Ve znamení Venuše

Dve rozdielne sestrernice bývajú u jednej z rodičov. Jedna nemá problémy s nápadníkmi aj vďaka fyzickým prednostiam ( Sophia Loren ) a tá druhá ( Franca Valeri ) vo svojej nesmelosti sa v zúfalstve obráti na veštkyňu. Tá jej predpovedá záujem mužov... Tu sa niekde rozbehne vcelku príjemná komédia, kde prím hrajú svojrázne charaktery mužov ( Sordi, De Sica, Vallone ) a mladé ženy sa dostávajú do súkolia minipríbehov. Dino Risi síce dostatočne využil nastupujúce hviezdy, je však príjemné, že dostatočný priestor dostala aj hlavná postava Franca Valeri. Prvý komentár, deviate hodnotenie. (23.01.2017)

Priemerná komédia, ktorá ale ponúka večnú a nadčasovú myšlienku: tie pekné ženy to majú v živote ľahšie. Ale zas nie vždy, výnimka potvrdzuje pravidlo, a navyše, ľahší život neznamená automaticky šťastie. Od natočenia V znamení Venuše prešlo už skoro 70 rokov, má svoju typickú výraznú hudbu, známu aj z československých filmov tohto obdobia, dokonca by som povedal že už od konca tridsiatych rokov. No a taliansky efekt, spev a v podstate aj krik sprevádzajú film celou stopážou. (02.04.2021)

Dve sesternice žijú pod jednou strechou v obytnom dobe na kraji veľkomesta. Jedna z nich (Sophia Lorenová) je kráska, pútajúca záujem mužov. Druhá, nie tak pekná, o pozornosť mužov márne bojuje. Všetci ju len využívajú. Záujem o škaredé káčatko trvá len potiaľ, pokiaľ im niečo z toho kvapne. Či už ide o poskytnutie alibi pri autonehode, menšej sumy peňazí alebo o uľahčenie prístupu ku krásnej sesternici. Doma je však paradoxne ona považovaná za hriešnicu, rušiacu konzervatívne hodnoty. Na rozdiel od svojej krásnej sesterky, má totiž stálu prácu. Spásu pri nájdení muža hľadá u kartárky. Tá, aby zarobila, jej pletie hlavu veštbami o veľkom záujme mužov. Trpká komédia o neveselom údele neveľmi pekných žien a o ľahkonohom živote tých obletovaných. Prináša pár sociálno-kritických náhľadov do života nižšej strednej vrstvy (panelákové uniformné bývanie, preplnená verejná doprava, otupná práca pri písacom stroji). O neorealizmus ale nejde. Úvod, ukazujúci ráno v ukričanej talianskej rodine, je skvelý. Zvyšok deja sa však, epizódne rozdrobuje do viac či menej podarených príhod s komicky typizovanými, psychologicky nerozvinutými postavami. (09.12.2020)

Niektore filmy rezisera Dina Risiho su kvalitne aj po x rokoch od natocenia - konkretne Nova strasidla 1977, Operace San Gennaro. Tento to ovsem nie je. Jo, Sophia Loren /I Girasoli, Horalka/ bola vyborna, len sama to proste nemala sancu utiahnut. Oni su dve sesternice, krajsia je ovsem Sofia Loren, ta druha baba Franca Valeri je skarede kacatko. Potom sa to vo filme riesi, aj tie veci okolo hriesnice tam boli, to jo. Skoda, ze zvysok hercov mi uz potom nehovoril nic a samotny reziser Dino Risi ma daleko lepsie filmy ako tento slusny, ale stale len sivy, sedivy priemer : 55 % (29.12.2020)

...presne, ako sa mimochodom píše i v zaujímavosti [moja maličkosť] na práve tento romantický titul od Dina Risiho s názvom Znamenia Venuše: [no tentoraz to ale zhrniem vlastnými slovami]: „Ak by počin rovno [z]režíroval pôvodne zvažovaný Luigi Comencini s tým, že by sa celý nasledujúci vývoj udalostí i vzťahov, výsostne a k tomu i prednostne dotýkal predovšetkým [ne]ústrednej postavy: Cesiry Colomboovej, tak pevne verím tomu, že konečný výsledok by bol oveľa priaznivejším, než zrovna v tomto ["rozpačitejšom"] prípade.” • Áno, totižto ona bola takpovediac, tak trochu »zatienenou« ostatnými [prebytočnými] postavami v tomto dianí, a to konkrétne v priamom podaní; vskutku naprosto zvučných talianskych hereckých mien, a to od Sophie Lorenovej, cez Alberta Sordiho a Vittoria De Sicu, až vari i po Ralfa Valloneho s Peppinom De Filippom, a tak sa snáď nakoniec predsa i [o]pýtam, ako sa malo vlastne toto nežné žieňa medzi nimi všetkými vôbec presadiť, keď jej neustále iba „liezli do kapusty”? • Čo sa dá už robiť, pokračujem, napokon zvíťazila komercia; a nakoľko síce predstaviteľku «scénografky», Francu Valeriovú, až tak dobre extra nepoznám, a tak asi nedokážem ani správne posúdiť, či by bola v podstate schopnou utiahnuť celý titul na svojich pleciach, pretože takto sa stal len „rozštiepeným” na viac[ero] kusov, čo rovnako tiež asi nebolo úplne najsprávnejšie skonštatovanie danej situácie, ktorá ešte i o to viacej zamrzí, lebo proste cítim, že tu bol premárnený potenciál, z ktorého sa dalo podľa mňa vyťažiť ešte oveľa viac, ale inak bol celkom stráviteľným aj v takejto podobe. • Možno dokonca ani extra zvlášť neľutujem zhliadnutie týchto »sesterníc«, ...keď jedna robila [ne]úmyselne zle tej druhej, alebo naopak; kde už vidieť veľmi dobre zabehnutú "lorenku" a ďalších, čo určite nie je málo. Totižto, títo spomínaní, «talianski umelci», jednak patria medzi mojich veľkých obľúbencov, a jednak som vždy nesmierne rád, keď ich môžem zase niekde uvidieť; povedzme akurátne i v nie najlepších prípadoch... (08.10.2023)