Cisárov pekár a pekárov cisár
The Emperor's Baker - The Baker's Emperor
Československo,
1951, 80 + 64 min
(Special Edition: 108 min)
Režie:
Martin FričKamera:
Jan StallichHrají:
Jan Werich, Marie Vášová, Nataša Gollová, Bohuš Záhorský, Jiří Plachý st., Zdeněk Štěpánek, František Filipovský, František Černý, Václav Trégl (více)Obsahy(1)
Slavnou dvoudílnou historickou veselohru Císařův pekař a Pekařův císař natočil s Janem Werichem v hlavní dvojroli režisér Martin Frič v roce 1951. Vyprávění zavede diváka do doby císaře Rudolfa II., kde žije nejen tento vladař, bezmezně milující alchymii a umění, ale i pekař Matěj a mnoho dalších postaviček císařského dvora, které se už dvacet let před natočením tohoto filmu objevily ve Werichově a Voskovcově hře "Golem", uváděné v Osvobozeném divadle. Byla to, jak pravil podtitul, romantická revue a její nezbytnou součástí, tak jako všech představení Osvobozeného divadla, byla Ježkova hudba s Werichovými a Voskovcovými písňovými texty. Z těch, bohužel, do Fričova filmu nepronikla ani jediná. Nicméně svůj evergreen Císařův pekař a Pekařův císař má. Jan Werich spolu s hudebním skladatelem Zdeňkem Petrem pro film napsali od té doby velmi populární píseň „Ten dělá to a ten zas tohle“. Pod návrhy kostýmů byl podepsán slavný Jiří Trnka a ve filmu si zahrála řada skvělých herců – Marie Vášová, Nataša Gollová, Bohuš Záhorský, Zdeněk Štěpánek, František Filipovský. V epizodní roli se v houfu dvorních dam mihne i mladičká rusovláska Věra Chytilová. (Česká televize)
(více)Zajímavosti (111)
- Keď videl film vtedajší minister kultúry Zdeněk Nejedlý, bol zhrozený. Podľa neho film nedostatočne propagoval robotnícku triedu. Došlo to až tak ďaleko, že Nejedlý film dokonca zakázal a tento zákaz trval až do konca jeho funkcie ministra kultúry 31.1.1953. (Raccoon.city)
- Existuje viacej zostrihov a minutáži filmu. Najprísnejší boli cenzori vo Fínsku, kde bol film zostrihaný do najkratšej dĺžky vôbec 2 850 m, čím má film iba 104 minút. (Raccoon.city)
- Počas natáčania sa povrávalo, že presadením Nataši Gollovéj do úlohy Sirael sa režisér Frič a Werich (císar Rudolf II./Matěj Kotrba) snažili úspešnú prvo-republikovú populárnu herečku opäť dostať na scénu po tom, čo po vzťahu z vysoko postaveným nacistom prišla o všetky filmové príležitosti na dlhých 6 rokov. Podarilo sa to však iba čiastočne, lebo herečka po tomto filme čakala na svoju ďalšiu filmovú rolu ďalšie 4 roky. (Raccoon.city)
- Režisér Jiří Krejčík si sťažoval už v začiatkoch natáčania na Jana Wericha (císar Rudolf II./Matěj Kotrba). Herec mal na jeho vkus veľmi "rozvolňenú" pracovnú morálku a zdalo sa, že viac ako práca ho zaujímali vnadné manekýnky v úlohách dvorných dám. Po večeroch si neodpustil bujaré žúry, po nich sa ráno dostavoval pred kameru nevyspatý z opuchnutými očami. (Raccoon.city)
