classic

Vincent van Gogh sa normálne musí [neustále] v hrobe obracať, a to teda konkrétne zo svojej MIMORIADNE ZVRÁTENEJ »REINKARNÁCIE« v podobe antagonistu Sainta "Maestroa" Simona, ktorý počas maľovania svojich zvrátených obrazov totálne zošalel, za čo by sa mal mimochodom: SMAŽIŤ v PEKLE; vrátane i toho naprosto debilného sluhu Hermanna, ktorý bol vskutku snáď ešte väčším MONŠTROM, než zrovna jeho hlavný mentor ... • A to ani nehovoriac o tzv. režisérovi v podaní Sergia Bergonzelliho, ktorý tentoraz hneď nenakrútil titul, spadajúci do kategórie "B", ale až niekde okolo «CÉČKA», čo sú už v podstate rovno odpadové tituly, na ktoré nielenže nemám dobrého slova, ale zároveň patria i k tomu vôbec úplne najhoršiemu, čo môže diváka postretnúť, čo by som neprial asi ani tomu najväčšiemu nepriateľovi! • Radšej ani nebudem bližšie rozoberať, o čom vlastne pojednávala táto strašná "zvrátenosť", z ktorej mi je ešte aj práve teraz stále na zvracanie! Bola to extrémne neznesiteľná skúsenosť, akú by som totižto už nechcel zažiť znovu, pretože sledovanie takýchto odporných scén mi dalo nielen poriadne zabrať, najmä čo sa týkalo celkového zbesilého vyčíňania ohľadom zdegenerovaného & zdeformovaného Hermanna, ale súčasne taktiež to bolo i príšerne spracované, čo ešte umocňovalo moju bezvýchodiskovú situáciu, v akej som sa znenazdajky ocitol. • Samotnú štruktúru by som následne asi charakterizoval, povedzme zrovna i niečo na tento konkrétny postup: Texaského masakru motorovou pílou na taliansky spôsob, okoreneného o SLASHER + GIALLO = pekelný počin Delirio di sangue [v preklade: Delírium krvi]. • Z mojej strany sa bezprostredne jedná o jeden z najhorších počinov, aké som mal tú »česť« zhliadnuť, za čo sa dokonca i pomerne dosť HANBÍM! Totálny filmový HUMUS! Odpad je ešte veľmi slabým pomenovaním, čo sa v tomto zložení pred divákom postupne rozprestiera ... Iba na vlastné riziko.

... a tentoraz sa zas plne stotožňujem s názormi "renomovaných kritikov" [H. Medvedom & R. Dreyfussom], že sa zrovna v tomto ojedinelom prípade jednalo vari i o jeden z vôbec najhorších titulov všetkých čias, teda podľa tohto konkrétneho knižného titulu: „Päťdesiat najhorších filmov všetkých čias”, v ktorej by som mimochodom a bohužiaľ našiel i práve tento: Teatrálny, povrchný a strojený; ďalej taktiež k tomu i s umelými kulisami a naprosto otrasnou výpravou prevedený, a s následne ešte i otrasnými, hereckými prejavmi áčkových hercov zahraný [teda najmä, čo sa teda celkovo týkalo prejavu postavy: Adoniaša v podaní Georgea Sandersa, ktorého som počas trvania tejto »filmovej tortúry«; skrátka NEZNÁŠAL, až sa za to i trochu hanbím, nakoľko sa celkom jedná o charakterného herca ... ], a to ani nehovoriac o mizerných replikách postáv, čo doslova znásobovalo moju celkovú apatiu voči tomuto počinu, ktorý totálne SFUŠOVAL snáď nikto iný, ako klasický režisér klasického Hollywoodu: King Vidor, ktorý si následne potom s režírovaním počinov viacej ani neškrtol! • Kde sa vlastne stala chyba, keď vskutku pomerne dosť kvalitní herci [myslím iba Y. Brynnera a G. Lollobrigidovú], v nadväznosti na kvalitného režiséra, ktorý nakrútil také «umelecké diela», akými v podstate skrz mojou osobou doposiaľ videnými boli: Stella Dallas a Čarodejník z krajiny Oz, kde bol jedným z viacerých režisérov sa podieľajúcich na tejto nespochybniteľnej, muzikálovej CLASSICE, alebo za videnie určite stojí i Duel in the Sun; pričom