poster

Mongol - Čingischán

  • Česko

    Mongol

  • Kazachstán

    Монғол

  • Kazachstán

    Mongol

  • Německo

    Der Mongole

  • Rusko

    Монгол

  • Slovensko

    Mongol - Džingischán

  • Velká Británie

    Mongol: The Rise of Genghis Khan

Drama / Historický / Válečný / Životopisný

Kazachstán / Německo / Mongolsko / Rusko, 2007, 120 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Adrian
    **

    Kopa penazi je vidiet a pocut, pridajme si ako vzdy minimalne standartne vyborneho Asana. Ovsem tu kvality koncia. Pricom to cele mohlo byt inak. Takmer permanentne som mal pocas pozerania pocit, ze sledujem brutalne a nelogicky zostrihanu verziu cohosi ovela obsiahlejsieho. Cohosi, co mozno malo hlavu a patu, jednotiacu liniu a drajv. Tento paskvil vsak zial nie.(26.3.2008)

  • Rex Mundi
    ****

    Poetika a mystika života v mongolskom (alebo ruskom?) vydaní. Krásni ľudia, krásna príroda, smutno-sladké životné peripetie hrdinu, ktorého si nemôžete neobľúbiť. Výborné akčné scény, šíre mongolské pláne, nevyspytateľní ľudia z národa, miesta a času, ktorému už my nemôžeme rozumieť. A neodmysliteľný nádych osudovosti.... Celkovo zaujímavé a príjemne pozerateľné, ale ako to podľa mňa trefne vystihol Klerik, trochu nevyvážené. Celý čas som čakala na niečo.... niečo... neviem čo. Nedočkala som sa. A rovnako ako Cervenak som mala problém identifikovať sa s hlavnou postavou ako s "tým" Džingischánom. Radšej som si teda zvolila vlastnú verziu a vnímala ho proste ako "nie Džingischána", ale filmového hrdinu, "toho druhého" Mongola, "proste Temudžina". Ak mi rozumiete... Ako idealizovaný portrét konkrétnej historickej osobnosti to naozaj veľmi neobstojí a skôr toto vedomie neustále vyrušuje... Ale inak pekný zážitok... 3,5*(4.6.2009)

  • Slarque
    ***

    Většinu zachraňuje exotičnost hrdinů i exteriérů a povědomí diváka o tom, co z mladého Temüdžina vyroste. Natočeno je to naprosto profesionálně, ale příběh si tak nějak nahodile skáče od doby, kdy bylo hlavnímu hrdinovi devět let, až po rozhodující bitvu s posledním chánem, který měl šanci mu ve sjednocení Mongolů zabránit. Mezi tím byly mezery, které nebylo čím zaplnit.(4.6.2008)

  • d-fens
    *****

    ocenenia : Oscar 2008 - Nominácia na najlepší zahraničný film ◘◘◘◘ Veľmi poctivý film, historicky presný, rovnako tak aj etnologicky veľmi hodnotný a predcízny, biele miesta Temüdžinovho života sú buď preklenuté alebo mysticky prifarbené. Nie je postavený iba na bitvách, tie tam zohrávajú skôr marginálnu rolu. Podstatou je snaha poodhaliť psychiku tvorcu druhej najväčšej ríše, aká kedy na tejto planéte existovala, jeho až fanatickú nezlomnosť, odhodlanie a formovanie jeho presvedčenia o vlastnej výnimočnosti, priazni bohov a historickom poslaní. Veľmi som kvitoval, že jeho príbeh nám nie je naservírovaný "po americku", kde by vždy a všade vyhral, všetkých prelstil, porazil, ale práve naopak, zameriava sa na jeho pády, z ktorých každý ho posilnil, na jeho zajatia, otroctvo, úteky pred prenasledovateľmi, dokonca v jednom momente schytá, utekajúc s rodinou pred nepriateľskou hordou, šíp do chrbta, a človek si povie "tak toto už nemôže rozchodiť". V akomkoľvek filme na americký spôsob by ste takéto "ponižovanie" hlavnej postavy, obzvlášť keď sa jedná o jedného z najväčších vojvodcov histórie, určite nevideli - skôr naopak, bol by až nehanebne glorifikovaný a heroizovaný. Mám výtku snáď iba k tomu, že predsa len bol Džingischán krutejší, ako ho vykreslil tento film, a čakal som, že bude obsiahlejšie popisovať Temüdžinov život, kdežto on sa končí vlastne práve v momente, kedy sa z neho stáva skutočný Džingischán - Veľký vládca. Každopádne, je vidieť, že na predchádzajúcom Nomádovi (ktorého režíroval spolu s Passerom) sa Bodrov poučil, a tentokrát bol výsledok o poznanie lepší!(1.2.2012)

