Reklama

Reklama

Císařův pekař - Pekařův císař

  • Československo Cisárov pekár a pekárov cisár (více)

Obsahy(1)

Slavnou dvoudílnou historickou veselohru Císařův pekař a Pekařův císař natočil s Janem Werichem v hlavní dvojroli režisér Martin Frič v roce 1951. Vyprávění zavede diváka do doby císaře Rudolfa II., kde žije nejen tento vladař, bezmezně milující alchymii a umění, ale i pekař Matěj a mnoho dalších postaviček císařského dvora, které se už dvacet let před natočením tohoto filmu objevily ve Werichově a Voskovcově hře "Golem", uváděné v Osvobozeném divadle. Byla to, jak pravil podtitul, romantická revue a její nezbytnou součástí, tak jako všech představení Osvobozeného divadla, byla Ježkova hudba s Werichovými a Voskovcovými písňovými texty. Z těch, bohužel, do Fričova filmu nepronikla ani jediná. Nicméně svůj evergreen Císařův pekař a Pekařův císař má. Jan Werich spolu s hudebním skladatelem Zdeňkem Petrem pro film napsali od té doby velmi populární píseň „Ten dělá to a ten zas tohle“. Pod návrhy kostýmů byl podepsán slavný Jiří Trnka a ve filmu si zahrála řada skvělých herců – Marie Vášová, Nataša Gollová, Bohuš Záhorský, Zdeněk Štěpánek, František Filipovský. V epizodní roli se v houfu dvorních dam mihne i mladičká rusovláska Věra Chytilová. (Česká televize)

(více)

Zajímavosti (111)

