TERRORDROME

Moby Dick ako béčkové fantasy? Prečo nie, nemám nič proti lodi na neznámy pohon plávajúcej po suchu, ale proti imbecilne nude už hej. A nudy je tu za plný kotol väčší než Seagalov pupok. Hovorí sa tam furt o lovení drakov, ale bohužiaľ ostáva drvivú väčšinu času len pri tom hovorení a nekonečnom prívale plastikových životných múdier a filozofických postrehov krčmovej povahy. Zjazvený a slepým okom blýskajúci Danny Glover si bohužiaľ zabudol smrtonosnú zbraň v druhom pyžame a jeho kreácie šialeného fanatika čo sa chce pomstiť bielemu frakovi za každú cenu príiš nezavážia pretože divák ( aspoň ja určite ) je po chvíli "deja" taký otupený, že aj keby kapitán Achab zrazu vytiahol z kabelky Perwoll na svoje čierne svedomie, tak sa to nikomu ani nebude zdať divné. Čo sa týka Vinnieho Jonesa, nechať jediného zaujímavejšieho borca zomrieť ako prvého značí totálnu demenciu celého štábu. Vidieť ako tvorcovia mrhajú jeho potenciálom v podobných miniatúrnych hovnorolách vždy zamrzí. Film sa miesto akcie tvrdohlavo zaoberá hlavne roztržkami v radoch drakobijcov z čoho sme samozrejme všetci brutálne nadšený. Vuhúúúú... No, záver filmu a Achabov osud je vzhľadom na predlohu jasný a treba povedať že tvorcovia ho podali naozaj bezkonkurenčne nudne a dementne. A chudáci draci síce nevyzerajú zle, ale hrajú tu až tristodvadsiateštvrté husle bez strún, takže z nich nie je osohu ani za máčny prd. Jednoznačne bieda.

O tomto filme som nikdy predtým nepočul, proste som sedel v noci pred telkou, ono to znenazdajky začalo a ja som sa výborne pobavil. Hneď na úvo nám tu odborne vysvetlia že svet speje k zamoreniu idiotmi pretože intelektuálom sa plodiť nechce, zato burani sa množia ako kobylky. Jeden úplne priemerný flákač je v rámci experimentu zmrazený a keď sa potom prebudí v roku 2505 planéta je jeden obrovský bordel plný dementov. Všade sú ohromné hory odpadkov, rastliny sa polievajú malinovkou ( Obsahuje predsa elektrolity ), prezidentom je šialený wrestler a pornoherec ( nie, nie je to Zombieho El Superbeasto ), najobľúbenejšou televíznou reláciou je "Au moje gule" a v kine ľudia čučia 90 minút na holú riť. Nie je to nejaká treskúca sranda pri ktorej z človeka od smiechu nekontrolovateľne strieka moč, ale poctivá absurdná blbina ktorá po celý čas prichádza s ďalšími nápadmi a vôbec jej nedochádza dych. Luke Wilson určite nie je nejaký komik, ale vzhľadom k povahe jeho role sa tá nevýrazná priemernosť akurát hodí do kontrastu s retardovanými klaunmi budúcnosti takže je prekvapivo ideálnou voľbou. Pre mňa osobne príjemné prekvapenie ktoré sa zjavilo z ničoho nič aby ma rozosmialo.

Podarená indonézska variácia Ong Baka kde sa istý Yuda vyberie z rodnej dedinky za siedmimi kompostovými jamami do prehnitého mesta aby nazbieral životné skúsenosti. Stačí mu len chvíľa na to aby naštval obchodníkov s bielym mäsom a potom už bude chlapec musieť len kopať a búchať zlých ujov ako zaprášené koberce. Na to sa mu bude hodiť bojové umenie Silan od firmy Henkel. Alebo to bol Silat , ja sa v tých množstvách štýlov už nevyznám, každý národ má nejaké to svoje, akurát mi nemáme nič. Mohli by sme si vytvoriť trebárs Haluško-Fu, alebo Fujarkido. No nič, ono sa to podobá na Muai Thai akurát že Čudo Yudo nerotuje šialene vzduchom ako Tony Jaa a nedáva také krkolomné akrobatické kopačky, jeho štýl je vecnejší a praktickejší. Bitka v bare, pod bambusovým lešením, vo výťahu či finále medzi nákladnými kontajnermi v prístave, na všetko sa veľmi dobre pozerá a hrá k tomu aj fajn pumpujúca hudba. Ani tá omáčka okolo nie je natočená zle, vôbec nemôžem povedať že by som počas neakčných scén musel škrípaťl zubami ako trebárs pri slávnom Tonyho opuse Tom Yum Goong ktorý bol z bojového hľadiska orgastický, ale inak neskutočne dementný. Dokonca hlavný hrdina Iko Uwais, aj keď je Tonymu fyzicky podobný, tak dokáže predsa len niečo uhrať a nie iba nepríčetne revať na dôkaz toho že je naštvaný. Čo sa týka záporákov, tí sú správne hnusný, hlavne keď začnú peniť a tiež vedia predviesť nejaké to svoje Fu. Pôvodná indonézska verzia je cez 2 hodiny dlhá a príbeh aj postavy sú tam vraj celkovo lepšie rozohraté, ale mne kratšia a údernejšia zostrihaná verzia sadne akurát a o prídavok kecania či nariekania opálených ploskonosov nemám záujem.