- O milenke Rudolfa II. (Jan Werich), Kateřiny Stradovéj (Marie Vášová), historické pramene neuvádzajú príliš veľa informácií. Narodená roku 1579 ako nemanželské dieťa talianskeho zlatníka a umelca Ottavia Strada, ktorý pôsobil na pražskom dvore vo funkcii antikvára Rudolfových zbierok. Pokrstená bola ako Anna Marie, neskôr sa jej z neznámeho dôvodu začalo hovoriť Kateřina. Rudolf II. ju poznal od jej detských rokov a urobil ju svojou milenkou ešte predtým, než oslávila 15. narodeniny. Splodili spolu 6 detí ktoré ale neboli právoplatný dediči tronu nakoľko sa nikdy nezosobášili. Všetky deti získali vznešené priezvisko d'Austria a tešili sa na dvore vážnosti. Milovaná Kateřina prežila Rudolfa II. o 17 rokov, a o jej osude sa po Rudolfove smrti nedochovali žiadne správy. (Raccoon.city)
- ŠtB (Štátna Bezpečnosť) sa už pred natáčaním aj počas natáčania snažila, aby sa film nenatočil, nedokončil, prípadne nedostal na verejnosť. Kvôli tomu nasadili v roku 1950 príslušníka Jiřího Silného .O jeho pôsobení napísal Martin Herzán knihu "Státní bezpečnost na dvoře Rudolfa II". Dozvedel sa, že niektorí pracovníci štúdia kritizujú pripravovaný film s Janom Werichom (císar Rudolf II./Matěj Kotrba) v hlavnej úlohe. Jeden z nich napríklad upozorňoval na to, že snímka vzniká v protikomunistickej atmosfére, následne že pri jednej skúške si Jan Werich nechal natáčať svoju dcéru na vtedy vzácny farebný filmový materiál. Silný toto všetko uviedol vo svojej správe plus že film mohol byť čiernobiely a tým pádom lacnejší. A že farebný materiál sa mohol ušetriť na iné historické filmy a že v záujme robotníckej triedy nie je vhodné, aby film Cisárov pekár - Pekárov cisár s Janom Werichom vznikol. Jeho ideová hodnota je podľa súdruhov odborníkov nepatrná a schválený rozpočet zbytočným plytvaním. Ale jeho nadriadení neboli spokojní s jeho pôsobením. Zozbieraná kritika na veselohru s Werichom, ktorú predložil, nemala odborný základ a pôsobila zmätočne. Nakoniec bol Silný prepustený zo Štátnej bezpečnosti ešte pred premiérou filmu. Okrem prepustenia bol potrestaný ešte dvadsiatimi dňami väzenia. Nakoniec sa Jiří Silný po rokoch vrátil na Barrandov ako civilné zamestnanec. Pracoval tam ako hlavný osvetľovač až do dôchodku. (Raccoon.city)
- Pôvodný režisér Jiří Krejčík si tak potrpel na rekvizity, že cisárska kúpeľňa Rudolfa II.(Jan Werich) bola dokonale štýlovo postavená, aj manikúra, pedikúra a fľaštičky voňaviek boli rudolfínske. (Raccoon.city)
- Keď sa Jan Werich (císar Rudolf II./Matěj Kotrba) pri natáčaní kúpeľňovej scény zranil, snažil sa ho ošetriť ateliérový hasič, čím herec nebol nadšený a riadne hlasne mu škaredo vynadal. Práve tento incident mal nepríjemnú dohru. Natočený materiál sa musel premietnuť generálnemu tajomníkovi KSČ Rudolfovi Slánskemu, či je všetko v súlade s ideológiou. Slánský mal rozhodnúť, či sa má ďalej točiť. Nasledujúci deň sa vyjadrovala robotnícka trieda na Barrandove. Zisťovalo sa, či Werich robotnícku triedu vlastne neurazil nadávkami na ošetrujúceho hasiča. Ozvali sa dokonca hlasy, či Werich nechcel svojim zranením film sabotovať. (Raccoon.city)
- Františka Černého (alchymista Scotta) si do filmu presadil sám Jan Werich (císar Rudolf II./Matěj Kotrba). Dôvod bol ten, že Frantu považoval za svojho maskota. (Raccoon.city)