  • Podľa Very Chytilovej, ktorá sa neskôr stala prominentným menom českého hnutia novej vlny, jej herecké skúsenosti z tohto filmu v nej vyvolali túžbu stať sa filmárkou. (S.Kok.i)
  • Vo svojej dobe išlo iba o tretí československý celovečerný farebný film a prvý československý film natočený na materiál Eastmancolor, ktorý bol vo svete drahou novinkou a radí sa medzi prvé filmy na svete točené na tento materiál, čím sa vyrovnal americkému Hollywoodu, ktorý s filmom od firmy Kodak ešte iba začínal. Aj vďaka tomuto faktu sa film na svoju dobu stal najdrahším filmom v Československu. Pôvodne sa film začal točiť na Agfacolor, ale pretláčané scény už boli točené priam experimentálne na nový materiál. (Raccoon.city)
  • Spisovateľ historickej literatúry Miloš Václav Kratochvíl, ktorý mal podiel aj na scenári filmu, napísal už v roku 1941 knihu "Osamělý rváč," ktorá však neopisovala ako hlavnú postavu románu Rudolfa II. (Jan Werich), ale maršala Hermana Kryštofa Russworma (Zdeněk Štěpánek). Podľa knihy bola sčasti charakterizovaná aj filmová podoba maršala. (Raccoon.city)
  • Nápis „Šem ha-meforaš“ je označenie tajného Božieho mena v židovskom náboženstve a vzťahuje sa na tetragrammaton JHVH, v slovenčine obvykle prekladaný ako Jahve alebo Jehova. (ČSFD)
  • V skutočnosti bolo na cisárskom dvore Rudolfa II. (Jan Werich) približne až 200 alchymistov s druhým najväčším mecenášom vtedajšej alchýmie, pánom Vilémom z Rožmberka, ktorý sa vo filme tiež mihne. To už však bola svetová alchýmia v úpadku a nebola taká žiadaná ako ukazuje film. (Raccoon.city)
  • Kostým Jana Wericha (Matej/Rudolf II.) šili šičky a krajčírky ručne celých šesťdesiat hodín. (Raccoon.city)
  • Dedičské práva po autorovi a tvorcovi Golema získala jeho jediná dcéra Dagmar Dományová, a tá zažalovala všetkých, ktorí podobu Golema používali a vysúdila niekoľko stotisíc českých korún. Takže filmový obor je uväznený v ateliéroch na Barrandove a nikto bez Dományovej súhlasu nemá k nemu prístup. (Raccoon.city)
  • Tycho de Brahe (Bohuš Hradil) mohol naozaj potrebovať "čočku" len ako "luštěninu", pretože sám ďalekohľad na pozorovanie hviezdnej oblohy nikdy nepoužíval a v presnosti meraní mu zrejme pomáhala skôr chýbajúca špička nosa. Ďalekohľad si dal patentovať Johannes Lippershey až sedem rokov po Tychovej smrti. (gaius)
  • Spisovateľ historickej literatúry Miloš Václav Kratochvíl sa výrazne podieľal na úspechu filmu tým, že Janovi Werichovi (Matej / Rudolf II.) prezradil informácie z rudolfínského dvora, tak fantastické a senzačné, že bol herec nadšený. Cisárovho pekára si zvolil za osobný projekt a plne sa v ňom angažoval. (Raccoon.city)
  • Manekýnky, ktoré tvorili komparz dvorných dám, vyberali z podniku Textilná tvorba. Věru Chytilovú si všimli počas prehliadky na Pražských vzorkových veľtrhoch. Správnej chôdzi ich učil choreograf a šéf baletu Národného divadla Saša Machov, ktorý tesne pred premiérou spáchal samovraždu. Filmový architekt Jan Zázvorka si nakoniec jednu z nich - Idu Lahodovu - vzal za ženu. (Raccoon.city)
  • Autorom výtvarného návrhu filmového Golema, ktorý ožíva po vložení magického šému do otvoru na čele, bol sochár Jaroslav Horejc. (Raccoon.city)
  • Vtedajšiemu ministrovi kultúry Zdenkovi Nejedlému sa film nepáčil a udelil režisérovi Martinovi Fričovi dvojročný dištanc. Pár rokov si nezahral ani Jan Werich (Matej / Rudolf II.), hoci zaň dostali štátnu cenu. (Raccoon.city)
  • Jan Werich (Matej / Rudolf II.) sa pri spievaní známej piesne "Ten dělá to a ten zas tohle", ktorá išla na playback, pri chôdzi po schodoch prvýkrát netrafil do synchronu a musela sa natáčať niekoľkokrát. (Raccoon.city)
  • Kompletná reč tretieho alchymistu (Lubomír Lipský) znie: "Jamalalicha? Jamalalicha. Jamalalicha, i paprťála, chánua, chánua, e chánua, e chánu, džalala, džalala-a, a paprťála. Tasparta maznalika zamáz piskurty, jarda, piskurty, patláma, patláma, patláma a žbrluch." (Raccoon.city)
  • Jan Werich neuviedol Jiřího Voskovca v titulkoch ako spoluautora námetu, aj keď vo filme vystupujú postavy z ich spoločnej hry "Golem". Jiří Voskovec sa k tomu neskôr vyjadril: „Som rád, že som ten film nevidel - asi by sa mi urobilo nanič." (Raccoon.city)
  • Pri scéne, kde v cisárovej kúpeľni vylieza Matej z hradného kanála, bolo v scenári, že keď vylezie, stúpi na mydlo, vyletí do výšky a padne do vane. Pretože Jan Werich vážil cez sto kíl, boli obavy, aby si nepolámal chrbticu. (Raccoon.city)
  • Jan Werich (Matej / Rudolf II.) priamo pred celým štábom pri natáčaní kúpeľňovej scény pôvodného režiséra Jiřího Krejčíka inzultoval tak, že udrel do neho bruchom. Režisér chvíľu stál, bledý, a pozeral na Wericha, potom mu vyhŕkli slzy a odišiel z ateliéru. (Raccoon.city)

Související novinky

Věra Chytilová 1929 - 2014

Věra Chytilová 1929 - 2014

12.03.2014

Ve věku 85 let dnes zemřela Věra Chytilová, svérázná režisérka a scénáristka. Studovala architekturu, později FAMU. Pracovala jako manekýnka, kreslička, poté na Barrandově jako klapka a pomocná… (více)

Reklama

Reklama