Keby som mal pušku

Ako príbeh detí z vojny je to veľmi vierohodné, to správanie zodpovedá vtedajšej kultúre a mentalite. Dnes sú už Slováci iní, deti iné, pohľad na veci ako vojna, vraždenie, či proste svet iný. Ako film je to zaujímavé, detskí herci hrajú na výbornú, no nemá to nejakú zaujímavú líniu, niečo zvláštne a pamätné, čím by ma to ohromilo, nehovoriac že aj ten pohľad na veci mám mierne iný. V istých miestach je to dokonca vtipné. Podľa mňa celkom slušný film. (04.07.2013)

Pozrela som si tento film, keď bol v televízii, aby som sa vzdelávala v slovenskej kinematografii, ale napriek zaujímavým momentom ma celkovo film nezaujal a správanie detí sa mi nezdalo vierohodné (normálne?). Chápem, že ide o udalosti odohrávajúce sa počas vojny, aj že chlapci v tomto príbehu majú inú mentalitu ako my teraz, ale predsa mi niektoré časti scenára pripadali priam hlúpe. Trochu možno zohráva rolu moja averzia voči filmom o deťoch (česť výnimkám), ale taký je môj názor. (30.03.2005)

Od režiséra Uhera znám pouze "Pásla kone na betone" a to mě velmi zklamalo. Toto je o kategoii lepší ale daný materiál nebyl nijak zvlášť využit. Příběhy chlapců jsou málo realistické, film trpí nudnými scénami a snové prostřihy hlavního hrdiny jsou někdy velmi nesrozumitelné. Co by s tímto tématem udělal G. Tornatore? To je přece jeho nejtěžší parketa. Zvládl by to na výbornou a ne jako Uher. Slovensky ušmudlané. (24.01.2012)

Ak si týmto Uher zarobil na chleba, tak je potom všetko v poriadku, ale poetikou je to niekde úplne inde ako jeho tvorba zo 60 rokov. Je to veľmi unavujúce sledovať stále tie isté témy dokola a bez prestania. Chlapci sú síce fajn, ale dedinské prostredie vždy tak trocha ponúkalo príbehy trocha z iného súdka, stačí siahnúť po Slobodovi, alebo Dušekovi. Keby som mal pušku má množstvo mikropríbehov, ktoré sa mi vidia charakterovotvorné pri postave hlavného chalana. Ale nemajú patričný presah a hlavne sú značne preexponované. Realita je podľa mňa a vždy bola otázkou prístupu, hlavne ak sa jedná o realitu filmovú. Pôsobí to na mňa veľmi zle, keď sa musím pozerať, ako národ plný príbehov, čo patrične dokazuje aj predloha Milana Ferka je vykreslený ako banda debilkov. Chcelo by to niečo ľudské, niečo prívetivejšie a hlavne divákovi bližšie. Tam kde sa reže predkožka a ešte stále sa dá chodiť, je možno dobré sa na chvíľu zamyslieť čo je sranda a čo jednoducho nevyšlo. (20.05.2013)

„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ – „My chleba nemáme“. Adaptácia románu Milana Ferka, pričom autor literárnej predlohy aj napísal scenár. Poetický film, na ktorom je zvláštne, že sa staneme svedkami ukážkových beštialít, s ktorými sa spájala nielen Druhá svetová vojna (popravy Židov, smrteľné nebezpečenstvo hroziace tzv. „Bielym Židom“, každodenná prítomnosť nepriateľských nacistických vojsk zasahujúcich do bežného života miestnych obyvateľov), ale tiež prvá polovica 2O. storočia na slovenskom vidieku (ťažká robota, úmrtia detí, chudoba), ale keďže ich sledujeme z pohľadu nevinného chlapca, ktorý sa ešte len začína opatrne sexuálne prebúdzať, všetko pôsobí nevinne, ba až milo, pôvabne a bezstarostne. Čo je extrémny kontrast voči všetkému tomu zlu, smútku a tragédiám. Súčasťou deja sú i chlapcove predstavy. Tvorcovia skvele vystihli nielen charakter národa ako takého, ale i jednotlivcov: nachádzajú sa tu ľudia, ktorí pre dobro nemajú problém obetovať svoj vlastný život, ako i kolaboranti a „praví Slováci“, ktorí v sekunde udajú suseda za pomoc partizánom a spokojne sa smejú, keď ho náckovia vezú na splynovanie. Osobne oceňujem zaznamenanie rôznych „folk“ vecí, tradície, zvyky, povery atď., ktoré na slovenskom vidieku ešte na začiatku 2O. storočia boli absolútne bežné (počarovanie, zlý duch, hady kradnúci kravám mlieko). Postavy ma každopádne nebavili, azda až na invalidného otca, u ktorého som si neustále vravel „je to Jozef Kroner, nie je to Jozef Kroner“ a nakoniec som zistil, že je to brat Jozefa Kronera Ludvík. Detské postavy ma však nebavili, vlastne ani zvyšné dospelé. Scenáru chýbala celistvosť, skôr to boli epizódne poviedky, než klasický príbeh. To by až tak nevadilo, ale mnohé „epizódy“ ma skrátka nebavili. A koniec bol taký... nijaký. Scénu s predkožkou nekomentujem; to režíroval Will Ferrell? (31.08.2023)