A pobežím až na kraj sveta

Film o detských ale i vážnejších starostiach sa zameriava hlavne na hlavnú postavu dievčaťa, ktorá má problém s chôdzou a je ostatným spolužiakom iba na posmech. Film je skôr pre staršie deti ak je vôbec pre deti, ale na film určený do kolekcie "70 roky- to najlepšie zo slovenského filmu" by som čakal viac. Zarazilo ma množstvo známych tvárí v úlohách, ktoré by zvládol akýkoľvek komparzista z dediny. I. Mistrík ešte ako tak, ale V. Strnisková v JRD či V. Polónyi ako nalievač vodky?? 60%. (16.06.2013)

Mária Ďuríčková vždy vedela krásne opísať detstvo so všetkými starosťami a radosťami, ktoré k tomu patria. Jej knižka Majka Tárajka nemohla prísť pod lepšie ruky ako sú tie Solanové. Toho považujem za jedného z najlepších slovenských režisérov, akých sme kedy mali, hlavne preto, lebo spravil môj obľúbený film Kým sa skončí táto noc. A pobežím až na kraj sveta ako by z oka vypadol tomu môjmu dospievaniu na dedine, kde všetko fungovalo, presne tak ako nám film ukazuje. Pre mňa sa jednalo o exkurziu do môjho detstva, hier, prvých lások, zvierat a nechápavých rodičov. To čo Majke spravila mama so servítkami, mne mama spravila s Káčerom Donaldom. Nebudem klamať, ale nikdy som jej neodpustil:). Je to krásny film, bez štylizovania, bez pátosu, s úprimným pohľadom a s prirodzeným herectvom. Jedno zo svetielok slovenskej kinematografie v tme 70 rokov. (01.04.2013)

Niečo medzi pocitovým a dejovým filmom, niečo medzi tvorbou pre deti a detskom filme, určenému dospelému divákovi. Akoby ale Solan nevedel, komu bude jeho film primárne určený. Pre deti, domnievam sa, bude trochu depresívny a nezrozumiteľný. Dospelý možno nad tým, že hlavnou postavou je malé dievčatko, ohrdne nos. Lenže práve to malé dievčatko je veľmi roztomilé, má svoje túžby, ako vlastniť bicykel, mať zdravé nohy a byť obľúbené v kolektíve. Pre ten je iba krívajúca kačka. Mozaika dedinských typov so všetkým, čo k nim patrí. Napriek krátkej dĺžke ale film nie je schopný strhnúť. (02.07.2015)

Krívajúce dievča, hľadajúce v prostredí necitlivom k jej postihnutiu priestor pre porozumenie. Scenár spisovateľa Dušana Mitanu dopĺňa dynamická kamera Stanislava Szomolányiho, zachytávajúca rôznorodosť dedinského prostredia detskými očami. Vnímavá a empatická práca = hodnoverne pôsobiaci celok. Detský príbeh sa dôstojne vyrovnáva s nepríjemným, stále prítomným problémom. Vyčleňovanie telesne postihnutých z dedinskej komunity nielen vlastnou rodinou, ale celou pospolitosťou a ich zaradenie do kategórie druhoradých. Dôvodmi sú slabšie využitie pri fyzickej práci, obmedzené možnosti vydaja a známa vlastnosť dediny: potreba potvrdenia vlastnej normálnosti vyčlenením fyzicky (aj duševne) postihnutých do úlohy miestnych čudákov. P. S. Scéna umravnenia kŕmiacich sa družstevných prasiat vplyvom hudby Zdeňka Lišku je pre mňa (možno tvorcami nezamýšľaným) vrcholom filmu. (25.11.2007)

Ďakujem. To je jediné slovo, ktoré mi napadá. Tak krásny, citlivý, smutný a poetický príbeh som naozaj dlho nevidela. Majka Tárajka patrí medzi moje najobľúbenejšie literárne postavy, a preto som len a len rada, že jej filmová verzia je rovnako pôsobivá a autentická. Takže ešte raz - ďakujem vám, Peter Solan, že ste sa ujali natáčania filmu, ktorého téma vám vraj nebola nijako mimoriadne blízka. Ďakujem, že ste presviedčali Anetku Lakatošovú, aby stvárnila hlavnú hrdinku až dovtedy, kým nesúhlasila. Ďakujem, Anetka, že ste napokon prijali ponuku úlohu dievčatka, ktorého osud bol akiste príliš podobný tomu vášmu. O to viac ďakujem. Ďakujem všetkým zúčastneným, ktorí odviedli tak presvedčivé výkony, že som počas celého sledovania mala pocit, akoby som sa nedívala na film, ale na obyčajný život zachytený akousi skrytou kamerou ( hovorím najmä o výbornom Ivanovi Mistríkovi, opäť raz úsmevnej Magde Pavelekovej a o vynikajúcich manželoch Adamčíkovcoch). Ďakujem. Pretože na svete je ešte stále veľa Majok-Tárajok (hoc Peter Solan sa v istom rozhovore vyjadril, že o tom pochybuje), ktoré potrebujú vedieť, že nie sú samé. Že nie sú iné. Že nie sú poslednou literou abecedy ... (28.04.2012)