za kamerou stál i kameraman Freddie Young, ktorý sa možno vďaka tomuto nepríliš kvalitnému titulu, aspoň poriadne vytrénoval [totižto kompozícia obrazu v jeho priamom podaní, bola zrejme jediným svetlým momentom naprieč celkovým strašným UTRPENÍM, akému som musel čeliť!] hneď na ten nasledujúci v podobe geniálneho KLENOTU KINEMATOGRAFIE: LAWRENCE of ARABIA, a tak sa teraz ihneď opýtam, v čom spočíva[lo] celkové ZLYHANIE z pohľadu ako z celku? • S vysokou pravdepodobnosťou za to mohol nielen asi len »nedopečený scenár«, ale zároveň si myslím, že rovnako i úmrtie pôvodného predstaviteľa izraelského kráľa Šalamúna [Tyrone Power totiž zomrel behom nakrúcania], kedy sa tieto jednotlivé faktory mohli podpísať na celkovom zlyhaní, ktorému nezabránil ani príchod novopečeného protagonistu v podaní Yula Brynnera, ktorý bol úplne bezmocným, ako aj všetci ostatní, ktorí sa podieľali na tomto odstrašujúcom príklade! • Z mojej strany to už asi bude úplne všetko, čo mám na srdci ...

Určitý »HYPE« okolo zrovna tohto pomerne dosť inkvizičného a zas málo romantického titulu: Chrám Matky Božej v Paríži, je podľa môjho vecného názoru: hodne zveličeným, prehnaným a nadneseným, nakoľko sa takmer vôbec ani nezakladá na pravde, ale skôr úplne naopak; zväčša totižto na mňa priamo sálala akási bližšie nešpecifikovaná NUDA, ktorú vskutku asi nedokážem ani bližšie konkretizovať, pričom ak by som ešte neprechovával i určitú sympatickosť z mojej strany voči zúčastneným aktérom [najmä teda, čo sa vo všeobecnosti týka "lollobrigidky"], tak som priam presvedčeným o tom, že by som išiel s celkovým hodnotením → minimálne aspoň i o stupeň nižšie, čo by už tentoraz zrejme naprosto zaváňalo akýmsi veľkým [trochu si predsa pomôžem i českým jazykom v tomto ponímaní] průšvihom, kedy tvorcovia neboli príliš ďaleko vzdialení od filmového maléru ... • Rovnako si tiež ani bohvieako extra zvlášť zase nemyslím, že «cigánska komediantka» ESMERALDA [a vari i "čarodejnica," podotýkam!], čiže údajne akási ikonická, či dokonca vraj i nesmrteľná postava v podaní Talianky: Giny Lollobrigidovej, je snáď iba tou, ktorú by som si mal navždy [za]pamätať, s čím jednak rozhodne nesúhlasím, keďže som akosi ani nepostrehol, prečo vlastne by tomu tak malo byť? • Skrátka; tento titul bol celkovo nudným a nezáživným, kedy trebárs taký predstaviteľ »Muža v čiernom«, t.j. Claude Frollo v podaní francúzskeho herca Alaina Cunya, [ktorý mal mimochodom oveľa lepšie napísanú postavu v nasledujúcom DIAMANTOVOM POČINE: La dolce vita, kde totiž na malom priestore dokázal vyťažiť naprosté maximum, čo bohužiaľ v tomto prípade absolútne neplatilo], je tak extrémne nevyužitým ["antagonistom"], že sa neustále iba kamsi večne zakrádal, a k tomu sa stále len mračil ..., až si normálne myslím, že «zvonársky hrbáč» Quasimodo v podaní pôvodom mexického herca Anthonyho Quinna, bol na tom pravdepodobne ešte asi horšie, než jeho hlavný súputník, lebo ak by sa režisér Delannoy, v jednom kuse nezapodieval iba samými malichernosťami [postavami: Phoebusom a Pierreom a podobne], a venoval náležitejšiu pozornosť dvom »mimoriadne zaľúbeným hrdličkám« Esmeralde & Quasimodovi, a nevkladal prebytočné vsuvky v podobe ďalších, akýchsi vedľajších postáv, tak vtedy by som mal určite lepší dojem z filmu ako celku. • V krátkosti sa jednalo o SKLAMANIE, ktoré si táto látka vonkoncom nezaslúžila, a tak napokon možno niekedy vyskúšam aj iné alternatívy ...

