Cry-Baby

Tešila som sa na film v štýle Pomáda s Johnnym Deppom. Po prvých "vtipoch" som si povedala, že no dobre, tak to nebude úplne "seriózny" film. :) Mám rada komédie, ale toto mi prišlo miestami skôr ako paródia na niečo. Trošku moc prehnanej srandy na môj vkus (napr. Hatchet-face, tetovanie el. kresla na hrudi, ...), ale Johnny Depp a Amy Locane neodolateľní. Kvôli nim, hudbe a atmosfére 3,5/5. :) (13.02.2013)

Johnovi Watersovi začalo poriadne šľapať LSD asi tak až do nástupu sekvencie na súde, ale našťastie celkom slušne a potom je to už jazda až do konca. Ono to vyzerá presne tak, ako keď autor Ružových plameniakov natočí svoju verziu Pomády, ani niet viac k tomu čo dodať. Pesničky a tanečky zábavné, so slušnou choreografiou a s entuziazmom protagonistov. Pôjde ale najmä o to, či je pre vás rockový muzikálový žáner a zároveň paródia naňho to pravé. Pre mňa príliš nie, ale dostal som asi viac ako som očakával. 70% (25.09.2018)

Netajím se tím,že miluju Johnnyho Deppa a rock'n'roll. Když se tohle spojí,musí vzniknout prostě něco,co se mi bude líbit. A fakt to tak je. Hezky krejzy muzikál,kde je neuvěřitelně moc skvělých písniček (personally muj favorit je Please Mr. Jailer) a hned máte chuť si jít zatancovat. Aspoň já teda! (10.09.2018)

Ono je to pomerne jednoduché, John Waters ukazuje život, hoci sú jeho filmy zároveň uletene bláznivé. Ale šak v skutočnosti je súbor každodenných činností a kontaktov groteskne zábavný, tragikomický a absurdný. Užívateľ dezorz kdesi skonštatoval, že stačí vidieť jedného Watersa a videl si všetkých. V podstate má pravdu, no zopakovanie si toho, čo tvorí podstatu našich často pokrivených životov je potrebné a výživné. Navyše muzikálové stvárnenie citov a pocitov teenagerskej generácie je napriek zámerne vyhrotenému prehrávaniu - tradičnému to znaku režisérových filmov - presné. No a poznámka na záver: Waters vo všeobecnosti ukazuje spoločnosť zmätenú pochybnou slávou umelo vynesených modiel od televíznej kultúry, politiky až po vedu. Následky tejto zmätenosti je badať od 50. rokov 20. storočia podnes. Zároveň vždy ukáže policajtov, reprezentujúcich smiešnu snahu štátnej moci všetko riešiť násilným dohľadom a bezmyšlienkovým šikanovaním tých, čo akýmkoľvek spôsobom prekračujú naordinovanú líniu robota, tešiaceho sa z pracovných úspechov, kariérneho rastu, pop kultúry. A rozkresľovania sna o budúcnosti plánovaním stále odvážnejších nákupov. Od tovaru bežnej spotreby po adrenalínové dovolenkové destinácie. Od prostitútky luxusného strihu po účasť na premyslenej lúpeži. Americký psychológ Timothy Leary kedysi na začiatku 80. rokov vyhlásil o ´švajčiarskom výtvarníkovi HansRuedi Gigerovi : "Giger, Ty vidíš viac ako my, domestikovaní primáti." Ja si to isté myslím o Johnovi Watersovi. (28.05.2013)

Koukám že Depp začínal jako parodie na Travoltu... naštěstí se naučil zpívat a hrát dřív než Travolta a vlastně bych se vůbec nezlobil kdyby svoji první Glóbovou nominaci získal za tohle. Jinak je to fakt strašně fajn, milé a i když to má plno naprostých wtf momentů tak je to stokrát lepší než Pomáda. 5/10 (26.02.2021)