nascendi

Literárnu predlohu filmu nepoznám, aj keď vyšla v slovenskom preklade. Zdalo sa, že film s menami ako Levinson, Douglas, Moore, Sutherland, Morricone nemôže byť iba priemerným. A je. Neviem, či bolo šťastné prepletenie sexuálneho harašenia v neobvyklom garde s intrigami v IT firme. Výsledkom bola strata rytmu, množstvo dialógov a vysvetľovania. Diváci sa tešili na avizovanú erotickú scénu a nakoniec museli uznať, že v 90-tych rokoch sa viac nakrútiť nedalo.

Diváci, ktorým sa páčil Utečenec očakávali, že v Šerifoch sa dočkajú pokračovania. Dočkali sa však remaku minimálne o jeden stupeň horšieho. A nebolo to iba následkom rozdielu medzi Harrisonom Fordom a Wesley Snipesom. Vykrádanie seba samého je zlozvyk, ktorý bohužiaľ nie je zriedkavým javom. Preto aj situácie a hlášky, ktoré boli úspešné v Utečencovi, vyvolávajú v Šerifoch iba rozpaky. Ak ponechanými tromi hviezdičkami signalizujem, že ide o pozerateľný film, musím dodať, že iba raz.

Knihy Michaela Crichtona mám rád, ale Vychádzajúce slnko patrí k tým priemernejším. A Kaufmanov film tú priemernosť iba podčiarkol. Celé to evokuje Sherlocka Holmesa a dr. Watsona, je to zamotané, zaľudnené, inštruktážne a dlhé. Rád súhlasím so Snorlax, že po čase mi už bolo jedno kto a prečo vraždil a prial som si aby to skončilo, pretože tento film stačí vidieť raz a to som už absolvoval.

Tomuto filmu dali iba dvaja z mojich sledovaných užívateľov dve hviezdičky. Ja som tretí a nemôžem inak. Pamätám si na film Dotieravý chlap s Venturom a Brelom, ktorý bol predobrazom najmenej piatich ďalších (vrátane tohto), ktorých základným motívom bolo nechcené spojenectvo zločinca a neschopného nešťastníka. A keďže dvojica Depardieu a Richard je pre mňa pokynom, aby som film nechal na pokoji, tak budem pokyn rešpektovať, aj keď som si ho pred časom pozrel celý.

Sladké starosti po takmer štyridsiatich rokoch vnímam ako Sladké trápnosti. Až som bol prekvapený tým, čo sme si v tej dobe nevšímali, lebo nám to pripadalo takmer normálne. Juraja Herza mám rád, ale v tomto filme sa nevyznamenal a je mi jedno, či to mal byť odpustok za Straku v hrsti alebo iba odfláknutá práca. A už vyložene neznášam filmy, ktoré sa po krátkej dobe v diváckych hlavách zredukujú na šambrovaný bisquit de Bouché. Filmu, ako obyčajne, nepomohla importovaná česká ekipa a neoslnil ani štyridsiatnik Šimon.

Tento film je možné hodnotiť dvoma spôsobmi. Diváci s potrebnou empatiou sa budú snažiť predstaviť si situáciu postihnutého hrdinu, ktorému sa celý, predtým pestrý, život zúžil do ľavého, zatiaľ mrkajúceho, oka. Bezmocnosť tela je pri nepostihnutom mozgu ťažko predstaviteľnou situáciou. Rovnako ťažko predstaviteľných je 200 tisíc písmen, z ktorých vymrkal svoju knihu. Pri takomto vnímaní sú všetky filmárske kvality, či nedostatky nepodstatné, lebo silný príbeh dominuje. Alebo je možné obdivovať prácu Spielbergovho kameramana, použitie filtrov, zaraďovanie flashbackov a pod., prípadne porovnávať film s Volaním mora, Nedotknuteľnými a ďalšími, ktoré som nevidel. Ja som sa priklonil k prvej možnosti a pridal som hviezdičku.

Keď je okolo nového filmu veľa najrôznejšieho šumu, tak spozorniem. Viem, že budem musieť rozlúsknuť problém, či je ten huriavk spôsobený kvalitou filmu, jeho kontroverznosťou alebo iba plnením záujmov tých, ktorí robia všetko to, aby sa im doláriky do výroby filmu vložené vrátili domov, podľa možnosti aj s nejakým vývarom. Už som x-krát vyjadril podozrenie, že súdne spory sú druhým najobľúbenejším krátením voľnej chvíle Američanov. Tentokrát ide o súdny spor spred päťdesiatich rokov. Film sa zdĺhavo a komplikovane snaží diváka orientovať (alebo dezorientovať?) o čo vlastne v spore išlo. Niet tam víťazov, ani porazených. Je tam iba zúfalá snaha prispieť k vysporiadaniu sa Ameriky s traumou, ktorú jej spôsobila vietnamská vojna. Film ma nenadchol, ako by som čakal od filmu z rebríčka Top 300, ani som ho nepretrpel. Najhoršie je, že ma ani nezaujal a pritom je dosť filmov o vietnamskej vojne, ktorým sa to podarilo.

Vydarený dokument o neuveriteľnej náhode, ktorá spojila Adama Lamberta so zvyškom hudobníkov skupiny Queen, ktorá už bola prakticky v stave klinickej smrti. A podarilo sa takmer nemožné. Queen s Adamom Lambertom oslovili ďalšiu generáciu fanúšikov a napriek nenahraditeľnosti Freddieho Mercuryho dokázali "káru táhnut dál".

Premárnená príležitosť. Z námetu a zaujímavých hercov sa dalo vyťažiť oveľa viac a myslím, že hlavná vina padá na režiséra, ktorý ani režisérom nebol a pre film je iba dobrou správou, že Salamander je jediné, čo ako režisér mal príležitosť spáchať a spáchal. Nepríjemne ma prekvapil Franco Nero, ktorý často pôsobil zmätočne a nevierohodne, čo som od herca jeho formátu neočakával. Necítim potrebu dať svojmu sklamaniu podobu dvoch hviezdičiek.

Pre mňa sú vrcholom žánru Horúce strely. Prísne tajné ostalo na pol ceste k nim. Bol tam dostatočný počet gagov i odkazov na rôzne filmy, niektoré výborné, iné sotva postrehnuteľné. Problém bol v tom, že to všetko bolo pomiešané a nešlo to vôbec dohromady. Navyše nie som presvedčený o tom, že Val Kilmer je vhodný na úlohu, ktorú stvárňoval. Nie je to zďaleka zábava, ktorú by som odsudzoval alebo znevažoval, ale ... mohlo to byť lepšie.