...Gýčovitý a brakovitý a rúhačský, alebo ďalej tiež i béčkový, amatérsky a odporne nasvietený [častejšie prevládali okamihy, kedy v titule nebolo takmer nič ani nijako zvlášť extra dobre vidieť ...], a k tomu i pomerne dosť výstredný »blaxploitation«, ktorý je súčasne nasiaknutý i «čiernou mágiou», tak to sa snáď vzťahovalo nielen na práve tohto ústredného protagonistu: Zé-ho do Caixãoa, akéhosi sadistického hrobníka v podaní Brazílčana: Josého Mojicu Marinsa, ale zároveň to dokonalo vystihovalo i brazílsky, akože „hororový titul” s názvom: O polnoci ti vezmem dušu, a to teda konkrétne v rámci celku, ktorý bol vskutku v obidvoch eventualitách, jednak naprosto neznesiteľným, a jednak zase i otrasným zážitkom, s akým už v podstate ani nechcem mať vôbec nič spoločného, pretože to podľa mňa zaváňalo akýmsi sa hraním [s otvoreným] ohňom, na ktorom by sa mohol nejeden [povedzme naivný divák] mimoriadne škaredo [p]opáliť! • A preto táto VEC by mala rozhodne patriť pod akýsi »bezpečnostný zámok«, ktorý by sa mal určite odomykať iba v totálne nevyhnutných prípadoch, čo sa z mojej strany viac už netýka! • Normálne sa ešte čudujem, že ten úbožiak nedostal hneď zo začiatku PO PAPULI od prítomných, vedľajších postáv, ktoré nielenže tolerovali jeho časté excesy, o ktorých pritom vedeli, a tým pádom sa na všetko len prizerali, ako vriacou vodou obarení; aspoň by bolo ihneď po všetkých starostiach, keďže presne v takejto podobe scenár vonkoncom nefungoval, ba úplne naopak; vyznieval absolútne nevierohodne, až by som dokonca povedal, že namiesto pevnej štruktúry, sa dostavila iba paródia, hodná dostatočného posmechu!

