Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (11 210)

plakát

Romulus a Remus (1961) 

Kulturista Romulus a jeho neradodajná Júlia vs bodybuilderovský brat Remus a jeho vestálka s výrazom kólie Tarpea.  V tej mytológii, z ktorej historicky vieme holý prd, sa dá vymyslieť čokoľvek. Dokonca tu urobili Numa Pompilia Romulovho kamoša, hoci sa ešte ani nenarodil. Ale zas lepšie, ako keby dali k Romulovi Mao-ce-Tunga, to by bol väčší lapsus. Film je gýčový ako len film o mečoch a sandáloch zo šesťdesiatych rokov môže byť, ale zase je to oveľa viac pozerateľné ako seriálový moderný Romulus. Darmo, nie je Róm ako Róm.

plakát

Úplné bezvětří (1989) 

Dobrý thriller, ale nie horor. Nicole Kidman ešte nemala od Slnka a farieb vyťahané vlasy, no a ukázala, že to myslí s herectvom vážne, takže neostala vždy oblečená, čo kariéru zvykne vždy naštartovať, Weinstein o tom vie svoje. Záporák bol veľký hlupák, ale keď chcel ohňostroj, tak ho aj dostal, len ten záver prišiel fakt taký zrýchlený potom, človek si ani poriadne nevychutnal smrť.

plakát

Pomsta mrtvého muže (2013) 

Ďaleko lepšie ako bežné filmy o pomste, kde príde muž v slnečných okuliaroch, vystrieľa pol roty a z 1500 guliek na neho mierených len jedna preletí bočnicou jeho plášťa. Hoci ani tu sme sa nevyhli prehnanému koncu a vlastne aj za začiatok to bola slušné štípanie od dymu zo strelného prachu. No to medzitým bavilo a udržiavalo v napätí. No a Noomi Rapace bola na prekvapenie s jazvami menej rapavá než je bežne, čo asi odkazuje na vikingské tradície, kde sa jazvili úmyselne. Možno ešte niekedy prekvapí sekerou v hlave a bude jej to slušať ako iným dámam klobúk.

plakát

Bod obnovy (2023) 

Hlavným pozitívom filmu je vizuál, ktorý dáva aspoň náznak toho, že ide o drahý film, na naše pomery veľkofilm. A ešte sú tu príjemné odkazy na budúcnosť, ktoré dávajú tušiť, že v roku 2041 tu ešte nebudú Spojené európske emiráty, ale Spojená európska federácia a napodiv zatiaľ bez muezínov v Prahe. A ani green deal asi veľmi nevyšiel, lebo tu sa z komínov dymilo jak z huby Atatürka. Inak ako sci-fi kriminálka je to výrazne inšpirovaná záležitosť inými slávnejšími filmami (Blade Runner, Minority Report), čo bije do očí, no na rozdiel od nich je úplne nudná, bez prekvapení, tá detektívna časť vôbec nevťahuje. Vlastne kým sa človek vpraví do deja, už je aj koniec. Hlavná herečka fádna, Hádek ako po slede veľmi ťažkých ponocovaní, ale to si jeho postava žiadala, Šťanke mal našťastie len štek na úrovni vlakového výpravcu, úplne zbytočne mu platili, no a Ondrík si možno zaslúžil aj viac priestoru alebo širokospektrálnejšie hranie. A keď sa ho stále pýtali, že kde je Florenc, nechápem, prečo im hneď nepovedal, že hneď vedľa Hlavního nádraží.

plakát

Norimberský proces – ztracená svědectví (2022) (TV film) 

"Nacizmus nepôsobil negatívne, bol len utopický." Slová historika, na dnešnú dobu veľmi odvážne, ale čo tým chcel povedať? Že na žiadnu historickú dobu nemôžeme pozerať dnešnými očami, ale očami vtedajších ľudí a že keby nacizmus ako taký pôsobil ako zlo, nemohol prilákať masy. Naopak, svoju nenávisť otočil ako boj za niečo dobré. Tak fungovala propaganda a masáž mozgov a tak funguje dodnes. Aj dnes mnohí, ktorí kričia "fašista, fašista" sami inej propagande už podľahli. Norimberský proces konfrontoval aj samotných Nemcov s tým, s čím súhlasili. A až potom sa mnohí spamätávali, iní si spokojne dožili kdesi v Južnej Amerike. Je však smutné, ako dlho trval proces s takýmito prasatami, ktorí dovolili, aby iní v ich mene hádzali deti do ohňa alebo ich pochovávali zaživa. Smutnejšie je, že prasa Goering dostal v podstate milosť v podobe dôstojnej smrti a kto mu ju ponúkol dodnes nevieme, ale mal tiež visieť. Ale visieť mali všetci, nie tých 18 alebo koľko ich bolo. Oni tú najšpinavšiu prácu nerobili, no tisíce tých, ktorí dobrovoľne strieľali, vešali a upaľovali nevinných priamo svojimi rukami ostalo nepotrestaných. Čo nepotrestaných, ešte sa z nich aj demokrati stali...

