Hrdinou filmu je zavalitý čtyřicátník Fúsi, který sbírá odvahu vstoupit do dospělého světa. Prochází životem jako náměsíčný, jeho všední dny ovládá rutina. Když do jeho světa nečekaně vtrhnou temperamentní žena a osmileté děvčátko, je donucen to risknout... Snímek natočený v nejlepším stylu severských černých komediálních dramat se vyznačuje svébytným humorem a
zdařile se vyhýbá nabízejícím se žánrovým klišé.(Artcam)
Pro čtyřicátníka Fúsiho je největší radostí stavět letadýlka a malovat tanky. Na velkém stole pak pečlivě rekonstruuje slavné druhoválečné bitvy. K ostatním radostem světa je tenhle obézní posluchač metalu zcela imunní. Dokonce stále žije se svou matkou. Od jejího přítele pak ale k narozeninám dostane kurz westernových tanců. Fúsimu se nikam nechce, díky špatnému počasí se však seznámí s blonďatou Sjofn, kterou se mu dokonce podaří pozvat do svého oblíbeného thajského bistra. Fúsi plyne v klidném, severském tempu, které nahrává pomalu se vyvíjejícím emocím.(MFF Karlovy Vary)
Fúsi má 34 rokov, ale stále žije sám so svojou matkou. Jeho život je monotónnou rutinou. Nečakane sa v ňom však objaví energická Alma a osemročná Hera, ktoré narušia jeho staromládenecké návyky.(ASFK)
Značne obézny Fúsi pracuje na letisku v prekládke batožín. Trápi ho, že nikdy nemal priateľku. Jediná vec, čo ho naozaj zaujíma, sú pamätné bitky druhej svetovej vojny, ktoré precízne skladá z miniatúrnych modelov v matkinom byte – vo svojom útočisku i väzení zároveň. Jedného dňa dostane kupón do tanečnej školy, kde sa zoznámi so Sjöfn, podobne osamelou dušou s hlbokými psychickými traumami. Fúsi, hoci nezvyknutý na kontakt s inými ľuďmi, sa inštinktívne snaží prevziať zodpovednosť za oboch. Ako dopadne úprimná snaha tohto obra so zdanlivo menším obzorom, ale veľkým srdcom? Známy islandský filmár citlivo odkrýva krásu charakteru svojho outsidera a vykresľuje jeho pozvoľné vyslobodenie z vnútornej stagnácie a vonkajších zábran. Napriek niektorým trpkým okamihom možno film vnímať ako subtílnu oslavu nečakaných prekvapení každodenného ľudského života.(Art Film Fest)
Film, ktorý isté spoločenské konvencie podporuje a naopak iné odmieta. Film o tom, že ľudia očakávajú, že všetci sa k nim budú správať ako Fúsi, ale pritom oni sa správajú ako Sjöfn. Film o tom jednom cliché, ktorému nikto neverí a všetci ho vysmievajú : "Dobro je skryté vo vnútri človeka". Film o poukazovaní na jednoduchých aspektoch humanity a podstaty bytia človeka. Film o hodnotách, ktoré sú zakorenené v nás. Snažme sa byť ako Fúsi.(28.3.2016)
Dagur Kári si mě zase ochočil. Fúsi je dobrosrdečný čtyřicetiletý medvídek, co žije s mámou, ve volném čase si vybarvuje modýlky tanků, s kámošem ve sklepě rekonstruuje známé bitvy druhé světové války a sem tam dá pozor na holčičku od vedle. Jenomže čert mu do toho jeho pohodlného skleníku nasadí ženskou. Vedle dánského Mazla další výborný kousek pojednávající o společenských outsiderech uzavřených v obřím těle s křehkou duší.(25.1.2017)
Pokiaľ si vaše srdce, rovnako ako to moje, za pomerne dosť dlhú dobu nedokázal získať jedinec, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako "verbal", skúste "Fúsi-ho" a možno budete rovnako milo prekvapený ako Ja. Skutočne veľmi príjemná, komorná dráma bez mimoriadne emocionálne depresívno zarážajúcich scén, no zato s pár zvratmi v záverečnej tretine zo života dobráka, s ktorým sa divák vcíti omnoho skôr, ako by to spočiatku sám predpokladal. Musím uznať, že ma Gunnar Jónsson svojim svojsky mĺkvym hereckým výkonom skutočne zaujal. Pekný film na "hocikedy".(3.5.2016)
Každý máme něco, s čím vstupujeme do života. Na jednu stranu je to fakt, jak vypadáme, jaké jsou naše fyzické predispozice, na druhou stranu je to něco uvnitř, co nás popohání kupředu, anebo táhne dolů. Fúsi je tlustý, ale navíc ještě žije ve vakuu, které si sám vytvořil. Film poměrně syrově a intenzivně ukazuje, jak se mu daří udělat ten jeden důležitý krok a něco změnit.(12.12.2016)
Dagur Kari je jednotkou na mojom zozname neobľúbených režisérov. Preto som sa Fúsimu dlho vyhýbal. Je tu načrtnutých viacero zaujímavých tém (vzťahy, šikana na pracovisku), ktoré sú podľa mňa úmyselne rozvíjané primálo, čo je veľká škoda. Dagur má takmer v každom filme za hrdinu dosť nesympatického outsidera. Spočiatku to vyzeralo, že sa mu konečne podarilo natočiť plnokrvný mainstream. Žiaľ, je to zase iba studenokrvný islandský art.(17.4.2016)
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.