  • Cervenak
    ****

    Už chápem, prečo je to v ocarových nomináciách. Po parádnych traileroch totiž prichádza parádny film. Je to viac romanticko-dobrodružná legenda než na faktoch založený historický film, ale cez to sa dá preniesť. Bodrov to totiž natočil naozaj majstrovsky - príbeh pekne plynie, nešetrí sa pôsobivými obrazmi (malebné panorámy mongolskej stepi však nie sú samoúčelné, ale bravúrne splývajú s rozprávaním, krajina se prirodzenou súčasťou príbehu), vzťahy sú vykreslené precízne, hudba lahodí uchu a bojové scény s až japonsky mohutnými gejzírmi krvi sú viac ako slušne zvládnuté. Mám však trochu problém so scenárom, konkrétne s vykreslením hlavnej postavy. Keby to bola fikcia, tak ho beriem ako prvotriedneho filmového sympaťáka, ktorý miluje svoju vyvolenú a všetky tie boje zvedie len preto, že ho k tomu donútia okolnosti. Fajn, nič proti. Lenže toto je Džingischán. Človek, ktorý sa ako 13-ročný pohádal so svojím bratom kvôli koristi z lovu a bez mihnutia oka ho zavraždil. Nič takéto temné vo filme nenájdete. Hlavný hrdina je idealizovaný až hanba, nie sú tu ani v náznaku žiadne temné vášne či túžba po moci, klokotajúca pod maskou zaľúbeného a šľachetného mladíka. Je tu naznačený istý prechod od obyčajného chlapa k dobyvateľovi, ale je to len symbol s vlkom na obetisku boha Tengriho. Nič viac. Žiadne vnútorné zápasy. A to je veľká škoda najmä vzhľadom k tomu, že hlavného hrdinu hrá Tadanobu "Ichi" Asano. Takže: ako historicko-dobrodružný film je to nádhera na prahu dokonalosti. Ako portrét muža, ktorý potom dobyl a vyvraždil pol Ázie, to však neobstojí.(7.2.2008)

  • - Ruský režisér postavu Temudžina riadne idealizuje, mongolskému obyvateľstvu hrá na patriotickú strunu. Tí si ho už po stáročia uctievajú a dodnes je pre nich symbolom národnej identity a zakladateľom ríše Mongolov. Postavili mu 40m sochu v hlavnom meste (jedná sa o najväčšiu jazdeckú sochu na svete) a pomenovali po ňom svoje letisko. Počas obdobia komunizmu bol Džingischán často označovaný za reakcionára. Odhalenie pamätníka v roku 1962 pri príležitosti 800. výročia jeho narodenín viedlo ku kritike zo strany Sovietskeho zväzu a vyústilo dokonca v odvolanie vtedajšieho tajomníka vládnucej komunistickej strany v Mongolsku. Po páde režimu sa so zavedením demokracie v 90-ych rokoch chánova symbolika tešila húževnatému obnoveniu. Obyvatelia Mongolska dnes bežne hovoria o sebe ako o "deťoch Džingischána" a o Džingischánovi ako o "otcovi Mongolov". Jeho meno alebo podobizeň nájdeme v Mongolsku na rôznych produktoch, likéroch, uliciach, budovách alebo bankovkách. Vyvolalo to dokonca diskusie, aby z dôvodu vehementného používania tohto symbolu nedošlo k trivializácii. Čo sa týka krviprelievania, Mongoli považujú historické záznamy písané mimo Mongolska za skreslené a zaujaté voči Džingischánovi, kde masakrovanie je zveličené a jeho pozitívna rola podceňovaná. (PeterJon)

  • - Velké bitevní scény se zúčastnilo 1500 jezdců a koní. (Rodriguez)

  • - Jednotlivé lokace byly mezi sebou různě vzdáleny. Štáb mezi nimi vytvořil provizorní cesty, které pak zůstaly jako místní silnice. (Rodriguez)