plakát

DogMan (2023) 

„Pokiaľ ide o mňa, psy majú len jednu chybu. Veria ľuďom." Týraný chlapec, ktorý sa zmenil na krysařa s hafanmi a netransfóbnou hviezdou medzi kabaretnými Jokermi. Herecký výkon Caleb Landry Jonesa je absolútne fantastický, pokiaľ teda nerobí drag queen alebo nemá radiátorové tendencie aj v skutočnosti, no a v tesnom závese je hudba Erica Serru a skvelo vybrané piesne, ktoré pôsobia ako ôsobí doslova ako druhý dialóg, texty piesní presne zapadajú do pocitov postavy či diania. Škoda len, že v celom tom zaujímavom príbehu sa Besson nevyhol tomu, aby bol poplatný novodobým naratívom, ktorý má upevniť nový sociálny model zdanlivo prebudených, ktorí sú však paradoxne v hlbokej kóme.

plakát

Poslední opravna hudebních nástrojů (2023) 

Nominácia na Oscara, no pre mňa tematicky veľmi nezaujímavé. Opravári hudobných nástrojov sú určite potrební a nech opravujú a nech podporujú mladé talenty. Len čo z toho, keď rebríčky zas obsadí dajaká Ariana Grande alebo Nicki Minaj, čo sa ani do playbacku s umelou gambou netrafí.

plakát

When Time Got Louder (2022) odpad!

Ako dosiahneš, aby tvoj film bol nekritizovateľný? Dáš tam hučiaceho autistu s monštruóznym hlasom, takže síce on sa chytá za hlavu, ale sadu ibalginu potrebuje divák. No a aby to bolo úplne nepriechodné, tak dáme tam aj lesbickú romancu, hoci pocitovo nebol gender vždy jasne identifikovateľný. A cez to nejde vlak - hendikepovaní sa nekritizujú! A aby bolo jasné, aká skazená je spoločnosť, tak dáme tam scénu, ako autistu normálne v autobuse mlátia, skopú, týrajú, lebo to sa bežne stáva. Ešteže kanadskí autobusári majú všetky gombíky pohromade a po príchode polície okamžite otvárajú všetky dvere, aby zločinci mohli zutekať 😅

plakát

Karaoke blues (2023) 

Fíni sú super, ani záclony si v domoch nedávajú, nech sa každý kuká, veď aj tak každý chlastá, nie je čo skrývať. Táto romanca medzi lúzrami je čistá festivalovka, ktorá siaha po oceneniach. Na takúto dvojicu sa bežne nenarazí a už vôbec nie vo Fínsku. Veď sa to aj v originále volá "Padajúce lístie" a to vo Fínsku sú pritom skôr diery v zamrznutých jazerách. Sila alebo skôr celý obsah filmu je vo výborne vypracovaných dialógoch, na mnohých narážkach sa dá zasmiať a pritom sa nesmeje nikto, tu u Fínov tiež nevídať tak často. Nie je to ale film pre každého, to artové podivínstvo nezaujme každého, ale aspoň to nie je typická festivalová zlátanina s povinnou korektnosťou, ktorou ideme za cenami, lebo veď sám Kaurismäki prekvapuje vo svojej názorovej rovine, keď bol proti vstupu Fínska do NATO a vyzval aj Izrael na ukončenie násilia v Gaze. Obávam sa však, že mnohí film nadhodnocujú len preto, aby sa necítili hlúpo, lebo každý chce byť rozumbrada.

plakát

Ferrari (2023) 

Nuž dlhšie než také preteky F1 a to je čo už povedať, lebo vo filme sa okrem suchého Drivera, ukričanej Penelope a jedného pekného záberu na bláznov, čo vyhľadávali smrť, veľa dokopy neudeje. Len malá promiskuita. Nevravím ale, že to bolo zahrané, obaja spomínaní to dali naozaj skvele a Driver asi aj lepšie ako v Guccim, hoci neviem, či Enzo bol naozaj taký bezemočný, ako ho stvárnil. Odteraz by však Driver len Talianov mal hrať a Cruz ten temperament asi ani nehrala, tam Bardemovi doma určite vázy okolo ucha lietajú. Film bol z polovice teda o rodinných záležitostiach a z polovice o legendárnych Mille Miglia, takéto preteky samovrahov sa dnes už nevidia. Ale spojením týchto tém je film neúplný, takže mu nakoniec ani vyše dve hodiny nestačili, to už bolo skoro na seriál. Pre tých, ktorí vo Ferrari videli naposledy Schumachera, to bude ale príjemné spestrenie.