Trapéz[a] je v podstate [teda v tomto konkrétnom prípade], snáď len vskutku [ne]obyčajnou visutou [cirkusovou] hrazdou, ktorú pôvodne ROZVINUL francúzsky akrobat a aerialista: Jules Léotard, a to zhruba niekedy v polovici 19. storočia, pričom už asi o rovných 100 rokov neskôr, bude tentoraz úplne »praskať vo švíkoch« v parížskom cirkuse: Bouglione; počas naprosto úžasných, cirkusových čísel pod taktovkou vynikajúceho akrobatického umelca: Mikea Ribblea, i keď to má vlastne i jeden dosť podstatný háčik, ktorý o naozaj malú chvíľu neskôr určite uvidí na vlastné oči i začiatočný divák v úvodnej, otváracej sekvencii za doprovodu valčíkovej skladby od autora Johanna Straussea mladšieho s poetickým názvom: ♫ „Na krásnom modrom Dunaji” ♫, kedy by som zároveň i podotkol, že ♪ skladba ♪ , sa stala akýmsi «leitmotívom» naprieč ďalšími súvislosťami sa na to automatickým spôsobom vzťahujúcimi, o čom už vlastne ďalej priamo vypovedal tento pestrofarebný, a k tomu zväčša i z cirkusového prostredia, odohrávajúci sa, vzrušujúci a dynamický titul v podaní britského a všestranne nadaného režiséra: Carola Reeda, ktorý si mimochodom prizval na pomoc vari vôbec nikoho iného, než zrovna ďalšieho Brita do zálohy: Roberta "Boba" Kraskera, ktorého krásna ["čiernobiela"] kompozícia OBRAZU, sa už medzitým stihla kvalitne osvedčiť na predchádzajúcom FILME NOIR: Tretí muž, čo bol ale celkom iný [pod]žáner, ako je tomu tentokrát ... • Totižto, v úvodných záberoch som bol priamym svedkom niečoho mimoriadne podstatného, na základe čoho; bol nasledujúci príchod ďalšej, kľúčovej postavy [Nina Orsiniho] viac, než iba zásadným; skrátka, nebyť jeho príchodu na túto úrodnú pôdu, tak by Mike pravdepodobne iba pripravoval čísla [laná, hrazdy a podobne] pre svojich cirkusantských kolegov, pretože po psychickej stránke nebol na tom príliš extra dobre, čo si pomerne značne rýchlo uvedomoval i sám Nino v podaní Tonyho Curtisa ... • TROJITÉ SALTO v podaní LETCA [a chytača], dokážu predviesť iba tí celkovo najzohratejší AKROBATI, čo bohužiaľ práve tentoraz nie je protagonistov prípad, aj keď sa mu to už predtým niekedy podarilo ... ← A teraz hádate naprosto správne, a čo tak niečo na ten spôsob, že by si Mike s Ninom svoje úlohy vymenili? A čo na to ešte povie i intrigánska koketa Lola v podaní Giny Lollobrigidovej, kedy sa tým pádom vytváral akýsi, komplikovaný »milostný trojuholník«?. • Čiže „trojité salto v milostnom ▲”, a bude vôbec dostatočne svietiť '☼' , t.j. dosiahnú svetelné lúče až do interiéru cirkusu, alebo rovno vonka do exteriéru? Nechajme sa prekvapiť, keďže v týchto kombináciách sa je i na čo pozerať. Minimálne v tej prvej, rozhodne áno! PS : Ako je možné, že som doteraz nespomenul ústredného protagonistu: Mikea Ribblea v podaní excelentného BURTA LANCASTERA, bez ktorého účasti by sa sotva jednalo o tak pozoruhodný výsledok, nakoľko sa presne takýmto nebezpečným kúskom, venoval i na profesionálnej úrovni, a tak sa tým pádom nemusel VONKONCOM pretvarovať? Jeho obsadenie bolo kľúčové!

MIMORIADNA KRÁSAVICA, a k tomu ešte povedzme i začínajúca modelka [neskoršie sa bude venovať inakšej profesii]: Adriana Silenziová, si začína postupne budovať i niekoľko mimoriadne komplikovaných vzťahov, a to konkrétne s niekoľkými obzvláštne komplikovanými mužmi [neupresním presný počet kvôli väčšiemu dramatickému spádu], kedy sa tým pádom snáď úplne naprosto systematickým spôsobom pred divákom štádiovo rozprestierala i pomerne dosť rozšírená, »melodramatická rovina«; keď som bol vskutku napokon akosi predsa [pri]veľmi prekvapeným, kam až vlastne bola schopná zájsť táto nadštandardnou formou [vrátane i tej obsahovej stránky] spracovaná "zampovka". • Ešte sa dokonca trochu čudujem, že sa ústredná protagonistka v podaní Giny Lollobrigidovej, miestami «nestrácala» po scenáristickej stránke v tomto komplikovanom dianí, kedy jej podľa mňa scenáristický mančaft naložil toho na plecia nejako zvlášť hodne, čo by vedel teda možno vysvetliť i »taliansky dvojník« Lina Ventury [postava Sonzognoa v podaní Renatoa Tontiniho], ak by mal aspoň aký-taký prehľad o všetkých potrebných súvislostiach, bezpochyby týkajúcich sa predchádzajúcich i nasledujúcich línií udalostí? • S Luigiom Zampom sa stretávam vôbec po prvýkrát, a pevne verím, že nie naposledy; podobne ako zrovna s jeho menovcom: Comencinim [myslené vo svojich začiatkoch]. Jedna z rozhodne najzaujímavejších úloh, aké stvárnila "lollobrigidka". A čiernobiely formát jej svedčal rovnako, ako aj ten opačný ...

