Crows Zero

Hmm, ako toto už len mám ohodnotiť? Bolo to dobré? Neviem. Miestami to bolo mega husté, miestami trápne a smiešne. Občas pôspbia hrdinovia ako naj drsňáci, ale občas ich mám za groteskných šašov. Napätie sa strieda s absurditov. Ešte aj hudba je čiernobiela. Najprv pustia parádny atmosferický podmaz, aby to neskôr zabili nejakou úplnou pičovinou. Bitky sú zaujímavé, ale iba občas predvedú nejakú lepšiu choreografickú vsuvku. Film sa snaží vtisnúť postavám nejaké emócie, ale darí sa mu to iba občas. Stopáž trochu prepálená. Film by som charakterizoval ako zmes japonskej mangy, britských hooliganských filmov a stredoškolskej emo drámy + otravný nevtipný japonský Ken Jeong + LSD. Hodnotenie vidím niekde medzi 60-70%=3* (15.09.2013)

Bitky, súboje, boj o pozíciu. Krv strieka, mláti sa všade, no najradšej rovno do papule. Na odľahčenie a v protipóle k tomu ultra melodramatické a zasnené lyrické scény. V komentároch sa objavuje, že režisér sa naladil na západnú nôtu. Nuž, myslím, že ak by sa napríklad američania pokúsili natočiť obdobný akčniak s takou megadávkou protipólnych vyhrotených emócií v škále od romanticky zadumaných úvah o priateľstve, zrade, konkurencii po pudové, zversky násilné ukričané súboje, tak tento koktail by smeroval maximálne tak k nejakej komediálnej paródii. Takaši Miike má všetko toto pod kontrolou, vrátane prítomného humorného nadhľadu.  Všetko pod zdanlivo nezúčastneným dohľadom yakuzy, riešiacej si vlastné konkurenčné problémy. Ale aj japonská mafia dobre vie, že čo sa za mladi naučíš, v podsvetí neskôr zúročíš. Všetko sprevádzané asi pol tonou japonského rocku. Veď koniec-koncov, o tom to je. Že absolútnym lídrom sa nikdy nik nestane, pretože vždy je tu ktosi nový. Alebo iný, koho si nemožno podriadiť. Pretože život je len rokenrol. (29.05.2021)

Drsné a zaujímavé. Ale vzťahovo nedostačujúce a okrem finále v rámci postupne budovaného napätia pre mňa aj nefunkčné. Pričom začiatok, ktorý bol značne odľahčený pôsobil veľmi osviežujúco. Po pol hodine sa to zvrtlo na ťažkú drámu a postupne som tomu prestával veriť. Na to ako som mal Miikeho rád mám pocit, že je strašne nesúrodý. Strašne povrchný a strašne pozlátkový. Ale bez presahu. Filozofia na ktorej mal byť postavený príbeh sa objaví v posledných 2 minútach a pôsobí strašne samoúčelne. Pri Ichi the Killer bolo aspoň to nepríjemné násilie. Tu je to také tancovanie v blate. Priemer. Ale už sa k tomu asi nikdy nevrátim. (05.11.2017)

Takaši Miike vytvoril neskutočne akčný film plný old-style bojových scén, humoru a napätia. Zároveň je to však aj o priateľstve, súdržnosti, lojalite a ceste za naplnením snov a očakávaní. Scenár je do detailov prepracovaný, viaceré momenty som si po zhliadnutí filmu pozrel znova a až potom zapadli na svoje správne miesto v rozprávaní. Geniálne. (14.07.2018)

Takeshi Miike se pokusil natočit boj gangů na střední škole a povedlo se mu to tak napůl a to jen proto, že vlastně úplně rezignoval na školní prostředí, který je ve filmu zastoupený vlastně jen tim, že se o něm občas mluví a že vůdci různých gangů jsou rozházený po různých třídách a ty se pak spolu spojujou nebo bojujou, takže vlastně tu nejtvrdší střední školu zevnitř divák vůbec neuvidí, na druhou stranu ale Miike vytvořil hodně slušnou gangovou záležitost, kdy všechen svuj um a nápady soustředil na boje, který jsou tu naprosto skvělý a zejména ta poslední snese ty nejpřísnější měřítka a je natočená opravdu mistrovsky (09.05.2009)