Carol

Krásna hudba (miestami mi to pripomínalo Glassov soundtrack k Hodinám) a dve výborné herečky. Ale chladné jak kanál. Na základe čoho sa vôbec do seba tie dve zamilovali? Celá tá ich veliká, odopretá láska je budovaná skrz návštevy prázdnych izieb, čítanie časopisov, pozeranie z okna auta, spánok a mlčanie. Čo o sebe tie dve vlastne navzájom vedeli? Lebo ja o nich neviem nič. Práve som dve hodiny pozeral love story o cudzích ľuďoch. Evidentne to bolo myslené vážne (na prvú pusu ma nechali čakať do polky filmu) a podobný prístup (odstup) už raz pri jednej queerovke Haynesovi vyšiel viac než dobre, ibaže vtedy to nebol film o láske. Ale o jej konci. Quaid vtedy ten film pretrpel, Mooreová ho pretrpela. V Carol trpia všetci a divák z toho má len zasnené pohľady, ľahostajnosť a chlad. Ešte aj v tej posteli (29.12.2015)

Pouto nejsilnější v ryze ženském podání. Snímek, stejně jako onen klasický britský titul, ani na chvíli nepostrádá osudovost z náhodného setkání, jež zahoří láskou a nákloností, a komplikovanost, z toho vztahu plynoucí. Pomalé tempo, kostýmy, podmanivá hudba a dvě ženy, přičemž Rooney Mara mě těma svýma očima doslova hypnotizovala od začátku až do konce. Silná koncentrace emocí. (26.02.2016)

Tento komentár začnem malou okľukou. Cítim totiž potrebu trošku objasniť príčinu môjho pomerne nízkeho hodnotenia tohto filmu. Ako filmový fanúšik, som sa pri pozeraní filmov samozrejme prepracovala aj k filmom s LBGT tématikou a musím povedať, že sa veľmi rýchlo stali mojou obľúbenou kategóriou. Tvorcovia, ale hlavne herci v nich totiž dokážu aj z toho najobyčajnejšieho príbehu urobiť emocionálny zážitok. Zrejme je to tým, že práve tu si obzvlášť dávajú záležať na neverbálnej komunikácii, pochyboch, pohľadoch či gestách. V klasických romantických filmoch je to niečo čo tam niekedy musíte hľadať ako ihlu v kope sena. Iní možno ten pocit nemajú, ja však áno. Z uvedených dôvodov som bola veľmi zvedavá aj na tento film a tešila som sa ne neho. Stal sa však pre mňa veľkým sklamaním, pretože je studený ako psí čumák. Žiadny pretlak emócií sa tu nekoná ani náhodou. Síce sa o tom v celom filme hovorí, ale čo z toho ak tam nie sú cítiť. Ak to divák zistí, tak si samozrejme začne automaticky hneď všímať aj príbehové nedostatky. Tak sa teda stalo, že okrem celkom zaujímavého spôsobu vyrozprávania príbehu a krásnej hudby nemám v ňom viac čo pochváliť. Nie herečky nehrali zle, také štandardné výkony, ale na Oscara to u mňa nie je ani omylom! (30.01.2016)

Je to čistá hrůza. Nemotorná prodavačka narazí na zákaznici, jíž je vyzrálá padesátka vypadajíc jako žena, jež plastického chirurga navštěvuje jednou do měsíce. Tato padesátiletá krasavice uhrane ženu za pultem, jež je z celé situace tak odvařená, že manka na kase jsou častá jako příjezdy pirátských korábů plných uprchlíků na břehy Helénské republiky. odpad! (14.03.2016)

V podstate úplne štandardná červená knižnica ako od Pilcherovej, ktorú má nad priemer vyťahovať lesbické zafarbenie a oscarové obsadenie. To prvé je mi pomerne jedno a Cate Blanchett ide tentoraz na pol plynu, to už je zaujímavejšia Rooney Mara, ktorá asi prvýkrát presvedčivo hrá nejaké emócie. Ľahko zabudnuteľný kus... (22.02.2016)