Ak je na hocijakej vtákovine od dákeho vtáka z vtákova nálepka FANTASY a BESTSELLER, tak hollywoodska eskadra jednoducho MUSÍ podľa nej natočiť trikmi nabitý film. Harry Potter sa ešte zniesť dal, ale obludne stupídne lobotomické kundoviny ako Eragon či Narnia dokázali akurát tak nasrať a skopať fantasy žáner do infantilných pekiel kde sa v umelohmotných kotloch smažia Teletubbies. Percy zas tak hrozný nie je, ale prílišný zmysel nedáva ani on. Ďalší tínedžer zistí že je "vyvolený" ( ako ja len to hnusné slovo neznášam, už od čias Matrixu ma neskutočne serie ), lebo jeho matku sprznil svojim šupinatým trojzubcom grécky boh morí Poserdon, respektíve Poseidon. No a tak chaloš musí ísť tam a tam a nájsť to a to lebo inak bude vojna bohov, bla bla bla... bla. Bohužiaľ Stretnutie so "strašnou" Medúzou Gumou Thurman bolo o ničom a ani mnohohlavá Hydra extra neoslnila. Celkom zaujímavá bola návšteva Lotofágskeho kasína. Najväčšie WTF bol potom kentaur Pierce Brosnan, ktorý keď sa posadí do invalidného vozíčka a prikryje dekou, dokonale zamaskuje svoj dvojmetrový konský zadok a štyry kopytá. Fasa! Pekné efekty to má a hlášky tiež, ale je to opäť len ďalšie puberťácke hop-hop tralala fantasy. My starší musíme len dúfať, že keď sa Arnold konečne vytasí ako Geront Conan tak poriadne napne svoje rôsolovité svalstvo a všetkých bubákov poctivo rozseká na Víneršnicle.

Brad pitt masakruje zombíkov v epickom katastrofickom horore, skoro. Brad mi osobne môže byť u riti a aj tak tu nemá čo hrať, ale za tých 200 milených by človek očakával monštóznejšie orgie. Jasné, hromada peniažkov padla za obeť všetkému tomu prepisovaniu a pretáčaniu, čo filmu nikdy neprospeje ( koľko takých sprasených trhákov sme už videli? ) pretože takéto násilné zásahy do scenára ho vždy robia len hlúpejším a hlúpejším, ale Svetová Vojna Z to zasa až tak strašne neodsrala. Celé to od začiatku fičí dosť rýchlo a zábavne. Hneď skraja tam začne všetko poletovať, zombíci spôsobujú krásny chaos a Brad s rodinkou musia vziať nohy za uši a rozum do kabelky. Potom je, ako bývalý expert OSN, poverený vládou nájdením pôvodcu nákazy a ďalší dej pripomína počítačovú adventúru kde hrdina vždy niekam príde a nájdená stopa ho nasmeruje na ďalšie miesto. V kórejskej sekvencii ma zaujal pôsobivý záber na spálenú miestnosť plnú popola a zotletých tiel a tiež pokec s cynickým, strašideľne rozpliznutým Davidom Morsem. Akčným vrcholom filmu je samozrejme Dobývanie Jeruzalemu kde sa ulicami valia také ohromné vlny digitálnych zombíkov že by sa na nich dalo surfovať. Nemocničné finále je oproti tomu minimálne dva kroky späť. Rutinné pobehovanie chodbami už žiadne strhujúce akcie neprinesie, jedine ak pousmiatie sa nad tým že tí chumaji v rámci tichého plíženia jednoducho musia do všetkého kopnúť, dvere ako na potvoru hnusne vŕzgajú a sekera samozrejme tiež poslúži lepšie ako klin do dverí než na sekanie nemŕtvych. Riešenie na ktoré Brad "kápne" mi prišlo vcelku ako chujovina. Len ťažko si dokážem predstaviť že tí rozkladajúci sa šialení nemŕtvy obhryzávači dokážu nejako po čuchu či akýmsi neznámym zombie zmyslom roroznať ľudí čo majú nejakú chorobu a kašlú na nich ( sorry ak spojlerujem ). Každopádne mal režisér ťažkú prácu s maskovaním absolútnej absencie gore efektov. Zombíci môžu rozrážať hlavami sklá, padať z výšok, rôzne sa lámať a vojaci do nich pumpovať olova na kilá, ale nikdy, NIKDY KURVA NIKDY z nich nevystrekne žiadna krv, to je tu absolútne tabu. Aj ubitie zombíka pajserom čo sa mu zasekne do lebky sa odohrá striktne mimo záber. Bezkrvný masaker akosi stráca pointu. Vo výsledku je to dobre šlapajúce, nenudiace a veľmi, veľmi drahé jednohubkové béčko. P.S. Strašnejší než zubami klapajúci zombíci boli tí mladistvý feťácky dementi čo sa v kine neustále chichotali nech sa na plátne dialo čokoľvek.

