Nae yeojachingureul sogae habnida

"Spíme spolu!" ■ Smíšené pocity. Stejně jako MSG, mě i Windstruck emocionálně trochu míjí. Film vnímám jako sled dynamických a nápaditých spotů, které jsou někdy vtipné, někdy vážné, často uletěné, často cool a víceméně pasují k sobě. Paradoxně hodnotím pozitivněji druhou, vážnou polovinu. Věřil jsem jí víc (v první mě některá chování iritovala - například: "Jak si neozbrojený muž může, proboha, myslet, že pokud se vydá na místo, kde jeho přítelkyně policistka právě zasahuje, pomůže jí tím?"). Celkově jsem (bohužel) seriózně váhal mezi 3 nebo 4 hvězdičkami. ■ Pro May: Super! V balení jsem našel kromě DVD také CD s OST. Pouštím si dokola pomalou orchestrální verzi Knockin'on Heaven's Door http://www.youtube.com/watch?v=nGes-p7pTEE a BK Love. Pouze mě mrzí, že krásná a pomalá verze songu Stay má jen 25 sekund :). (07.08.2013)

Láska je ten najsilnejší cit. Cit, ktorý ako jediný dokáže človeka prinútiť siahnúť na svoj život a to len pre to zvlaštne tlačenie pri srdci. Legenda pravila, že princ po 49 dňoch navždy odíde, ale dovtedy sa príde rozlúčiť so svojou princeznou. Po smrti sa chcel stať vetrom. Oplatí sa čakať ? Oplatí sa prežívať pre tých pár sekúnd ? Otázku, ktorú treba pokladať rozvážne a na odpoveď násjť ten správny čas. Niekedy je menej viac a úporné snaženie môže mať oveľa slabší efekt ako nápad, prirodzenosť, voľba prostriedku. Že niesú slzy na krajíčku to, čo nám zviera hrdlo, že to nieje smutná pesnička, ale možno iba pohľad keď niesú treba slová. A že to ide, ma už Kwak raz presvedčil. (27.06.2005)

Windstruck je veľmi zvláštny film, akoby pozliepaný z dvoch rôznych filmov, pričom ten prvý funguje geniálne a ten druhý, je úplne zbytočný. Ji-Hyeon Jeon je ako obvykle aj tu vysoko kvalitná. Jej herecký prejav jednoducho môžem. Čo sa týka romantiky a vtipných situácií tak ich je v prvej polovici viac než dosť a vytvárajú krásne úsmevnú, nevtieravú atmosféru, ktorú len trocha spomaľujú až príliš predlžované scény. Lenže ako náhle sa dostávame do druhej polovice, ktorá začína byť mierne tragická a emočne vypätá film stráca nie len tempo ale aj krásu. Zvedenie nadprirodzena do filmu, ktorý je predovšetkým o náhodách a láske v tomto filme absolútne nefunguje. Lenže nie takým spôsobom, že by to nebolo pozerateľné. Ale tým, že tomu jednoducho už neveríme. Tam kde v MSG a v classic rozohral kwak zápletku na jednoduchosti a náhode , nemôže táto netradičná fantasy jednoducho uspieť. Scény začínajú byť točené nasilu, ako keby CHCEL dosiahnúť tých dvoch hodín, ale krásu predchádzajúcich snímkov bohužiaľ nedosiahne. Ale film to nie je zlý. Len som bohužiaľ čakal viac. (19.10.2009)

70%. Windstruck (ktorý hlavne vďaka záverečnému epilógu je možno považovať za voľný prequel k My Sassy girl) je tak prvým zakopnutím v Jae-young Kwakovej režisérskej filmografii (a pevne verím, že aj posledným). Podobne ako v jeho predchádzajúcich dvoch výborných filmoch (My Sassy girl a Classic), tak aj tu je žáner romantickej komédie postupne v deji dopĺňaný o krátke odbočky do iných žánrov. Lenže zatiaľ čo v spomínaných dvoch filmoch, boli tieto presahy plne podriadené hlavnej naračnej linke samotného filmu bez toho aby ju narušovali, tak vo Windstruck tomu už tak nie je. Niekde za polovicou filmu sa zrazu z romantickej komédie (ktorá ako vždy Kwakovi ide veľmi dobre) stáva dráma s prepvapivo vysokým počtom akčných prvkov a jednoliatosť filmu ruka v ruke so súdržnosťou deja sa zrazu rozpadá. V závere sa síce Kwak znova snaží nadviazať na pôvodné smerovanie, ale už je to viazanie, v ktorom sa objavujú sem-tam aj nejaké trhliny. To ma za následok v mojom prípade aj ďalšiu skutočnosť - prvý krát mám pri juhokórejskej romantickej komédii určitý pocit citovej vydierateľnosti. Po dopozeraní tak ostáva v myšlienkách jemná pachuť, že sa tentokrát nepodarilo všetko tak, ako sa plánovalo. Je to o to smutnejšie, že spomínaný odkaz na My Sassy girl pôsobí veľmi príjemne a okúzľujúca Ji-hyun Jun je ako vždy neodolateľná. (02.01.2005)

Esenciálna zbierka všetkých kórejských klišé. Hlúpe postavy konajú hlúpe činy. Hlúpe gestá, neznesiteľná detinskosť v chovaní. "Nae Meori Sogui Jiugae" je len jedno a ostatným kórejským filmom sa nedarí k nemu emocionálne ani len vzdialene priblížiť. Niekedy mám tej ich kinematografie už vážne plné zuby. (18.12.2016)