: proč za nima jelo tolik polijecních aut (asi ten Sugarlandskej Express), proč se do nich pustili ti soukromí lovci na parkovišti a proč do nich střílela hraniční hlídka, když věděli, že uvnitř je strážník. Hádám, že důvod je jednoduchý - jsou to pitomí amíci a jejich podělaná posedlost zbraněmi. (18.06.2007)

Já vím, že moje nechutenství k některým příběhům Stevena Spielberga je velké, ale tohle mě v jeho podání prostě nebavilo. Mám z toho jednoduše pocit, že si Spielberg stanovil určité hranice, které nechce překročit, a tak sám se a své filmy někdy dost limituje. Tohle je dle mého názoru ten případ. Silné drama se mění v unavenou a ukřičenou jízdu po silnici. (08.12.2015)

Spielberg je vážně neumětel a i když se mu některé jeho snímky povedly, utápí se okolo klišoidních propadáků jako je tento. Přestože je příběh dle skutečné události, není samotný o nic víc zajímavější, nežli film samotný. Jak jsem již několikrát zmínil, road-movie je vděčný žánr, vše se neustále hýbe kupředu na relativně malém prostoru v interiéru automobilu, ovšem to by nebyl Spielberg kdyby i ten nedokázal zprasit. (11.09.2013)

Ústredná dvojka hrdinov Spielbergovej road movie je trochu iný typ hrdinov, ako napríklad Bonnie and Clyde, Zapadákovci, alebo Takí normálni zabijáci, pretože ich adorácia verejnosťou nie je nijako zvrátená. Oni nikoho nezabíjajú, ani nevykrádajú banky, chcú naspäť iba svoje dieťa. Na to je Spielberg príliš politicky korektný režisérsky typ. Film je výnimočný svojou formou, toľko policajných áut a áut všeobecne na cestách mimo mesta som ešte v žiadnom inom americkom filme nevidel. K slovu sa dostane aj helikoptéra a všetko to vyzerá poriadne cool, Spielberg to ale myslí dosť ironicky. Je vtipné sledovať kolónu policajných áut, sledujúcich v podstate nezaujímavú trojicu, čo asi svedčí o tom, že sa v regióne toho asi moc zaujímavého neudeje. Spielberg s kameramanom točí krásne obrázky a odľahčuje situáciu komickými prvkami, film ale nedoporučujem šovinistom a feministkám, tí prví sa iba utvrdia v presvedčení, že všetky ženy sú sprosté kravy a tie druhé asi neprekusnú, že všetky komplikácie tu spôsobí Lou, aj napriek tomu, že má také dobré srdce. Ja som mal tiež dvakrát na ňu poriadne nervy. (05.03.2013)