Keby som mal pušku

Z hlediska celé Uherovi tvorba nebo slovenského válečného filmu nejde o žádný předělový snímek. Scénárista Milan Ferko se pokusil o pohled na válku očima malých chlapců, což zůstává hlavní předností filmu. Poetická linka ve snění dětských hrdinů, je podbarevená příjemnou Zeljenkovou hudbou. Pěkný vtípek ve 44 minutě filmu, kdy řezník vyměňuje prasečí hlavu ve výkladu za bystu Hitlera. Je vidět nápis E. Grečmer, což lze vnímat jako odkaz na kolegu režiséra Eduarda Grečnera. Challenge Tour 2015: 30 dní se světovou kinematografií. (01.04.2015)

„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ – „My chleba nemáme“. Adaptácia románu Milana Ferka, pričom autor literárnej predlohy aj napísal scenár. Poetický film, na ktorom je zvláštne, že sa staneme svedkami ukážkových beštialít, s ktorými sa spájala nielen Druhá svetová vojna (popravy Židov, smrteľné nebezpečenstvo hroziace tzv. „Bielym Židom“, každodenná prítomnosť nepriateľských nacistických vojsk zasahujúcich do bežného života miestnych obyvateľov), ale tiež prvá polovica 2O. storočia na slovenskom vidieku (ťažká robota, úmrtia detí, chudoba), ale keďže ich sledujeme z pohľadu nevinného chlapca, ktorý sa ešte len začína opatrne sexuálne prebúdzať, všetko pôsobí nevinne, ba až milo, pôvabne a bezstarostne. Čo je extrémny kontrast voči všetkému tomu zlu, smútku a tragédiám. Súčasťou deja sú i chlapcove predstavy. Tvorcovia skvele vystihli nielen charakter národa ako takého, ale i jednotlivcov: nachádzajú sa tu ľudia, ktorí pre dobro nemajú problém obetovať svoj vlastný život, ako i kolaboranti a „praví Slováci“, ktorí v sekunde udajú suseda za pomoc partizánom a spokojne sa smejú, keď ho náckovia vezú na splynovanie. Osobne oceňujem zaznamenanie rôznych „folk“ vecí, tradície, zvyky, povery atď., ktoré na slovenskom vidieku ešte na začiatku 2O. storočia boli absolútne bežné (počarovanie, zlý duch, hady kradnúci kravám mlieko). Postavy ma každopádne nebavili, azda až na invalidného otca, u ktorého som si neustále vravel „je to Jozef Kroner, nie je to Jozef Kroner“ a nakoniec som zistil, že je to brat Jozefa Kronera Ludvík. Detské postavy ma však nebavili, vlastne ani zvyšné dospelé. Scenáru chýbala celistvosť, skôr to boli epizódne poviedky, než klasický príbeh. To by až tak nevadilo, ale mnohé „epizódy“ ma skrátka nebavili. A koniec bol taký... nijaký. Scénu s predkožkou nekomentujem; to režíroval Will Ferrell? (31.08.2023)

Od režiséra Uhera znám pouze "Pásla kone na betone" a to mě velmi zklamalo. Toto je o kategoii lepší ale daný materiál nebyl nijak zvlášť využit. Příběhy chlapců jsou málo realistické, film trpí nudnými scénami a snové prostřihy hlavního hrdiny jsou někdy velmi nesrozumitelné. Co by s tímto tématem udělal G. Tornatore? To je přece jeho nejtěžší parketa. Zvládl by to na výbornou a ne jako Uher. Slovensky ušmudlané. (24.01.2012)

Francúzi majú Zbohom chlapci alebo Zakázané hry, my máme Pieseň o sivom holubovi alebo Keby som mal pušku. A podobných filmov, zobrazujúcich vojnu očami detí bude určite dosť. To je aj najväčšia devíza Uhrovho filmu. Absenciu poriadnej dejovej linky nahradzuje epizodickým rozprávaním a predstavami o hrdinských skutkoch mladých hrdinov, ktorých už ku konci vojny ťažko nazývať zjednodušene deťmi. Rázovité slovenské postavičky, dedinská mentalita, vojna a detstvo. O tom je Keby som mal pušku. (03.08.2014)

Pozrela som si tento film, keď bol v televízii, aby som sa vzdelávala v slovenskej kinematografii, ale napriek zaujímavým momentom ma celkovo film nezaujal a správanie detí sa mi nezdalo vierohodné (normálne?). Chápem, že ide o udalosti odohrávajúce sa počas vojny, aj že chlapci v tomto príbehu majú inú mentalitu ako my teraz, ale predsa mi niektoré časti scenára pripadali priam hlúpe. Trochu možno zohráva rolu moja averzia voči filmom o deťoch (česť výnimkám), ale taký je môj názor. (30.03.2005)