Bad Taste a Braindead som videl ešte ako malý školák v prvej polovici temných 90-tych rokov plných šmejďáckej tanečnej hudby ( ic maj lajf a pod.), ale na medzičlánok Meet The Feebles došlo až teraz, v strašlivo vzdialenej, digitálne perverznej budúcnosti roku pána 2013. Po prvom pozretí som to videl na štyri, ale po druhom dám aj piatu. Začína to zvoľna a postupne šliape na plyn až do masakrálneho finále kde krvavé handry lietajú vzduchom a nábojnice cinkajú o dosky ktoré znamenajú svet. Mozaika príbehov kde plyšový maňasovia odhaľujú to najhoršie čo v nich je a vyvrátia svoje vypchávky naruby. Feťácky žabiak s Vietnamskou traumou, zajačik kurevník ktorý svoju oslnivú kariéru zakončí grandióznim zeleným zvracaním na pódiu, mucha ktorá okrem písania špiny do bulváru žerie hovná lyžicou, alebo potkan gangster natáčajúci sado-maso porno. Pekná eskadra humusáckych bábkových šupákov. To boli časy keď Peter Jackson ešte nebol seriózny pán homoprsteňov ani kráľ nadržaných digitálnych opíc, ale Vládca Brutálneho Humoru ktorý nechá prejsť limuzínu skrz útroby veľryby a nemá problém kohokoľvek rozpustiť vysokožieravým herákom v rámci srandy. No a potom strčí pološialenej hrošici do rúk guľomet a nechá ju nech si poriadne vyventiluje vražedný záchvat z nešťastnej lásky, je to lepšie než sa len od žiaľu prežierať zákuskami.

Absolútne nie som fanúšikom filmov kde zmutované digitálne zverstvo útočí na ľudí a väčšinu času sa im vyhýbam, ale občas mi niečo z toho preletí pred očami. Istá spoločnosť dotiahla tento žáner do absurdna a vo veľkom chrlí na bezbranných, tupo hľadiacich uslintaných divákov nemtávé výplody s názvami ako Dvojhlavý Megachuj versus Chlpatý Kundosaurus. Samozrejme Asylum, kto iný. Keď začnú šarapatiť zmutované hady, fikaná policajtjka s masívnym zadkom vymyslí plán hodný nobelovej ceny za ženskú logiku. Nakúpi steroidy, napichá ich do kureniec a dá zožrať aligátorom aby aj ony podrástli a zmárovali hadov. Koho by napadlo že gigantické aligátory sa nebudú pekne pásť na tráve, ale tiež robiť bordel a žrať ľudí, že! Nechýbajú "legendárne" zábery ako vlak čo vojde obriemu hadovi do papule, alebo pytón čo prehryzne vzducholoď s nápisom Asylum a tá potom vyfučí ako to poznáme s kreslených filmov. Vrcholom fimu je však pozoruhodný catfight ( teda ženský súboj ) kde si to macatá policajtka poriadne rozdáva s vymastenou blondínou na záhradnej párty a to som len čumel. Aspoň že je sranda. S týmito filmami mám obecne ten problém že neudržím pozornosť dosť dlho a tak obvykle neviem ako to skončilo. Tu si jasne pamätám len na to, že ani jedna z tých kravičiek to napokon nerozchodila a musím povedať že dobre im tak. Dodajme ešte že animácia zverov je tradične primitívna, scenár strašne hlúpy a Asylumáci sa ďalej tlemia ako slniečka na hnoji že im biznis radostne fičí.

