Obsahy(1)
Po dosiahnutí veku trinásť rokov nastáva pre deti zásadný zlom, pretože sa začína bezstarostný život tínedžerov, ktorý mnohí ľudia nazývajú najkrajším obdobím života. Pre Maddie však znamenal vek 13 rokov úplne niečo iné. Prestala rozprávať a ohluchla. V dospelosti je pre takýchto ľudí veľmi ťažké nájsť zamestnanie, takže sa Maddie uchýlila na samotu a stala sa spisovateľkou. V blízkosti žijú jej priatelia John a Sarah, ktorí sa s ňou občas stretávajú. Po jednom obyčajnom stretnutí so Sarah sa však pred jej dverami objaví neočakávaný hosť. Neznámy muž s maskou na tvári a kušou v ruke sa snaží dostať do jej domu, pričom je jasné, že sa nejedná o žiadnu priateľskú návštevu. (Marceloo)
(více)Recenze (185)
Dá se říci klasický home slasher s přídavkem originality Flanaganova nápadu, že hrdinka je hluchoněmá a osamocena v domě. Tím, že se moc nemluví dochází k výborné atmosféře a je slyšet úplně každý krok a hrdinka nemůže ječet jak píchlá svině. Sice o hrdince nic víc nevíme, ale co nám bylo dáno to stačí, aby se jí dalo fandit a tiše s ní několikrát trpět. Tento film zkrátka nějak výrazně nevyčnívá s konkurencí, ale rozhodně nenudí a na jedno skouknutí stačí. // 65% ()
Tohle si asi Flanagan natočil jen proto, aby se nenudil, ale i když je to ničím výjímečný kříženec slasheru a home invasion, mě to celkem bavilo. Asi to bylo především díky hlavní hrdince, která mi byla sympatická. Jako bonus bych přidal i sluchové a hlasové postižení, což bylo celkem rozumně využito a hlavně se díky němu film vyhnul zbytečnému ječení. Na druhé straně vrah byl rozumu mdlého a kdyby to nebyl naprostý idiot, tak mohl svojí potenciální oběť odkrouhnout hned několikrát, aniž by se tím narušil námět, že zabiják si se svým cílem rád hraje. Nehledě na to že bych uvítal alespoň náznak vysvětlení, jakou má vrah motivaci. No ale nakonec i to se dalo s přivřenýma očima akceptovat. Nic zapamatovatelného, ale jako žánrová jednohubka zcela vyhovující. 60% ()
Plus Flanaganovi, že hororové témata občas vystřídá a nevěnuje se pouze jednomu ( Doufám, že někdy v budoucnu bude i Explo!). Hush v mých očích nemá příliš čím zaujmout. Jedná se o velmi Light Home Invasion, v kterém je krve poskrovnu, zvrat žádný a záporák po sundání masky už nepůsobí dostatečně creepy. Napětí občas funguje, ale párkrát jsem se sám přistihl, že se už i nudím, poněvadž nic zásadního se zde nestane. Možná příště dojde i ke znásilnění a k torture :D hehe. 55ˇ% ()
Z Mikea Flanagana sa nám stáva jeden z najzaujímavejších hororových/thrillerových režisérov súčasnosti. Po slušných, avšak minimalistických hororoch ako Absentia a Oculus, ktoré však skôr pracovali so psychológiou postáv, než s prvoplánovým vystrašením diváka, prichádza s ešte minimalistickejších home invasion Hush, ktorý si natočil pre Netflix iba tak z nudy za pár dní vo voľnom čase. A aj keď to je na prvý, aj na ten druhý pohľad iba klasický prírastok do home invasion subžánru, tak práve silná režisérska ruka ho dokázala povýšiť na niečo viac než typický zabudnuteľný home invasion thriller. Flanagan sa tu totiž ani na sekundu netvári, že točí niečo iné a ani nesnaží o nič viac než z daného subžánru dostať maximum. A