Keby som mal pušku

Z hlediska celé Uherovi tvorba nebo slovenského válečného filmu nejde o žádný předělový snímek. Scénárista Milan Ferko se pokusil o pohled na válku očima malých chlapců, což zůstává hlavní předností filmu. Poetická linka ve snění dětských hrdinů, je podbarevená příjemnou Zeljenkovou hudbou. Pěkný vtípek ve 44 minutě filmu, kdy řezník vyměňuje prasečí hlavu ve výkladu za bystu Hitlera. Je vidět nápis E. Grečmer, což lze vnímat jako odkaz na kolegu režiséra Eduarda Grečnera. Challenge Tour 2015: 30 dní se světovou kinematografií. (01.04.2015)

„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ – „My chleba nemáme“. Adaptácia románu Milana Ferka, pričom autor literárnej predlohy aj napísal scenár. Poetický film, na ktorom je zvláštne, že sa staneme svedkami ukážkových beštialít, s ktorými sa spájala nielen Druhá svetová vojna (popravy Židov, smrteľné nebezpečenstvo hroziace tzv. „Bielym Židom“, každodenná prítomnosť nepriateľských nacistických vojsk zasahujúcich do bežného života miestnych obyvateľov), ale tiež prvá polovica 2O. storočia na slovenskom vidieku (ťažká robota, úmrtia detí, chudoba), ale keďže ich sledujeme z pohľadu nevinného chlapca, ktorý sa ešte len začína opatrne sexuálne prebúdzať, všetko pôsobí nevinne, ba až milo, pôvabne a bezstarostne. Čo je extrémny kontrast voči všetkému tomu zlu, smútku a tragédiám. Súčasťou deja sú i chlapcove predstavy. Tvorcovia skvele vystihli nielen charakter národa ako takého, ale i jednotlivcov: nachádzajú sa tu ľudia, ktorí pre dobro nemajú problém obetovať svoj vlastný život, ako i kolaboranti a „praví Slováci“, ktorí v sekunde udajú suseda za pomoc partizánom a spokojne sa smejú, keď ho náckovia vezú na splynovanie. Osobne oceňujem zaznamenanie rôznych „folk“ vecí, tradície, zvyky, povery atď., ktoré na slovenskom vidieku ešte na začiatku 2O. storočia boli absolútne bežné (počarovanie, zlý duch, hady kradnúci kravám mlieko). Postavy ma každopádne nebavili, azda až na invalidného otca, u ktorého som si neustále vravel „je to Jozef Kroner, nie je to Jozef Kroner“ a nakoniec som zistil, že je to brat Jozefa Kronera Ludvík. Detské postavy ma však nebavili, vlastne ani zvyšné dospelé. Scenáru chýbala celistvosť, skôr to boli epizódne poviedky, než klasický príbeh. To by až tak nevadilo, ale mnohé „epizódy“ ma skrátka nebavili. A koniec bol taký... nijaký. Scénu s predkožkou nekomentujem; to režíroval Will Ferrell? (31.08.2023)

"Vlado vidí holú babu prvý raz...a zadarmo!, my sme za to cigánke platili. Mastným chlebom..." Nadávky a podarené hlášky sa spustili už od úvodu, takže o náladu je postarané - "Bodaj by ťa červíky zaživa žrali..." S vtipným nadhľadom podaný chlapčenský svet z obdobia SNP v roku 1944 robí z filmu dosť ojedinelý počin, ťažko nájsť niečo podobné. Vtipná detská debata o Židoch (netreba ich ľutovať), ktorá skončila odfaklenou predkožkou! ma dostala a čumel som. Odvaha im rozhodne nechýba. A čo keby tak mali ešte pušku? 80%. (09.06.2013)

Filmy Štefana Uhra ma nedokázali nadchnúť, jeho poetiku som nechápal a filmové videnie neobdivoval. Nebolo tomu inak ani pri tomto filme. Jeho jedinou prednosťou bolo videnie vojnových, dejinných udalostí očami chlapca. Niektoré scény ma celkom zaujali, ale v rámci celku sa utápali v popisnosti, dokumentaristickom pohľade a z môjho hľadiska aj v určitej nevierohodnosti a strojenosti. Aj keď sa v popiske píše o ňom, ako o jednom z najlepších filmov slovenskej kinematografie, nemôžem sa s týmto názorom stotožniť. (09.08.2015)

Francúzi majú Zbohom chlapci alebo Zakázané hry, my máme Pieseň o sivom holubovi alebo Keby som mal pušku. A podobných filmov, zobrazujúcich vojnu očami detí bude určite dosť. To je aj najväčšia devíza Uhrovho filmu. Absenciu poriadnej dejovej linky nahradzuje epizodickým rozprávaním a predstavami o hrdinských skutkoch mladých hrdinov, ktorých už ku konci vojny ťažko nazývať zjednodušene deťmi. Rázovité slovenské postavičky, dedinská mentalita, vojna a detstvo. O tom je Keby som mal pušku. (03.08.2014)