POMO

Prekvapivo nápadité a dobre fungujúce dobrodružstvo, ktoré baví, neuráža a hlavne - ani po toľkých desaťročiach nepôsobí smiešne. Žiadne ukecané predohry, žiadna snaha o toporné ekologické myšlienky. Miesto toho pekná baba v plavkách v náručí netvora. Ten vstupuje na scénu hneď na začiatku, nechýba parádne atmosférická bažinná lokácia ani nepredvídateľný dej. Keby si film udržal až do konca napätie a kúzlo prvej polovice, dal by som 4*. Opakovaným pokusom o útek z močiaru a likvidácii monštra by neuškodilo trochu invencie.

Indie nezmysel, v ktorom všetci súložia so všetkými, ale len málokedy muži so ženami. A keď, tak s nepríťažlivými ženami alebo citovo vyprahlými dominami. Pekné zrkadlo dnešnej doby, ehm... Softpéčko, pri ktorom skôr odumriete, než stvrdnete.

Oproti jedničke akčnejší scenár a lepší záver, no tvorcovia znovu zabudli, že hororový fanúšik a sadista sú dve rozdielne veci. Toto nie je film pre hororových fanúšikov.

Hoci som fanúšikom obdobia i žánru, nemôžem ísť nad 3*. Vlkodlak Georga Waggnera sa lenivo pohybuje v bezpečných klišé, je predvídateľný, nemá čím prekvapiť, rómska predstaviteľka nevie hrať a zamhlené kulisy lesa o rozlohe 20 metrov štvorcových filmu na kúzle nepridajú. Navyše, ani dráma otec/syn snímke nedodáva hlbší rozmer. Klasikou robí tento film snád iba výkon Lona Chaneyho. Keď už nič iné, tak aspoň s väčšou fantáziou napísaný scenár ponúka konkurenčný, o 6 rokov skôr nakrútený Werewolf of London.

Bravúrne herecké obsadenie v čele s Kristin Scott Thomas. Majstrovská scenáristická práca si podáva ruku s perfekcionistickou réžiou Roberta Altmana. Gosford Park je výnimočný tým, ako pútavo dokáže rozprávať takmer o ničom a navyše na tak nudnom mieste ako je aristokratické sídlo počas jedného víkendu. To platí o prvej, lepšej polovici pred vraždou. Druhá polovica je bohužiaľ príliš tichá, skromná a jej vyústenie nedostatočne uspokojivé. Hitchcock by jej prospel viacej než zdržanlivý intelektuál Altman. Stále však jasne nadpriemerné dielo, patriace k tomu najlepšiemu z danej doby (kde kraľujú filmy Jamesa Ivoryho, u mňa konkrétne Súmrak dňa).

Melancholická "dráma zo života" o týpkovi, ktorý sa zmieruje so svojimi nedostatkami a nachádza tak seba samého. Menej sentimentálne a epizodické než The Pursuit of Happyness a menej teatrálne a povrchné než American Beauty. Talentovaný remeselník Gore Verbinski potvrdzuje zmysel pre pôsobivú vizuálnu stránku a originálne pojatie pomerne konvenčnej látky. Miestami film stráca jasný smer, no trefné a inteligentné vyslovenie finálnej myšlienky z neho robí dobre fungujúci celok. Ak si ho pozriete v správnu chvíľu, môže sa pre vás stať nezabudnuteľným.

Decentne a s citom sfilmovaný a zahraný námet, ktorá ma ale obsahovo vôbec nezaujal.

Smutný "film zo života", ktorý vám povie, že v tom nie ste sami a že raz sa to zlepší. Melancholický, pomaly plynúci, ale nenudiaci. Motorom filmu je sústredený herecký výkon Willa Smitha, ktorý brilantne zobrazuje všetky polohy utrápeného človeka. To on snímku povyšuje nad priemer. Človek, ktorý si za mlada niečím podobným sám neprešiel, by to takto dôveryhodne nezahral.

Hyperakčná indiánka, ktorá ani chvíľu nenudí - ak máte pri sebe popcorn. Hlbší myšlienkový rozmer je iba umelo našróbovaný, čo spolu so samoúčelným násilím film podkopáva. Apocalypto mohlo byť buď výborným rodinným filmom alebo skvelou existenciálnou drámou, zatiaľ čo takto sa brutalitou vyhýba detskému divákovi a tematickou plytkosťou dospelému. Navyše, vizuálna stránka pôsobí kvôli množstvu záberov z digitálnej kamery lacne. Dynamika a strih sú super, no s filtrami sa dalo pohrať viacej, čo by pomohlo výslednej tvári filmu. Tej tvári, ktorá robí z Umučenia Krista audio-vizuálny skvost. Apocalypto je vzrušujúci zážitok, no po pár dňoch sa zneho stáva zabudnuteľná fraška, ktorá minula svoj cieľ.

Senilne jednoduchý, ale príjemne úprimný a skromný malý film o zašlom boxeristovi, ktorý má stále čo povedať nielen tvrdými päsťami. Predohra filmu je trochu rozťahaná a vyvrcholenie naopak narýchlo odbité, no *nostalgia* má holt svoju neoddiskutovateľnú váhu sympatií, ktoré toho veľa vyžehlujú. Slyovi Stallonemu sa podarilo to isté, čo jeho hrdinovi - nezožal veľký comeback, no dôstojne sa obhájil.