Nebe

Nebo ako ekvivalent večnosti, harmónie a stavu duše je nosným pilierom pôvodne zamýšľanej trilógie Nebo – Peklo - Očistec, ktorú pripravoval už zosnulý poľský režisér Krzysztof Kieslowski. Námet a scenár k filmu Nebo pripravoval Kieslowski niekoľko rokov a neskôr sa chcel ujať aj réžie, no tragická udalosť mu zabránila uskutočniť svoj filmársky sen. Šancu natočiť film podľa Kieslowskeho scenára dostal úspešný nemecký filmár Tom Tykwer, ktorý sa snažil pretaviť do filmu všetko to, čo by mu dal samotný Kieslowski. Dej filmu sa dohráva v talianskom Turíne a približuje pohnútky mladej šarmantnej učiteľky angličtiny Philippy, ktorá sa snaží dopomôcť slepej spravodlivosti a sama chce potrestať drogového dílera Vendiceho, skrývajúceho sa za svoj podnik s elektronikou. Po tom, čo sa predávkoval jej manžel a niekoľko jej malých žiakov, rozhodla sa o všetkom upovedomiť nečinnú políciu. No stále bez úspechu. Z vyrovnanej a životom skúšanej Philippy sa stal anjel pomsty. U svojho manžela našla časovanú nálož a sama sa vybrala do sídla Vendiceho firmy, aby vykonala ohavné, ale nevyhnutné. Vnikla do priestorov jeho kancelárie a za miesto uloženia bomby si vyhliadla smetný kôš. Súčasne sledujeme ako sa otec s dvoma deťmi v tej istej budove vybral výťahom na vyhliadku. Philippa dokončí svoj zámer a opúšťa budovu. Z miestnej telefónnej búdky stihne zavolať na políciu a priznať sa z ešte nespáchaného zločinu. Ale i tie najlepšie plány vie strhnúť neznáma sila - upratovačka v poslednej chvíli smetný kôš vysype k sebe do vozíka a smeruje s ním k výťahu, v ktorom sa v tom čase vezú dve deti aj so svojim otcom. To, čo nasleduje je len akousi zostatkovou agóniou, ktorej sa Philippa nemôže zbaviť. Explózia usmrtí všetky štyri osoby vo výťahu a jej cesta k spravodlivosti sa tak zakľukatila. Mohli sme tak vidieť nielen epilóg filmu Nebo, ale aj osudovú výpoveď ženy, ktorá sa snažiac o dosiahnutie pravdy uchýlila k radikálnemu kroku. Preťala však svoj príbeh so životmi štyroch ľudí vo výťahu. V tej nešťastnej chvíli sa jej úprimná nemilosrdnosť vymkla z rovnováhy. Jej čin nie je nesympatický, korešponduje so všetkými našimi pocitmi. Philippa nerozoberala ľudskosť a pomstu, nezvažovala svoje možnosti. Svoju bezútešnosť a istú živočíšnu dávku nenávisti voči človeku, ktorý od základov prevrátil jej život, chcela využiť na jeho potrestanie. Prebrala podobu kata, ktorý už nemá čo stratiť. Jej jediným cieľom na tomto svete ostala túžba zniesť z neho aj toho, kto z neho znášal ostatných, často krát malé deti, ktoré stratili svoje túžby hneď ako sa stali závislé na jeho narkotikách. Živý obraz mladej Philippinej žiačky, ktorá si vzala život, lebo zistila, že je HIV pozitívna ju natoľko poznačil, že aj predávkovanie jej manžela, inak dobrého Vendiceho priateľa, už nič nezmenilo na tom, že Phillipa chce popri pasivite a skorumpovanosti policajných zložiek zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Austrálska herečka Cate Blanchett predviedla jeden zo svojich najokázalejších hereckých výkonov. Jej emocionálny prerod a úplne stotožnenie sa s Phillipou je úchvatným sólom a ukážkou čistého precítenia svojho duševného stavu. Vzala na seba všetky Philippine rany a prešla istou fázou očisty. Počas výsluchu turínskou políciou sa dozvedela, že namiesto Vendiceho vzala životy štyrom ľuďom, medzi ktorými boli aj dve deti. Nasledovný útlocitný Philippin prejav je tým momentom vo filme, pri ktorom sa už prestávame dívať na Cate Blanchett a začíname rozpoznávať jej bolesť a utrpenie. Dostávame sa do situácie, keď počas drsného policajného výsluchu stretáva niekoho, s kým je naozaj osudovo previazaná – s Filippom. Ten je policajný zapisovateľ a zároveň sa podujme tlmočiť Philippinu výpoveď do taliančiny. Nastáva tak príležitosť, ktorej sa režisér Tom Tykwer dokonale chytil a tou je precízne vykreslenie výsluchu postavenom na princípe označujúceho a označovaného. Vo chvíli, keď Philippa neuniesla bremeno viny a omdlela na podlahu, Filippo mal možnosť sa uprene zahľadieť do jej očí a z chlapca, ktorý bol synom niekdajšieho šéfa turínskej polície, sa stal zamilovaný muž. Z chlapca, ktorý sa v detstve pomočoval a ktorý so svojim mladším bratom, tiež Philippinym žiakom, žil pokorne a svojmu otcovi nikdy nerobil prieky, sa stal muž, ktorý ide proti svojim a otcovým ideálom. Tykwer zachytil silu týchto momentov medzi nimi a bilinguálnosť každodenných vypočúvaní na policajnej stanici dala priestor pre Filippa, ktorý takto Philippe predstavil svoj plán úteku. Plán, ktorý bol istou možnosťou na to, aby povedal Phillipe, čo k nej cíti. Nebo snáď existuje a snáď