- Karel Höger, ktorý mal hrať pôvodne magistra Kelleyho (Jiří Plachý), odstúpil z natáčania sám. Dôvodom bolo, že mu bola ponúknutá hlavná úloha vo filme Mikoláš Aleš (1951). (Raccoon.city)
- Režisér Jiří Krejčík povedal o natáčaní a Janu Werichovi (císar Rudolf II./Matěj Kotrba): "Werich bol gejzír nápadov, ale nebol tak vytrvalý, pri písaní scenára. Pochopil som funkciu Jiřího Voskovca v ich autorskej dvojici. Keď som sa stretol v roku 1967 s Jiřím Voskovcom v New Yorku, potvrdil mi môj dohad. Ak sme točili s cisárom Rudolfom, tak to išlo od ruky, horšie bolo, keď prišli scény s pekárom Matejom. Werich totiž, keď bol bez fúzov, nebol tak fotogenický: jeho tvár bola guľatá, mäsitá a nie príliš plastická. Scény nevychádzali. Pri filmovaní bolo nutné, aby bol už o deviatej ráno v ateliéri - s nalepenými fúzami a pripravený. Dve hodiny ho robili maskéri, takže vstával po šiestej hodine. Nebolo divu, že o deviatej v ateliéri síce bol, ale mrzutý." (Raccoon.city)
- Pôvodný režisér Jiří Krejčík spomína: „Dali sme sa do práce na scenári – Jan Werich (císar Rudolf II./ Matěj Kotrba), Jiří Brdečka a ja. Najskôr v takých voľných rozpravách, keď Werich hýril nápadmi, ale niekedy nepoužiteľnými. Práca sa darila, inokedy nedarila, dostali sme sa aj do krízových situácií. Raz sme sa uchýlili na Dobříš, do zámku spisovateľov, aby sme v pokoji a nerušene tvorili. Vtedy sa zavádzali "stasky". Werich mal nápad, že by cisár Rudolf II. písať podobné krížiky na papier brkom. Nápad sa mne i Brdečkovi páčil, ale nevedeli sme, kam ho dať. Werich povedal: 'Viete čo, chlapci? Teraz pôjdeme každý do svojej izby a budeme do piatej popoludní premýšľať. Pred večerou si povieme, čo kto vymyslel.' Bolo päť, Werich nikde. O pol šiestej sme išli s Brdečkom do jeho izby. Klopali sme na dvere, ozývalo sa len hlasné chrápanie. Otvorili sme, Werich si kľudne spal. Brdečka došiel až k oknu a zdrvene povedal: 'Ja by som sa na to tak vysral, keby som nepotreboval peniaze.'" (Raccoon.city)
- Film v celkovej dĺžke 2 hodiny a 35 minút sa uvádzal v kinách ako dvojprogram za dvojnásobné vstupné. Až od šesťdesiatych rokov sa premietala – podľa vzoru exportnej kópie – skrátená verzia trvajúca hodinu a 50 minút za jednotné vstupné. (Raccoon.city)
- Režisér Jiří Weiss vo svojej knihe pamätí "Biely mercedes" opisuje, že si Jan Werich (císar Rudolf II./ Matěj Kotrba) závratnú sumu na film "vydupal" u ministra Kopeckého. Pre predstavu čitateľom uvádza, že rozpočet na jeho filmovú drámu Vlčí jáma (1957) bol päťkrát menší. (Raccoon.city)
- V roku 1951 bol film ocenený v Paríži cenou francúzskych filmových kritikov a Jan Werich (císar Rudolf II./pekársky tovariš Matěj Kotrba) Štátnou cenou I. stupňa a prémiou 100 000 československých korún. V roku 1952 na 6.MFF v Edinburghu získal film čestné uznanie vo forme diplomu. V roku 1955 film vyhral na MFF Zlatej cievky New York. hlavnú cenu Zlatú cievku Americkej filmovej rady. (Raccoon.city)