Zúbožený barón "Marek Toleslawski" Sardonicus, [po]býval v hradnom sídle v akejsi ["fiktívnej"] krajine s názvom: Gorslava, nachádzajúcej sa kdesi v strednej Európe, a podľa miestnych nadpisov [väčšinou iba v interiéri železničnej stanice], by som sa teda najskôr asi priklonil zrovna k tomu skonštatovaniu danej situácie, že to bude pravdepodobne niekde len v Čechách, i keď "antagonistovo", pôvodné meno, vyznieva poľsky; pričom jeho hlavný náprotivok sa najprv nachádza[l] v Londýne, kedy hovorím o doktorovi a Sirovi v jednej osobe: Robertovi Cargraveovi, ktorý sa čochvíľa vydáva na naprosto veľké dobrodružstvo, spadajúce do roku 1880, keď sa v obci Košariská, narodil náš azda vari úplne NAJVÄČŠÍ POLITIK: MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK [informácia iba čisto pre zaujímavosť, aby si divák vedel trochu lepšie zaradiť dobu príbehu] v období viktoriánskeho Anglicka ... • Jednalo sa o vskutku pomerne dosť strašidelný príbeh pod taktovkou amerického režiséra: Williama "Billa" Castlea, ktorý síce vytvoril v konkurenčnom štúdiu Columbia Pictures, no i napriek tomu sa mi častejšie javilo, že sa svojou čiernobielou, ponurou štylizáciou, podobal na horrorové tituly [Dracula, Neviditeľný muž a Frankenstein], aké produkovala filmová dielňa UNIVERSAL v 30. rokoch minulého storočia; a práve preto by som chcel rovnako pochváliť predovšetkým snáď i výtvarnú stránku tohto titulu pod vedením významného am. kameramana: Burnetta Guffeyho zo združenia A.S.C. [americkej spoločnosti kameramanov], ktorá je zrejme tým najpozitívnejším článkom, aký sa v tomto prípade mimochodom ponúka[l]. • Čo sa následne ešte týka i samotnej línii udalostí, tak k tej by som sa príliš asi extra nevyjadroval, aby som tým pádom ani nevyzradil hlavnú pointu, i keď by som ju zase predsa trošku prirovnal ku »KLIATBE« okolo veľkňaza Imhotepa [po vizuálnej stránke v rámci tváre ...]. Totižto i titulná postava väčšinou nosila masku, pod ktorou sa skrývala «ohyzdná tvár», akú teda ani nebolo možné vystavovať na väčší obdiv. • OBSADENIE. Ani predstaviteľ Sardonicusa, ba ani predstaviteľ lekára, nie je tým najzaujímavejším atribútom, čo sa týkalo kostry diania, že tentoraz nespomenúť predstaviteľa postavy Krulla v podaní rakúskeho herca: Oskara Homolku, by bolo strašnou chybou, keďže by si normálne za svoje stvárnenie tejto rozporuplnej postavy, jednoznačne zaslúžil „zlatého plešivca”, Oscara ®• Titul obsahoval i akýsi: EPILÓG, čo bolo z mojej strany vnímané, ako povestná čerešnička na torte! • Fanúšikovia žánru si kľudne môžu pripočítať i ďalšie, plusové body, naviac.  PS: Poďme ešte na chvíľu i hlasovať: PALEC👍alebo👎️, čo si nakoniec zvolíte, čo sa bezprostredne dotýkalo nášho [ANTI]hrdinu ...

