Manderlay

Ve druhé části Americké trilogie se setkáváme s Grace a znovu spolu s ní procházíme podivným bizarním sociálním experimentem - opět s překvapivým nekompromisním koncem. To, že Kidmanovou nahradila B.D.Howard vlbec neuškodilo, je to skvělá herečka, oceňuju i to, že Trier ponechal experiment s chybějícími kulisami (jak už to bylo v Dogville) - divák se tak podle mě lépe soustředí na charaktery jednotlivých postav. Závěr (nebudu spoileřit) si Trier vychutnal a jestli byl Dogville otevřenou kritikou jedné složky americké společnosti, Manderlay je svým vyzněním flusnutím do ksichtu (dodnes) nepokrytě xenofobní historii Spojených států. Dogvillu jsem dal tuším vyšší hodnocení, Manderlay dostává méně, protože tím pádem není tolik originální --- skvělý nejen kulturní zážitek - 8/10 (11.01.2008)

Po tom, čo Dogville nekompromisne zaútočil na všetky moje orgány srdcom počínajúc, som si dala nejaký čas prestávku, aby som si druhú časť odohrávajúcu sa znovu v tom najfantastickejšom možnom prostredí, mohla vychutnať rovnako... Tak, ako sa na začiatku dostavilo nadšenie a vstúpil do mňa ten intenzívny feeling z toho, že som opäť súčasťou ,,drsnej" formy, že som na javisku s pár vybranými ľuďmi a budem s nimi dostatočne prežívať každý záblesk radosti či smútku, postupne ma prebodávalo sklamanie a uvedomila som si, že toto nie je tá javisková tragédia, kde Nicole Kidman jediným krutým pohľadom zranenej bytosti strháva davy ľudí, kde je každá jedna postava dokonale rozkúskovaná v celej svojej podstate, kde budete niektoré postavy vášnivo milovať a druhé preklínať za nevysloviteľnú krutosť... Dogville predstavuje ťaživú psychologickú sondu do ľudskej osobnosti a s prílišnou otvorenosťou polemizuje nad dobrom a zlom.... Manderlay ,,šéfuje" neskúsená (aj keď pomerne snaživá) Bryce Dallas Howard, ktorá konečnému vyzneniu skrz mladícku nezrelosť nedokázala dodať taký rozmer ako jej predchodkyňa. Zatiaľ čo Dogville trýzni dušu, Manderlay sa zameriava na spoločenskú mnohovrstevnosť, sociálnu nerovnosť a polemizuje o spoločnosti ako o neľútostnom systéme tried, postavenia a statusu. Postavy sú pomerne nevypiplané a sú len nálepkou na veľkom sociálnom probléme, ktorý si Trier vyčlenil. Ak niekoho viac nadchol Manderlay a jeho spoločenský mechanizmus, nie som proti, ale Dogville je po všetkých stránkach plnší a bohatší film. 70% (14.11.2010)

Brutální scénáristický konstrukt, jehož dialogy tak strašně šustí papírem, že mě to málem odválo od monitoru. Zatímco Dogville pasoval myšlenku skrze výraznou ústřední postavu, Grace zde (v podání nic moc Howard - mimochodem ve Spidermanovi 3 musela bejt narvaná hormonama až po krk, jinak si její tamější céčka těžko vysvětlit, ale to jen taková moje interní cinefilní poznámka) ustupuje do pozadí kolektivním událostem, které ale nebyl Trier schopný kauzálně uchopit tak, aby to neznělo jako prosté kázání. Navíc už prakticky nevyužívá divadelní formu k naraci, což bylo jedno z nejsilnějších těžišť předchozího opusu. Jasně, že Manderlay je inteligentní film, ale asi nejvíc dojíždí na to, že Trier je při vší úctě prd vypravěč a to je vám v tomhle filmu mláceno o obličej neúměrně často. Jsem teda rád, že tuto trilogii již opustil a začal zase poctivě stříhat klitorisy a házet cizí planety na zeměkouli, i když další evropská trilogie nejspíš již nikdy nebude. PS: omlouvám se za výrazy jako konstrukt, kauzalita, narace a Spider-Man 3 (05.11.2012)

