Obyčejní hrdinové

Celý čas som rozmýšľal, či je Dan Harris lepší scenárista alebo režisér. Doteraz to nemám vyriešené, ono to asi bude tak, že v oboch je úspešný približne na 80% (zatiaľ). A smolou tohto filmu je, že sa mu tu tých nevydarených zvyšných 20% miestami stretáva a teda násobí... Aby som bol presnejší - nemá to ten príslovečný magický moment. Napriek sympatickej Weaverovej a talentovanému Hirschovi, silnej zápletke, poniektorým vydareným scénam a veľmi dobrej pointe (ktorá spätne mnohé napraví - hlavne sa vysvetlí ten prazvláštny, empatiu diváka vylučujúci postoj väčšiny zúčastnených) Obyčajní hrdinovia nevťahujú, nespútavajú, nedávajú zabudnúť na okolitý svet. Iba som po za vlasy pritiahnutom úplnom závere uznanlivo kývol hlavou a uvedomil si, že už som vyše dvoch rokov nevidel Americkú krásu... (12.06.2006)

Imaginárni hrdinovia sú vymyslení, neskutoční hrdinovia a nie obyčajní. Niekedy si prekladatelia tú voľnosť v práci nezaslúžia. Pretože nejde o žiadnu priemernú, obyčajnú americkú rodinu s priemernými, obyčajnými radosťami a starosťami. Ide o zrejmú fikciu, kde sa na bedrá jednej rodiny nakladie toho príliš, aby sa demonštrovalo, ako sa Američania vedia vysporiadať s ranami osudu a komplikáciami života. A vo vykonštruovanom príbehu majú konečný výsledok v rukách herci. V tomto prípade úžasná Sigourney Weaver a príliš nezaostávajúci Jeff Daniels. Preto považujem tento film za vydarený, i keď vyššie hodnotenie by odo mňa mohol dostať iba pri menšej tematickej roztrieštenosti. (08.06.2014)

Značku Ripley už Sigourney Weaver těžko odpará, nicméně je potěšující vidět, jak moc je dobrá coby matka, která právě přišla o dítě a začíná tušit, že smrt syna nemusí být ztrátou poslední. A nejen ona. Každý si svou tichou bolest nese sám a to je právě TO, že SÁM. Nenápadný, citlivý film, velmi vkusně natočený, bez patosu, s hereckými výkony, že si říkáte, kde se to třeba v Jeffu Danielsovi vzalo. (20.03.2006)

,,Nikdy nepochopíš k čemu jsem ti dobrá, dokuď neumřu"..... Obyčejný příběh obyčejných lidí, které poznamenala tragická událost a každý se sní snažit vyrovnat po svém. Řemeslně zvládnutý pohled do nitra lidí, kde z každého jejich jednání je cítit bolest, kterou prožívají. Během filmu můžete přemýšlet - ,,stalo se něco?" Samozřejmě, ještě žiješ". ,,Zasloužím si to?" A zjistit, že k tomu, aby jste doma něco změnili, není třeba plastické operace žádného člena rodiny. V jednoduchosti je krása. Mě to přilepilo do ,,sesle" svojí lidskostí. A velký podíl na tom mají herecké výkony. Všech! A přemýšlím, jak bych se dokázal vyrovnat s takovou situací já. Ne každej totiž může bejt hrdina. (26.06.2007)

Český a slovenský preklad filmu asociuje Redfordov majstrštyk z počiatku 80tych rokov a toto porovnanie nie je vôbec od veci. Lenže v Hrdinoch sa točíme tak trochu v kruhu častého umierania, zranení a chorôb. Všetko prichádza síce náhle, ale keď už som sa pozeral druhý krát na postavu na nemocničnom lôžku, trochu ma to unavovalo. Nehovoriac o staršej ženskej, ktorá depresie rieši trávou. Kvitujem umiestnenie deja medzi inteligentných, úspešných ľudí, pretože aj tí majú svoje problémy a v tomto prípade sú ich rokmi skryté tajomstvá veľmi osudové. Takže Imaginary heroes sú najma o hereckých výkonoch hviezd, ktorí si radi zahrajú v náročnejších projektoch a my ich tam radi sledujeme. Keďže sa jedná už o relatívne starší film, vyzerá tu Sigourney celkom milfovite a Michelle zase lolitkovsky. 70%. (19.10.2013)