presne to sa mu aj darí. Obyčajná hra na mačku a myš a osemdesiat minútové naháňanie vraha a obete na ploche jedného domu a jeho okolia nebolo snáď nikdy napínavejšie. Fakt, že hlavná hrdinka je hluchonemá je príjemným spestrením a Flanaganovi sa darí pár zábermi výborne načrtnúť vnímanie jej sveta. Hlavná hrdinka, napriek tomuto hendikepu však nie je typická obeť, ale racionálne uvažujúca postava, ktorá vie, že vrah má oproti nej podstatne na vrch a tak sa v rámci možností a žánru v ktorom sa pohybujeme chová maximálna racionálne. Práve vďaka tomu svojím konaním budí u diváka sympatie, čo je pri podobných naháňačkách vraha a obete priam žiaduce, pretože tak umožňuje ten boj prežívať spoločne s hlavnou hrdinkou. V Hush tak vynikajúco funguje napätie, stiesnená atmosféra, aj tempo, ktoré vie, že podobný námet by dlhšiu ako skromnú osemdesiat minútovú stopáž neutiahol. Ani raz tak nestihne nudiť a končí presne v momente, keď by celé dianie mohlo byť repetitívne. Flanagan tak opäť dokázal, že má veľký talent a stačí mu jeden námet, v ktorom vie natočiť efektný film. Hush síce nie je absolútne ničím výnimočný alebo originálny home invasion thriller, ale svoj účel plný v maximálnej možnej miere. Je to výborne odvedená práca, ktorá rešpektuje všetky pravidlá žánru, ale zároveň dokazuje, že pokiaľ sa s nimi pracuje s rozumom, tak aj na malom priestore a s tisíc krát opakovaným námetom je možné natočiť dostatočne strhujúci napinák. Flanagan natočil presne to čo chcel natočiť a v podstate si to nijako inak alebo lepšie neviem predstaviť natočené, aj napriek tomu, že Hush má od maximálneho hodnotenie stále ďaleko. Chápem, že to asi zarytému hororovému fanúšikovi môže byť málo, ale kto od tohto čakal krvák, akékoľvek gore, nebodaj rape & revenge, prípadne v každom horore počíta bodycount (lebo bodycount je pre filmovú kvalitu „veľmi“ dôležitý) nech sa radšej obzrie do brakovejšej tvorby. Hush potenciál, ktorý mu daný námet ponúkal využil v maximálnej možnej miere. Je to celý čas napínavé, akurát dlhé, má to sympatickú hlavnú hrdinku, i rozumne uvažujúce postavy. Jednoducho uvedomelá a sebavedomá thrillerová naháňačka. Čo viac v subžánri home invasion vlastne chcieť? CELKOVO: 3,5* (7/10) ()
Ničím prevratné, ale aj tak našlapané. Gallagher Jr. je ako psychopat výborný a celé prostredie opusteného domu v lese využité na maximum. Niekoľko vecí mi od začiatku nesedelo, ale aj s tým sa Flanagan dokázal vyhrať do sýtosti. V zásade je to tradičná žánrovka aj keď tá atmosféra, je neustále narúšaná veľkým množstvom strihov. Ale je to zábavné a hlavne to vôbec neurazí. Finálna skladba od The Newton Brothers prekvapivo epická. Silný priemer. ()
Galerie (8)
Zajímavosti (7)
- Film obsahuje méně než 15 minut dialogu. To znamená, že přes 70 minut nepadne ve filmu ani slovo. (MeanWhile)
- Režísér filmu Mike Flanagan a herečka Kate Siegel jsou ve skutečnosti pár. Nápad na tento film dostali během rande v roce 2014. O dva roky později se vzali. (MeanWhile)
- V scéne, keď Maddie pripája svoj notebook na nabíjačku, si môžeme všimnúť knihu „Mr. Mercedes“, od jedného z najvýznamnejších hororových spisovateľov, Stephena Kinga. (Marceloo)
Reklama