Kouzlo přítomného okamžiku

Jeden z tých filmov, čo sa na nič nehrajú a v správnej chvíli sadnú človeku omnoho viacej ako akákoľvek iná vzťahovka. Film je o pozitívnych ľuďoch v divnom svete reality, kde neexistuje nikto dobrý ani zlý. Len ľudia ktorý sa snažia svoj strach prekonať a tí čo sa ním nechajú ovládnuť. Miles Teller je sympoš, ťahajúci film na svojich pleciach bez toho aby pôsobil ako intelektuálna učebnica, alebo nejaký hlúpy hipster. Jeho ľudskosť je priamo úmerná jeho sklamaniu a ak sa aj zdá že robí chybu je najväčšou osobnosťou z celej tej škály postavičiek čo nám tvorcovia prezentujú. Ja som osobne uchvátený výkonom Shailene Woodley, ktorá mi už po Paynových deťoch prišla veľmi atraktívna a talentovaná. Tu hrá to dievča, ktoré jednoducho človek musí milovať. Nie len preto, že je obyčajná v tom najlepšom zmysle slova, ale aj úprimná a milá. Ponsoldt natočil pekný film. Nevyhráva sa z obrazom ani z formálnou zložkou tak, aby mohol posunúť film do inej roviny, ale to vôbec nevadí. Pretože spôsob akým nám prezentuje postavy a ako ich poctivo a bez najmenšieho zaváhania vedie ku koncu z neho robia režiséra, ktorý nám tento rok prichystal jeden z najkrajších teen indie filmov, aké som videl. Skoro dokonalé. (31.12.2013)

Film má rozhodně svoje kouzlo, které je cítit v určitých scénách a situacích. Moc se mi líbilo, jak byl příběh dospívající ústřední dvojice započat, nicméně v druhé polovině to na mě zapůsobilo tak nějak divně. Nějak mi nesedlo počínání hlavního hrdiny a jeho myšlenkové pochody a chování. Prostě to na mě nezapůsobilo tak jako na mnohé ostatní. PS: Nevím, proč ho to furt táhlo zpět ke Cassidy, Aimee byla lepší, i hezčí! :-) 65% (06.01.2014)

Hlavná dvojka mi teda dva krát sympatická neprišla, aspoň spočiatku nie, no napriek tomu ma nepateticky, neamericky podaný príbeh dospievania a životných problémov vcelku zaujal. A predovšetkým by som vyzdvihol vedľajšiu story line otec-syn a Sutter-Cassidy, ktoré vo mne vyvolali viac pocitov než všetky zaľúbené aj nezaľúbené scény s Aimee. Linka otec-syn v sebe skrývala niečo vyslovene nešťastného, čo od svojho počiatku nemalo zmysel hľadať a kľúčová postava so svojou Cassie, tam to bolo vystihnuté v podstate záverečnými slovami "vždy budeš môj najobľúbenejší bývalý", svojím spôsobom mimoriadne smutné lúčenie, aj keď to žiadna z postáv nepovedala nahlas, bolo im to vidieť na očiach. (11.01.2014)

Škoda, že těch několik vážných dialogů, kde postavy vypouští životní pravdy působí tochu prkenně a nerealisticky, protože jinak je film naprosto přirozený a ten "no makeup přístup" je v rámci autenticity skvělá věc, to chci vídat víc a ne pitomý barbíny (Už ve Smashed bylo nakočeno k realistickým obličjům). Což souvisí s tím, že Shailene Woodley mě tady okouzlila, její adorace za výkon v Děti moje mě trochu míjela, ale tady už se taky vezu na vlně. A Miles Teller je takovej mohutnější mladej John Cusack. (23.12.2013)

Pri sledovaní som si uvedomil, že sú dve typy tínedžerských/coming-of-age filmov: 1. primárne tínedžerské, ktoré sú určené pre vekovú skupinu, o ktorej sú; 2. primárne coming-of-age, ktorú sú síce o tínedžeroch, ale točia ich ľudia s komplexom Petra Pana pre podobných ľudí. Prvá polovica, je hrozne ubíjajúca tínedžerská báchorka a je určená hlavne pre násťročných. Dokonalým príkladom je strašne klišé postava Aimee, čoby utiahnutej nie príliš peknej knihomoľky, ktorej v jeden deň na dvore zaspí ožratý hlavný hrdina = hviezda strednej školy. Oh dear! Chvalabohu druhá polovica to výrazne ťahá nahor a na 60% to u mňa vytiahol skvelo nejednoznačný posledný záber. Každopádne viac by sa tomu hodila forma knihy, keďže mnohé scény si doslova pýtajú o zachytenie myšlienok hlavného hrdinu a nie je ani tak dôležité, čo sa deje ako to, ako to on vníma. 60-% (10.08.2014)