Skryté ostří

Spoločným menovateľom celej samurajskej trilógie, nakrútenej medzi rokmi 2002-2006, pod taktovkou Jódžiho Jamadu, je v prvom rade predovšetkým to, že sa celý, scenáristický tím, vrátane i samotného režiséra, inšpirovali podľa knižných predlôh, v tomto prípade zrovna podľa poviedky, a to konkrétne od japonského autora Šúheia Fudžisawu so zameraním sa na「samurajskú tematiku」, pričom práve tento prostredný diel, à la Skrytá čepeľ, sa mi javila byť, ako vôbec tou najzaujímavejšou, čo mi napokon táto nadštandardná trilógia ponúkla, čo zároveň snáď i priamo deklaruje konečné (z)hodnotenie v podobe piatich hviezdičiek, ktoré predsa nakoniec udelím, keďže protagonistovi Munezôvi Katagirimu v podaní Masatošiho Nagasea, nielenže bolo dopriate asi najviac hereckého priestoru, čo sa teda týka predchádzajúceho i vari toho nastávajúceho stvárnenia, keď predtým sa zrejme veľmi zaskvel i vdovec v podaní Hirojukiho Sanadu, zatiaľ čo hneď potom sa zase predviedol aj istý slepec v podaní Takuja Kimury, pritom podotýkam, že obidvaja predstavitelia boli naprosto výbornými a zručnými vo svojich, určite nejednoduchých postavách, ale v podstate zas taký aktuálne recenzovaný『Rebel s príčinou』, vlastne ani nebol ničím a nikým zvlášť extra (z)viazaným, čiže kľudne mohol opustiť dané priestory a prostredie, ktoré mu medzitým tak strašne prirástli k srdcu, aby sa mohol plne realizovať v tom, čo je neodkladné, a vskutku bolo toho neuveriteľne požehnane, čomu všetkému, sa toto vydarené, kinematografické diel(k)o, koniec koncov venovalo, čo uvidí každý, potenciálny divák, ktorý by nemal byť o nič ochudobneným. • Opäť sa mi dostalo mimoriadne kvalitného obsadenia, s už spomínaným Nagaseom, ktorý mi miestami trochu pripomínal svojho predošlého hereckého kolegu Sanadu, s ktorým dokonca mal i niekoľko spoločných, povahových čŕt... • Skrátka, bolo mi absolútnou cťou spoznať: kvalitné, filmárske umenie. PS: Patrilo by sa ešte pre naozaj malú zaujímavosť doplniť i to, že takmer vo všetkých troch počinoch, resp. tým pádom iba v dvoch, si tiež zahral aj renomovaný, japonský herec Ken Ogata, zakaždým stelesňujúci inú postavu... (04.06.2023)

Krásny príbeh. Nie je treba dodávať viac. Teším sa na poslednú časť trilógie Yamadových filmov o samurajoch. Aj v tomto filme sa tvorcovia zameriavajú na silné morálne japonské hodnoty, emócie a úžasné sú komicko-tragické pasáže o snahe prevziať nové západné vojenské trendy. Cit s akým sú prepojené s celým príbehom je jedinečný a neviem si predstaviť kde inde by tieto scény nevyzneli gýčovite. 85%. (21.11.2009)

Yôji Yamada je geniální režisér a tímto majstrštykem mi to dokázal už podruhé. Jen proto, protože mi první část "trilogie" (Tasogare Seibei) sedla o něco víc, protože ji miluji a mám zažranou pod kůží a toto mě až tak neoslovilo (a současně je jasné, že se Yamada do značné míry recykluje), nedávám hodnocení maximální. Na druhou stranu, přestože je čas (polovina devatenáctého století) stejný, přestože jsou témata podobná, je film zpracován jinak. Osobněji. A v asijské kinematografii "málo viděný" závěr se mi líbil. (05.02.2012)

Předem nutno upozornit ty, kteří si pod spojením samurajský film představí akční řež, že tady je jediný šermířský souboj a trvá jen čtyři minuty. Tohle je tradiční drama o cti a morálce. Navíc z doby, která se dá označit jako soumrak doby samurajů. Jde zhruba o totéž období, o kterém byl americký hit Poslední samuraj. Jen to není stavěné na efekt, spíše to jde do hloubky (90%). (31.12.2009)

Pekný príbeh výdatne čerpajúci z predchádzajúceho Yamadovho filmu. A pretože sa mi Súmrak páčil, nemôže tomu byť inak, ani pri Skrytom ostrí. Mohol sa tiež volať Koniec samurajov v Japonsku. Nová doba a nové zbrane prenikajú aj do tradíciami zviazaného Japonska a pomaly sa tu udomácňujú. Je to sprevádzané tragickými i komickými príhodami. Pre mňa príjemné putovanie japonskou kinematografiou. (27.12.2009)