Presne nejako takto si zrovna predstavujem, ako by mal teda vyzerať prvotriedny, napínavý a dobrodružný titul s udatným [rebelujúcim] hrdinom v jeho čele, čo som napokon predsa objavil, a to konkrétne s akýmsi »francúzskym Errolom Flynnom« v hlavnej úlohe, ktorého dokonca predstavoval snáď vôbec nikto iný, než práve Fanfán Tulipán, vlastne som chcel najskôr len povedať: Gérard Philipe. • Nielenže vyzdvihujem počin ako celok, ale zároveň snáď do nebies nebeských [vy]chválim i jeho špičkovú RÉŽIU v podaní akéhosi Christiana-Jaquea, ktorý mi bol síce doposiaľ celkom neznámym režisérom, no odteraz si ho vari navždy zapamätám. Predstaviteľ titulnej úlohy, sa jednoznačne zlatým písmom zapísal do dejín [a učebníc] kinematografie ako mimoriadne energická postava, ktorá dokázala s naprosto absolútnym prehľadom zaobchádzať s mečom, čím v podstate svojich úhlavných nepriateľov privádzal na pokraj nervového zrútenia; a zase pre zmenu, predstaviteľka Adélky v podaní vychádzajúcej, no určite do budúcna nielen iba talianskej HVIEZDY s úchvatným dekoltom: Giny Lollobrigidovej, tak v jej prípade sa predovšetkým jednalo po [1.] o ZVIDITEĽNENIE SA a po [2.] o VSTUP na medzinárodnú scénu, na ktorej sa stala veľkou konkurenčnou silou pre Sophiu Lorenovú, ktorá možno napokon dosiahla trochu väčšej slávy a celkového uznania v rámci filmového priemyslu, za to ale "lollobrigidku", bezkonkurenčne považujem za úplne najkrajšiu herečku všetkých čias! • Zaujímavé bolo pozorovať, ako scenáristický tím celkovo pracoval s postavami, ktoré jednak vkusne premiešal, a jednak sa vzájomne dopĺňali, až mi to miestami pripadalo, že boli spojenými nádobami. Najprv dostával väčšieho, hereckého priestoru iba titulný Tulipán, aby sa vzápätí postupne pridávali i ďalší, či povedzme neskoršie i Adélke bol vytýčený priestor sa naplno realizovať, čo už vlastne akosi [ne]priamo súviselo i so samotným roztopašným Kráľom Francúzska: Ľudovítom XV. Došlo samozrejme i na Madame de Pompadour, ktorá zohrávala síce malú, za to ale kľúčovú úlohu hneď zo samého začiatku ... • Čiže fikcia sa trošku [z]miešala s realitou, čo rozhodne kvitujem! Ukážkový prístup tvorcov v časoch [spred viac ako 70 rokov], ktoré si skrátka treba najviac vážiť, keďže sú už nenávratne v HÁJI! PS : Vonkoncom ani nerozumiem tomu, prečo mi až doteraz unikalo toto na moju dušu: Šermiarske dielo s geniálnymi prvkami, a k tomu i vsuvkami ...