- Cisár Rudolfa II. (Jan Werich) nemohol vlastniť pravý obraz Mony Lisy. Ten bol z určitosťou počas celého života cisára vo francúzskom paláci vo Fontainebleau, kam ho dal umiestniť samotný kráľ František I., ktorý obraz odkúpil po smrti Leonarda da Vinci a zotrval tam od roku 1519 až do roku 1694. V roku 1695 sa celá kráľovská zbierka, vrátane Mony Lisy, presúva do novovybudovaného zámku vo Versailles. A pravdepodobne by nevlastnil ani jej 12 alebo 13 kópii, nakoľko bol obraz v tej dobe umelecky bezvýznamný a prakticky bezcenný a nebol ničím zaujímavý. Mona Lisa začala zaujímať širšie publikum až okolo roku 1858. (Raccoon.city)
- Dvorný maliar Hans von Aachen (Bohumil Bezouška), ktorý ponúka cisárovi "elixír" v podobe odhalenej ženy z jedného mlynu neďaleko Brandysa, skutočne na cisárskom dvore žil. Išlo o nemeckého maliara, ktorého cisár Rudolf II. (Jan Werich) prehovoril, aby od roku 1597 sídlil v Prahe. Na Rudolfovom dvore Hans von Aachen nepôsobil iba ako dvorný maliar. Ako cisárov dôverník bol poverený aj rôznymi diplomatickými a obchodnými misiami, predovšetkým v Taliansku, kde cisárovi dojednával zaujímavé akvizície (do Rudolfovej zbierky pomohol získať najlepšie súdobé aj staršie diela, z ktorých niektoré sú v zbierkach Pražského hradu dodnes, napr. obrazy talianskych majstrov - Tiziana, Veroneseho, Tintoretta a iných). V Prahe zdomácnel a zostal v dvorských službách aj po cisárovej smrti a stal sa oficiálnym portrétistom nového cisára, Rudolfovho mladšieho brata Mateja II. Zomrel 4.3. 1615 v Prahe. Pochovaný je v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade. (Raccoon.city)
- Keď komorník Lang (Bohuš Záhorský) povie, že dvorný alchymista Scotta (František Černý) pripravuje elixír mladosti aj z Babieho hnevu, ide v skutočnosti o rastlinu Ihlicu tŕnitú, ktorá bola močopudný prostriedok, ktorý dezinfikuje močové cesty a podporuje vylučovanie žlče, priaznivo vplýva na látkovú premenu v tele, znižuje krvný tlak a zmierňuje reumatické bolesti. (Raccoon.city)
- Keď cisára Rudolfa II. (Jan Werich) bolel zub, bol to v jeho dobe problém. Vtedy sa verilo, že zubný kaz a bolesti s ním spojené spôsobuje zubný červ. Predstava hryzenia červa vo vnútri zuba pretrvala až do 18. storočia. Pre úľavu od bolesti používali ópium. Verili tiež, že dotyk mŕtvou myšou uľaví od bolesti. Kazy sa vypaľovali aj horúcim drôtom. V drvivej väčšine sa však zuby iba trhali, čo u bežných ľudí vykonávali bežne kováči, holiči aj kati klasickými kováčskymi kliešťami a tí občas vytrhli aj kus čeľustnej kosti a ďasná. U zámožnejších ľudí zuby trhali lekári, ktorí mali už v dobe cisára Rudolfa II. na to špeciálne kliešte pripomínajúce veľký vtáčí zobák. (Raccoon.city)
- Film beletrizuje život Rudolfa II., Cisára svätej rímskej ríše (1552-1612, vládol 1576-1612). V skutočnom živote bol Rudolf fascinovaný okultizmom, astrológiou a alchýmiou. Bol patrónom známych európskych alchymistov ako Edward Kelley (1555-1597 / 1598) a John Dee (1527-1608 / 1609). (S.Kok.i)
Související novinky
Věra Chytilová 1929 - 2014
12.03.2014
Ve věku 85 let dnes zemřela Věra Chytilová, svérázná režisérka a scénáristka. Studovala architekturu, později FAMU. Pracovala jako manekýnka, kreslička, poté na Barrandově jako klapka a pomocná… (více)