Další informace
V kinech
od:
dodo24
Film, ktorý isté spoločenské konvencie podporuje a naopak iné odmieta. Film o tom, že ľudia očakávajú, že všetci sa k nim budú správať ako Fúsi, ale pritom oni sa správajú ako Sjöfn. Film o tom jednom cliché, ktorému nikto neverí a všetci ho vysmievajú : "Dobro je skryté vo vnútri človeka". Film o poukazovaní na jednoduchých aspektoch humanity a podstaty bytia človeka. Film o hodnotách, ktoré sú zakorenené v nás. Snažme sa byť ako Fúsi.(28.3.2016)
Kaluž
Dagur Kári si mě zase ochočil. Fúsi je dobrosrdečný čtyřicetiletý medvídek, co žije s mámou, ve volném čase si vybarvuje modýlky tanků, s kámošem ve sklepě rekonstruuje známé bitvy druhé světové války a sem tam dá pozor na holčičku od vedle. Jenomže čert mu do toho jeho pohodlného skleníku nasadí ženskou. Vedle dánského Mazla další výborný kousek pojednávající o společenských outsiderech uzavřených v obřím těle s křehkou duší.(25.1.2017)
*CARNIFEX*
Pokiaľ si vaše srdce, rovnako ako to moje, za pomerne dosť dlhú dobu nedokázal získať jedinec, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako "verbal", skúste "Fúsi-ho" a možno budete rovnako milo prekvapený ako Ja. Skutočne veľmi príjemná, komorná dráma bez mimoriadne emocionálne depresívno zarážajúcich scén, no zato s pár zvratmi v záverečnej tretine zo života dobráka, s ktorým sa divák vcíti omnoho skôr, ako by to spočiatku sám predpokladal. Musím uznať, že ma Gunnar Jónsson svojim svojsky mĺkvym hereckým výkonom skutočne zaujal. Pekný film na "hocikedy".(3.5.2016)
kaylin
Každý máme něco, s čím vstupujeme do života. Na jednu stranu je to fakt, jak vypadáme, jaké jsou naše fyzické predispozice, na druhou stranu je to něco uvnitř, co nás popohání kupředu, anebo táhne dolů. Fúsi je tlustý, ale navíc ještě žije ve vakuu, které si sám vytvořil. Film poměrně syrově a intenzivně ukazuje, jak se mu daří udělat ten jeden důležitý krok a něco změnit.(12.12.2016)
hygienik
Dagur Kari je jednotkou na mojom zozname neobľúbených režisérov. Preto som sa Fúsimu dlho vyhýbal. Je tu načrtnutých viacero zaujímavých tém (vzťahy, šikana na pracovisku), ktoré sú podľa mňa úmyselne rozvíjané primálo, čo je veľká škoda. Dagur má takmer v každom filme za hrdinu dosť nesympatického outsidera. Spočiatku to vyzeralo, že sa mu konečne podarilo natočiť plnokrvný mainstream. Žiaľ, je to zase iba studenokrvný islandský art.(17.4.2016)