Filippo bol jeho vyslanec, aby jej pomohol dokončiť, čo začala. Nebol čas na otázky, Philippa vedela, čo má urobiť. Súhlasila s jeho plánom, ktorú pre ňu zosnoval a on cítil, že to je jeho šanca byť s ňou harmonickom spojení. Giovanni Ribisi, ktorý vo filme stvárnil prostoduchého Filippa sa doslova prevtelil do vzťahu so svojou hereckou partnerkou a vytvorili pár prekypujúci nadzmyslovosťou, silnou potrebou vzájomnej užitočnosti. Kieslowski nedával vo svojom scenári miesto pre vysvetľovanie ich pohnútok, prapríčin ich dokonalej symbiózy, len načal ideu o iracionalite ich rozhodnutí a nadväznosti na nebo, ktoré nás zhora chráni. Postupnosť ich ďalších spoločných krokov prenechal náhode a skôr než Philippa nedokončí svoj zámer zabiť Vendiceho, nemôže byť tou, ktorú si Filippo vysníval. Ukryjú sa spolu na povale policajnej stanice, ktorú Filippo poznal veľmi dobre z detstva, keď v nej ešte slúžil jeho otec. Vendiceho prepojenosť na majora Piniho, ktorý od začiatku odpočúval rozhovory medzi Philippou a Filippom a bol pripravený sa oboch zbaviť, využili k tomu, aby rafinovaného drogového dílera prekvapili v majorovej kancelárii. Filippo sa tak zúčastnil na jej pomste, stal sa teda súčasťou jej života a jej osudovým súputníkom. Ich existencie boli spečatené. To, čo nasledovalo potom sa dá nazvať ako ich cesta bez návratu. Naprieč krajinou, ďaleko od ich doterajších skutkov, preč od systému, v ktorom nenašli zmysel života. Ako dvaja vydedenci sa ešte aj svojimi strihmi na hlave odlíšili od ostatných. Teraz už naozaj nepatria do tohto sveta. Ich útek bol len otázkou času, kedy sa dostanú do neba. Kieslowski tak položil existencionalistickú otázku, či patrí nebo tým, ktorí vykonajú spravodlivosť sami, či mali sväté právo rozhodnúť vziať život niekomu, kto zabíjal iných a či osudový omyl, ktorý postretol Philippu nájde niekedy opodstatnenie. Isté je len to, že pokoj môže nájsť len v nebi. Filippo sa ju rozhodol nasledovať. Jeho stretnutie s otcom, ktorý ich finančne podporil a po tom, čo chcel vedieť od Philippy, či Filippa tiež ľúbi a jej kladnej hoci neistej, ba priam klamlivej odpovedi, patrilo k jedným z mála momentov, kde došlo otvorene ku charakterizácii ich vzťahu. Filippov otec a jeho zármutok nad stratou svojho najstaršieho syna, ktorý celý čas kráčal v jeho šľapajach, aby sa potom všetkého vzdal kvôli žene, odhodlanej dokončiť svoje posolstvo. Philippu už nevnímame ako vrahyňu, ale ako vykonávateľa vyšších záujmov, zmenou svojej vizáže sa definitívne priznala, že je predĺženou rukou biblickej odplaty a zasiahla tam, kde pozemské možnosti zlyhali. Len očividná podobnosť ich mien, rovnaký dátum narodenia a citlivá drobnokresba ich spríbuznenosti napovedá o tom, že sú v skutočnosti niekým iným, než za koho sa pôvodne vydávali. Miestom na ich dokonalé splynutie v jedno sa stala farma Philippinej kamarátky. Tam pod veľkým stromom symbolizujúcim večnosť definitívne splynuli v jednu osobu, v jedného anjela. Tom Tykwer naplnil do bodky Kieslowskeho predlohu. Vložil do filmu svoju techniku nazerania na lásku a osudovosť. Zavŕšil spoluprácu s výnimočným poľským tvorcom a dal možnosť vzniku tomuto európskemu projektu. Film Nebo je stavaný päťaktovou štruktúrou, hoci tu badať aj orientáciu na americké publikum. Tykwer svojimi typickými zábermi (vlak prechádzajúci cez tunel, či mnohostranne vyložiteľný záver) dal filmu svoj náhľad a to z neho robí európsky unikát. Pre film boli použité skladby okrem iných aj estónskeho skladateľa Arva Pärta, ktoré svojou minimalistickou koncepciou ideálne dopĺňajú dej filmu. Súzvuk klavírnych tónov dopĺňaný sláčikmi vytvára potrebné dusno a dodáva Nebu potrebnú naliehavosť vžitia sa s hlavnými hrdinami príbehu. V scéne ich úteku vrtuľníkom pred celou policajnou hliadkou, ktorá obkľúčila farmu Philippinej kamarátky sa vraciame opäť na začiatok celého rozprávania. V ňom Filippo na trenažéri precvičuje manévre pri riadení helikoptéry. Láka ho ísť s ním vyššie, ale hlas jeho inštruktora mu oznámi, že v skutočnosti nebude môcť letieť tak vysoko. Jeho odpoveď je vlastne tajničkou k celému filmu, snaha ísť ďalej než sa naozaj dá, snaha v jedinej chvíli sa správne rozhodnúť, snaha doviesť svoj život do zmysluplného konca. Jeho odpoveď znela: „A ako vysoko budem môcť letieť?“ Ak sa na tento film pozerá Krzysztof Kieslowski z neba, tak nech mu je to filmové nebo sústrastnou vďakou za jeho životným dielom a nech už chcel otvoreným koncom naznačiť čokoľvek, Nebo je nádherným príkladom realizácie jeho snových vízií a mystičnosti, ktoré Tom Tykwer spracoval do skutočnej filmovej lahôdky. (19.07.2006) (méně) (více)