Sudca Dredd, futuristický fašopoliš čo má hubu permanentne vykrútenú akoby práve zožral hovno a na pyžame má vyšité motto "ja som zákon", vyšetruje prípad oskalpovaných mŕtvol rozpleštených pod mrakodrapom. Zanedlho zistí že za tým stojí zjazvená strapatá drogová dílerka Ma-Ma a aby ju zatkol musí sa prebiť skrz celý komplex zamorený gangstrami. Rozhodne chválim tvorcov filmu za to že sa nenechali strhnúť povinným zachraňovaním celého sveta a celé to pojali ako jednu brutálnu drogovú raziu. A tak Dredd a jeho zverená regrútka Andersonová ( veľmi sympatikuš zjavenie ) s paranormálnymi schopnosťami idú v štýle indonézskej Prepadovky obrovským barákom a rozdávajú rozsudky smrti ako lentilky. Nekompromisné drastické násilie, priestrely, odstrely a rozstrely hláv vyčaria úsmev na tvárach krvilačných divákov, akurát musím zasa raz konštatovať že miesto digitálnej krvi by som radšej videl klasický kečup či malinovku. Mínusom je, že film má až príliš konštantné tempo a nijako negraduje. Človek na záver logicky čaká to najväčšie mäso, ale nič také sa nekoná a rýchlosť aj miera akcie ostáva d začiatku do konca nemenná. Vytúženého, grandiózne masakrálneho finále sa jednoducho nedočkáme, iba takého pomerne decentného. Taktiež je to v niektorých momentoch podivne strnulo neohrabané, akoby improvizované a len čert vie za čo všetko môžu všetky tie nešťastné pretáčky na príkaz štúdia. Takže to nedvíha zo sedačiek, ale cynicky krvavo šlape a ja by som bol určite za pokračovanie s rovnakým týmom, čo ale zrejme nehrozí.

Podarený poviedkový film na motívy klasika nepredstaviteľných hrôz bublajúcich uprostred temného nekonečna, H.P. Lovecrafta. Tri poviedky sú prepojené postavou samotného spisovateľa v podaní Jeffrey Combsa ktorý pátra po magickom Necronomicone. Zaujímavé je že maskéri Combsa našminkovali tak, že vyzerá ako by vypadol priamo z nosa Brucea Campbella. Prvý príbeh má čuper gotickú atmosféru starej barabizne nad útesom a pojednáva o oživovaní mŕtvych pomocou Necronomiconu, čo jednej daždivej noci priniesol žabiak v klobúku ovešaný chaluhami. Samozrejme že oživené osoby nie sú bohvieaká výhra, len hnusné slizké maňušky s chápadlami v hube ovládané obrovskou chobotnicou čo žije pod domom. Štýlovo morbídna historka. Druhá poviedka v réžii nejakej japonskej šušury je najslabšia. Ono je to hlavne tým že sa od zbytku filmu líši civilnejším námetom, takže to vytŕča z celkového konceptu. Miesto neľudských desov je to o nejakom chrenovi čo chce žiť večne, ale musí vysávať z ľudí tekutiny a udržiavať sa v chlade. Jeho záverečný rozklad je ale fajnovo hnusný. Poslednú story si strihol sám Yuzna a je to klasické splatterové béčko. Dvaja policajti sa pri prenasledovaní "Mäsiara" dostanú do podzemného chrámu plného rozsekaných mŕtvol, motýlích monštier a bizarného mutujúceho hnusu. To vždy poteší. A na záver ešte súboj Lovecrafta so strážcom Necronomiconu ktorý od neho vyfasuje brutálny fejslift a ešte ho vycucne perverzný kukac z pekla. Áno, bolo to fajn a klasické mechanické efekty, aj keď často úsmevné, mám stále radšej než digitál.

Fulci sa preslávil horormi, ale táto fantasy vtákovina je najzábavnejšia vec akú som od neho videl. Príbehovo je to čosi o nejakej čarodejnici ktorá na sebe okrem zlatej masky nemá už takmer nič a snaží sa zabiť hrdinu a jeho kamoša, k čomu jej slúžia verné hordy retardovaných mongolov a jedného trúda so psou hlavou. Okrem nich ešte uvidíme aj zombíkov z močiara či akési pavučinami obrastené potvory s rybacími ksichtami. Fulci sa našťastie neserie a tak film uteká dosť svižne. Keďže mu z peňaženky vyletovali akurát mole, celý dej sa odohráva len vonku v prírode a jediné interiéry sú občasné zábery z jaskýň. A nemyslím to ako výčitku, všadeprítomné kúdoly hmly tomu dávajú takú zvláštnu atmosféru. No a nechýba ani tradičná Fulciovská brutalita a gore, predovšetkým ono roztrhnutie dievčiny a potom vyžívanie sa v záberoch na hnisajúce vredy chudáka hrdinu po zásahu otrávenou šípkou. Štandardná špageťácka chobotovina typu meč a mágia ( aj keď v celom filme vlastne nebol ani jeden meč, len jeden luk a potom už len bakule ), ale zábavnejšia než väčšina jej príbuzných.