Bitva o Sevastopol

Bitka o Sevastopoľ sa medzi moje obľúbené vojnové filmy nezaradí. Tvorcovia sa snažili spraviť film na štýl Hollywoodu, no je v ňom až príliš veľa avantgardy a postmoderných vsuviek, až mi to príde, ako by sa na filme pričinil Jakubisko. Zároveň CGI efekty pripomínali lacné modelované alternatívy, ktoré bývajú použité vo vojnových dokumentoch a do životopisného filmu sedeli asi ako nanuková torta v saune. Posledným negatívom je pre mňa samotný názov snímku, ktorý vôbec neodzrkadľuje jeho charakter. Rád som sa dozvedel niečo nové, no nezhodujem sa s prevedením. (03.02.2019)

... a rána sú tu tiché, teda ženy v armáde priamo v boji je obľúbený podžáner ruského vojnového filmu. U tvorcov, aj u diváka, tak som si nenechal ujsť aj takúto modernú verziu. Bojové scény strieda romantika, ak sa ńou dajú nazvať zamilované pohľady pri zabíjaní alebo slastné úsmevy pri pohrávaní sa s fašistami, ktorí by nemali zomierať krátko. Viac ako boja (s obstojnými digitálnymi efektami) je osobného prežívania Ľudmily, jej života, a zaujímavosti z pobytu v Amerike. Nejdem skúmať, koľko je na tom všetkom pravdy, ako to bolo s vrúcnym priateľstvom s pani Rooseveltovou, beriem to ako film. A ten bol aj so značnou dávkou vlastenectva a hrdinstva dobre natočený, zaujímavý a nemôžem ho odbiť iba tromi hviezdami. –––– Vojna, to nie je len smrť. Ale aj život. –––– Počúvaj svoje srdce, strieľaj medzi údermi. –––– Pavličenková už nie je len vojak. Je symbol. A symboly sa nevyraďujú. (02.09.2017)

Porovnejte Nepřítel před branami od renomovaného evropského režiséra a Bitvu o Sevastopol od pro mě neznámého Rusa. Příběh je obdobného charakteru, v rámci druhé světové války v podstatě epického charakteru, ale ten rozdíl je prostě extrémní. Patriotismus a patos v příběhu, naopak akční scény na absolutní úrovni. Je to škoda. Nevím, jestli mám problémy s ruskou kinematografií, ale většinou se stýkám spíš s problémem, než s pochopením. Leč pochopení už také zažila. Zde bohužel ne. (07.01.2020)

"Taká je vojna, musíš iba prežiť..." Príbeh o Ukrajinskej a naj sovietskej sniperke sa celkom vydaril, ale chyby sa nájdu. Dejové linky, ktorých je viac, niekedy zbytočne preskakujú a občas narúšajú celistvosť snímku. Tá z frontu a Bieleho domu sú fajn, a tie milostné romániky sa dajú prežiť. Nedá sa nezastaviť pri jej rodičoch. Otec dôstojník NKVD a mama učiteľka angličtiny! Vo vtedajšom Rusku šialená a málo vídaná kombinácia...Akčné scény sú výborné, film je natočený moderne a zaznejú tu aj dve piesne, čo mi do vojnového filmu veľmi nesedí, ale tá prvá celkom ušla a tá druhá pri mínometnej paľbe ma zaujala a do filmu i deja dobre zapadla. je trochu škoda, že sa film viac nevenoval jej pobytu na fronte , prípadne v sniperskej škole. V závere škrípe dosť nedôveryhodný sniperský súboj s Ottom von Singerom( nenašiel som o ňom na nete nič), ktorému dosť nesympaticky prilepili aj "Hitlerovské" fúzy. Možno sa mýlim, ale veľmi pochybujem , že také nosil. Pochváliť však musím casting. Predstaviteľka Ljudmily je sympatická, čo je dosť dôležité v prípade, že je na obrazovke takmer neustále. Vždy to ide lepšie, ale nakoniec celkom fajn. 70%. (03.06.2015)

Od titulnej témy (ktorou mala byť "bitva o Sevastopol") je tento film vzdialený asi ako Jupiter od Zeme. Ked vieme, že Ľudmila mala na konte cez 300 "čiarok" a film nám ich zobrazí ani nie 10, potom tento, na môj vkus príliš učesaný vojnový film musí mať hlavnú dejovú líniu asi niekde inde. Mne by tu sedel viac názov Ľúbostné aférky (žial nepravdivé a zavádzajúce) Ľudmily Pavličenkovej na frontovej línii. Ale film sa chce pochopitelne páčiť všetkým Ruskám a Rusom a tak to komerčne hrá hlavne na vlasteneckú nôtu. A ja tak môžem prižmúriť oko a zaokruhliť to smerom nahor. Film neodporúčam žiadnemu nemeckému občanovi a žiadnemu historikovi.(***) (30.08.2020)