MIMORIADNE charizmatický, francúzsky herec: Gérard Philipe, sa v Clairovom [multi]žánrovom, vskutku k tomu i pomerne dosť frenetickom a dynamickom titule, predstavil, jednak ako učiteľ hudobnej výchovy, a jednak ako muzikant a pianista v jednom, ktorého ústredný protagonista Claude, je teda väčšinu všetkým obyvateľom malého provinčného mestečka iba „na smiech”; skrátka, v tomto prostredí prekvitajú asi nekonečné, kanadské žartíky, zrovna na jeho účet, a preto sa zrazu rozhodol, že zrejme úplne najideálnejším riešením bude teraz najmä to, že sa totálne stiahne do ulity, t.j. začne žiť akýsi druhý život vo svojich snoch, kedy sa na rad konečne dostávajú i surrealistické prvky, čo je v spoločnej kombinácii: naprosto fantazijným zážitkom, aký by som si chcel dopriať asi i ja sám, pričom jeho sny sa mu už akosi pomaličky začínajú čoraz intenzívnejšie vymykať spod kontroly, čo je vari ešte napokon i oveľa zaujímavejšie zistenie, o ktoré sa v podstate opiera[l] celý tento pozoruhodný titul, neustále hopsajúci po časovej osi, a dokazujúci to, že hlavná postava, čo môže byť kľudne reprezentantom i hocikto z nás; reálne jestvujúcich ľudí, nesmie za žiadnych okolností strácať svoju nádej ... • Apropo; predstaviteľ Rogera [zamestnanca garáže], čiže UMELEC z krajiny galského kohúta: Raymond Bussières, mi enormným spôsobom pripomínal svojho amerického, hereckého [zväčša komického] kolegu: Bustera Keatona, predovšetkým svojou fyziognómiou, ale celkovo by som počin charakterizoval asi práve takto: Krás[k]y noci ... • Normálne ašpirant na maximálne hodnotenie!

Maďarský titul: Rozprávky z Budapešti, na mňa pôsobil asi až príliš »rozprávkovým dojmom«; viď otváracia sekvencia so žltou električkou, ktorú postavy najprv [1.] pripravili do stabilizovanej polohy, aby ju potom [2.] tlačili po premočenom piesku, či ju i nakoniec sami [3.] POSTAVILI(!) na trať [žeriav by mal teda čo robiť v takomto divokom teréne, nie to ešte tieto hladné postavičky], pričom asi vôbec najväčšie: [4.a] «Ad Absurdum»; bolo podľa mňa docielené do tej situácie, keď v nasledujúcom dianí, práve túto ELEKTRIČKU, na ktorej bol mimochodom postavený celý tento, naprosto bizarný titul, nakoľko určitá banda nešťastníkov, ju iba neustále tlačila po koľajnici, a k tomu si i často pospevovali do rytmu, či miestami tiež intelektuálne filozofovali nad zmyslom života, alebo sa tiež medzi sebou občas i pobili ... ; skrátka [4.b], rozhodne najväčší NONSENS spočíval v tom, ako v 2/2 minutáže, postavy ROZOBRALI tento dopravný prostriedok na množstvo dielov, s ktorými sa ponáhľali na druhú stranu rieky, kde ich zase zložili DOHROMADY; a čuduj sa svete, ONA znovu fungovala ako sa patrí! • Možné pozitívum naostatok spočívalo možno snáď maximálne len v tom, že nemecký režisér: Werner Herzog, nielenže [asi?] videl tento naprostý «bizarre», svojho maďarského režisérskeho kolegu: Istvána Szabóoa, kedy si dosť i reálne myslím zrovna to, že sa trošku inšpiroval na svojom zlomovom počine: FITZCARRALDO, kde megalomanský protagonista Brian Sweeney Fitzgerald v podaní vskutku šialeného Klausa Kinskiho, sa pomocou domorodých indiánov, pokúsil popresúvať parník skrz peruánsku džungľu, a k tomu i po strmom svahu, čím vari nenarážam práve na nič iné, než na to, že v tomto podaní to bolo mimoriadne realistickejšie, pútavejšie, kvalitnejšie a cetera. • Týmto rozprávkam sa radšej zo širokého oblúka celkom vyhnite, pretože by ste mohli prísť k veľkému úrazu, a tak vás predsa dopredu varujem, že pri Fitzcarraldovi, vám pravdepodobne hrozí takmer to isté, ale s tým podstatným rozdielom, že v prvom prípade uvidíte film, zatiaľ čo hneď v tom druhom: naozajstný FILM, čiže nie je film ako film ...