Keby som mal pušku

Film, ktory rozhodne patri do fondu Ceskoslovenskej kynematografyje. Krasne vykreslenie reality SNP a oslobodzovania SR /mali na starosti sovietski generali Konev a Malinovskij/ ocami malych deti. Deti objavuju sexualitu, okolity svet a ludi, a popritom sa chystaju dost zasadne udalosti z domacej historie. Kvalita, a dalsi dokaz toho, ze normalizacna tvorba sa da stale pozerat. 56 % (08.04.2014)

„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ – „My chleba nemáme“. Adaptácia románu Milana Ferka, pričom autor literárnej predlohy aj napísal scenár. Poetický film, na ktorom je zvláštne, že sa staneme svedkami ukážkových beštialít, s ktorými sa spájala nielen Druhá svetová vojna (popravy Židov, smrteľné nebezpečenstvo hroziace tzv. „Bielym Židom“, každodenná prítomnosť nepriateľských nacistických vojsk zasahujúcich do bežného života miestnych obyvateľov), ale tiež prvá polovica 2O. storočia na slovenskom vidieku (ťažká robota, úmrtia detí, chudoba), ale keďže ich sledujeme z pohľadu nevinného chlapca, ktorý sa ešte len začína opatrne sexuálne prebúdzať, všetko pôsobí nevinne, ba až milo, pôvabne a bezstarostne. Čo je extrémny kontrast voči všetkému tomu zlu, smútku a tragédiám. Súčasťou deja sú i chlapcove predstavy. Tvorcovia skvele vystihli nielen charakter národa ako takého, ale i jednotlivcov: nachádzajú sa tu ľudia, ktorí pre dobro nemajú problém obetovať svoj vlastný život, ako i kolaboranti a „praví Slováci“, ktorí v sekunde udajú suseda za pomoc partizánom a spokojne sa smejú, keď ho náckovia vezú na splynovanie. Osobne oceňujem zaznamenanie rôznych „folk“ vecí, tradície, zvyky, povery atď., ktoré na slovenskom vidieku ešte na začiatku 2O. storočia boli absolútne bežné (počarovanie, zlý duch, hady kradnúci kravám mlieko). Postavy ma každopádne nebavili, azda až na invalidného otca, u ktorého som si neustále vravel „je to Jozef Kroner, nie je to Jozef Kroner“ a nakoniec som zistil, že je to brat Jozefa Kronera Ludvík. Detské postavy ma však nebavili, vlastne ani zvyšné dospelé. Scenáru chýbala celistvosť, skôr to boli epizódne poviedky, než klasický príbeh. To by až tak nevadilo, ale mnohé „epizódy“ ma skrátka nebavili. A koniec bol taký... nijaký. Scénu s predkožkou nekomentujem; to režíroval Will Ferrell? (31.08.2023)

Je to dobrý film, ale ve srovnání s Uherovou předchozí tvorbou šedesátých let (např. Organ, Slunko v sieti) bohužel zaostává. Dost se na tom podepsalo jak přepisování scénáře, tak nucená změna režiséra (původně měl film režírovat Elo Havetta). A bohužel neobstojí ani před Piesňou o sivom holubovi, která byla natočena o deset let dříve. Jako ano, rozhodně stojí Keby som mal pušku za vidění, ale už to zkrátka není ono. Na vysoké úrovni ovšem zůstává výborná kamera Stanislava Szomolányiho a hudba Ilji Zelenky. (09.07.2012)

Francúzi majú Zbohom chlapci alebo Zakázané hry, my máme Pieseň o sivom holubovi alebo Keby som mal pušku. A podobných filmov, zobrazujúcich vojnu očami detí bude určite dosť. To je aj najväčšia devíza Uhrovho filmu. Absenciu poriadnej dejovej linky nahradzuje epizodickým rozprávaním a predstavami o hrdinských skutkoch mladých hrdinov, ktorých už ku konci vojny ťažko nazývať zjednodušene deťmi. Rázovité slovenské postavičky, dedinská mentalita, vojna a detstvo. O tom je Keby som mal pušku. (03.08.2014)

"Vlado vidí holú babu prvý raz...a zadarmo!, my sme za to cigánke platili. Mastným chlebom..." Nadávky a podarené hlášky sa spustili už od úvodu, takže o náladu je postarané - "Bodaj by ťa červíky zaživa žrali..." S vtipným nadhľadom podaný chlapčenský svet z obdobia SNP v roku 1944 robí z filmu dosť ojedinelý počin, ťažko nájsť niečo podobné. Vtipná detská debata o Židoch (netreba ich ľutovať), ktorá skončila odfaklenou predkožkou! ma dostala a čumel som. Odvaha im rozhodne nechýba. A čo keby tak mali ešte pušku? 80%. (09.06.2013)