Baščovanský a zať

Televízny film, ktorý sa na obrazovkách STV objavil po prvýkrát v prime time. Škoda, že v roku 1994 neexistovali peoplemetre, pretože takú vlnu emócií ktorú kritici i diváci vtedy vyventilovali v médiách, dnes nemajú ani MOJSEJOVCI. Bol to doslova škandál, pritom z dnešného pohľadu je táto sonda do porevolučného slovenského kapitalizmu nesmierne vtipná, poučná a nadčasová. (17.5.2007) (17.05.2007)

Bohovo dobré, a to ešte dávno predtým, než bol na svete nejaký film. V časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky totiž vyšli na pokračovanie 3 diely rovnomennej divadelnej hry Dušana Taragela s Danglárovým minikomixom pod textom. Cca o 3 roky neskôr vznikol film, ktorý geniálnym spôsobom rozpohyboval výstižné Danglárove kresby. Tí herci akoby vystúpili priamo z obrázkov! Atmosféra, dej a dialógy absolútne suverénne odohrané takmer neznámymi hercami. Godárova hudba dodala príbehu správny šmrnc. Nie tu nejde len o humorný pohľad na začiatky podnikania v rozbiehajúcom sa kapitalizme na Slovensku, ale predovšetkým o vystihnutie života založenom výlučne na primárnych biologických potrebách, s dôrazom na zarábanie peňazí akýmkoľvek spôsobom. Groteskná nadsádzka vo svojej podstate dokonale demaskuje neuveriteľnú hlúposť kombinovanú s vychcanosťou najhrubšieho zrna, veľmi krásne poukázuje na totálnu nepotrebnosť akýchkoľvek politikov - od lokálnych po nadnárodných. Dialógy a výroky sú nezabudnuteľné:1. "A zapamätaj si - "Silnejší pes jebe, tak to vždy bolo a bude"! 2. Mária síce nie je v tvári bohviečo ale má veľké dydy. A veľké dydy sú základ rodinného šťastia!" 3."Já, kchurva, zá kóóólko ídeš défčatko ?". 4."Vyzerá ako ten žid - Arafat, či ako sa volá". Je veľká škoda, že okrem úvodnej projekcie toto tv dielo -podľa mňa najlepší slovenský film od roku 1989 - nebežal v kinách a tým upadol do pomerne silného zabudnutia, rovnako ako skvelý Danglárov plagát k nemu. (22.02.2005)

Naturalistické spracovanie témy ranného postsocialistického kapitalizmu pohľadom na drobného živnostníka z malej dediny. Isto taký Bačšovanský a Osztatný žijú - pár výstižných postáv, pár dobrých hlášok. Čiže 1+1 sú dve (pár) a to ostatné je literatúra... ale taká braková :) Pozrieť sa to dá - napokon, je to náš - domáci počin a isto sa už každému zadarilo zabiť čas aj daromnejšie. (16.07.2009)

Nezabudnuteľne charakteristická podoba porevolučného éteru. Zistenie, že život je naozaj krátky ako vysmrkasnie z nosa ...a toľko po ňom aj zostane! Odkaz filmu sa neuveriteľne trefne dotýka črevných problémov česko-slovenského tráviaceho traktu v zmysle daVinciho výroku o plničoch latrín, ktorý si nepamätám. Pekný film. (03.01.2010)

,,VIEŠ KOHO SI BERIE TÁ ŠPATA? NEJAKÉHO VIETNAMCA. TAKÉHO ČO ŠIJE TIE GATE. BUDÚ MAŤ MALÉHO ČÍŇANA." __ O ,,Baščovanskom a zaťovi" som nemal žiadne povedomie, dokým ho medzi zabudnuté slovenské klenoty nezaradil Peter Konečný vo svojej rozhlasovej relácii. Chválu na film, odzrkadľujúcu sa aj v tunajšom vysokom hodnotení, beriem ako oprávnenú a ostáva až napodiv, že daný námet ostal iba čisto televíznou záležitosťou, čím značne stratil možnosť stať sa v budúcnosti kultovou záležitosťou, veď už len samotný plagát sľubuje veľa. Pohľad na raný kapitalizmus je tu ukázaný v celej svojej úbohosti presadiť sa za každých okolností, čoho skvelým príkladom je postava vynaliezavého živnostníka Baščovanského v podaní neznámeho Ferdinanda Macuráka bezohľadne vykorisťujúceho vlastného prispatého zaťa. Scenár sa nielen opiera o dobre napísané dialógy, ale využíva tiež iróniu smerujúcu ku záverečnej pointe. Ktosi tu film prirovnáva k slovenskej verzii ,,Dědictví aneb..." a treba dodať, že ak nie vo všetkom, z technickej stránke ide prakticky o rovnocennú záležitosť, navyše ďalším plusom tu je zaujímavá, tajuplná hudba Vlada Godára. Dané hodnotenie si tento TV film určite zaslúži. (429. hodnotenie, 31. komentár k filmu) (24.12.2020)