Dogville bol o snahe utvoriť spoločné dobro zdola (hrdinka sa z vďaky podriaďuje želaniam obyvateľov obce), Manderlay je o slobode nariadenej zhora. V oboch prípadoch ide o limity vytvorenia fungujúcej komunity. Dobré úmysly tentoraz stroskotávajú na naivite šíriteľov dobra, neznalosti a neochote komunikovať o nutnosti zmien s tými, ktorých sa týkajú. Napriek zhode formy a príbuznosti deja s predchodcom, má film originálnu variáciu scenára rútiaceho sa v minimálnych kulisách do trpkého konca. Lars von Trier, vychovávaný v duchu salónneho ľavičiarstva Západu, si dnes kladie pochybovačské otázky o správnosti šírenia myšlienok solidarity cestou sociálnych konštrukcií, ktoré skôr, či neskôr ľudí zviažu do otroctva. Zároveň (vzhľadom na myšlienkový základ) intelektuálsky vkusne nakopáva boľavé miesta americkej demokracie. (05.10.2006)

Je to skvelá umelecká dráma od Larsa von Triera, ktorá je pokračovaním vynikajúceho Dogville. Má veľmi dobrý príbeh o Grace, ktorá sa po predchádzajúcich udalostiach spolu so svojim otcom a jeho gangstermi dostane až do Alabamy, kde narazia na poľnohospodársku usadlosť, v ktorej aj sedemdesiat rokov po zrušení otroctva stále používajú otrokov. Grace sa to pomocou sily rozhodne zastaviť a pomôcť tunajším otrokom začať žiť plnohodnotným spôsobom, ale postupne si uvedomuje, že to nie je až také jednoduché. So spracovaním som mimoriadne spokojný, tentoraz som si už nepotreboval na nič zvykať, keďže film formou pokračuje v štýle Dogville, takže som bol plne pripravený. Film síce funguje na dosť odlišných princípoch, než tomu bolo v predchádzajúcom prípade, v prvom rade sa o hlavnú hrdinku prakticky vôbec nedá obávať, keďže ona má moc a môže robiť, čo uzná za vhodné, film už nemá takú hustú atmosféru a ani som nepocítil výraznejšiu gradáciu, film sa väčšinu času drží na tej istej vlne, ale to nie je vôbec žiadny problém, keďže má zase to svoje. Táto tématika ohľadom otroctva a otrokov, ktorí majú prvýkrát v živote začať fungovať podľa seba, bez akéhokoľvek nátlaku a možných trestov už od začiatku ponúka veľký potenciál a ten sa aj podarilo naplno využiť, takže dej je po celý čas veľmi zaujímavý, bez jediného hluchého miesta a je skutočne radosť pozerať na tú snahu pomôcť teraz už bývalým otrokom, no všetkým to skôr spôsobuje mnoho problémov, keďže hlavná hrdinka sa na celú situáciu pozerá len z toho najjednoduchšieho hľadiska. Opäť je tu ideálny výber postáv, takže ma bavili prakticky všetci a ani tentoraz nechýba zaujímavý záver, takže som skutočne veľmi spokojný. Herecké obsadenie je skvelé, Bryce Dallas Howard síce nie je až tak kvalitná herečka, ako Nicole Kidman, ale zvládla to veľmi dobre a skutočne ma bavila, len mi po stránke charakteru a prístupu k jednotlivých situáciám prišla ako niekto úplne iný, takže som po celý čas pristupoval k filmu, že vlastne sledujem inú postavu, no to samozrejme úroveň filmu nijak nekazí. A k tomu plno výborných vedľajších postáv, ako Danny Glover, Isaach De Bankolé, Willem Dafoe, Udo Kier a vlastne aj všetci ostatní. Réžia a technická stránka sú opäť vynikajúce, zaujalo ma, že tentoraz sú kulisy o dosť bohatšie, ale to je to najmenej, hlavne, že tá celková kvalita je po všetkých ohľadoch veľmi vysoká. A opäť sa mi páčila aj hudba. Dogville bolo pre mňa úplne nečakané a veľké prekvapenie, preto som sa tohto filmu neobával, ale zároveň som ani nečakal, že aj po druhýkrát by som mohol byť nadšený, no stalo sa. Dogville bol síce o trochu lepší, ale nie je to veľký rozdiel, aj Manderlay je skvelý film a o plnom hodnotení určite nepochybujem. 86% (30.09.2013)