Potopa

Přímo dechberoucí převedení Sienkiewiczova románu na filmové plátno, jehož atmosféra z filmu přímo sálá. Krev je krvavá, šavle rezaté, všude bláto a sníh. Tohle se dnes už bohužel netočí. Bez digitriků a hyperakční kamery se zřejmě neobejdem. Navíc s výtečnou hlavní postavou - plukovníkem Ondřejem Kmiticem, který není neprůstřelnou snůškou všech ctností, ale obyčejným zranitelným chlápkem s množstvím mušek a much ve výborném podání Daniela Olbrychského. (10.12.2008)

Jerzy Hoffman a jeho legendární zpracování ještě legendárnější románové trilogie Henryka Sienkiewicze. Je škoda, že se takové historické skvosty netočily i u nás, když to Poláci zvládli s takovou bravurou, že se směle mohli měřit s hollywoodskou velkoprodukcí, ba ji i v mnohém předčit (no možná Vávrova husitská trilogie se tomuto dílu alespoň velmi nesměle přibližuje). Rozsáhlý druhý román z trilogie o polských dějinách by bylo těžké vměstnat do filmu se standardní stopáží, a tak vznikl nákladný pětihodinový snímek s obrovskou výpravou. Výsledek stojí za to a jako kdysi vášnivý obdivovatel a čtenář Sienkiewiczových knih, nemohu než uznale pokývat hlavou - duch psaného se velmi věrně podařilo přenést na plátno a z kdysi zapáleného čtenáře se stal nyní zapálený divák... (07.08.2009)

Skutočne impozantný zážitok. Skvostne vystavaný príbeh (pri takej predlohe by bolo hriechom čokoľvek iné), tradične kvalitná Hoffmanova réžia, presvedčivo špinavá dobová atmosféra (kostýmy a rekvizity bez chybičky) a hlavne výborne napísaná hlavná postava, ktorá sa značne vymyká "západným" superkladným rytierom maraisovského typu. Herecký výkon Olbrychského už dnes pôsobí trochu teatrálne a "prepálene", ale aj tak je obdivuhodný a k takej rozporuplnej postave sa vlastne dokonale hodí. Pre milovníkov historických filmov nutnosť. Pozrel som si ten 4,5-hodinový kolos na jeden záťah a ani sekundu som sa nenudil. (08.12.2008)

Jerzy Hoffman je možno prehliadnutý tieňom A.Wajdu a K. Kieslowského, ale z filmom ako Mastičkár či Potopa a podľa toho čo som mal možnosť vidieť - z cela neoprávnene. Táto vojnová sága o švédskom vpáde do pohraničia Poľska 17.storočia a následnej územnej "potope" celistvého územia zapríčineného aj značnou časťou kariérnych zradcov vo vlastnom štátotvornom úrade stojí za serióznu vedeckú dišputu. Sienkiewiczov román, hoci som nemal to šťastie ho čítať je veľmi komplexne a psychologicky bohate textúrne prerozprávaný. Stavia síce na vandrovskú cestu Kmičičových odbojov a jeho láske k blonďavej domácej, ale akúkoľvek formalistickú predvídavosť disociačne neguje. Každé rámovanie je síce tradicionalistické a neexperimentálne, ale v klbku zaprášených kostýmov a vonkajšieho smogu dýcha skutočný život historického výkladu, konania postáv sú podopreté úžasným intuitívnym porfóliom a dej, dokonca i na miestach, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať, že sa ťahajú - drží v napätí a dokáže neuveriteľné veci. Aj Dersu Uzala stavia na vzájomnej úcte a dôvere vonkajška (neistota) a vnútra (duch) a divák má možnosť stotožňovať sa z vyprofilovaného deja na vysokej umeleckej úrovni. (01.11.2016)

Prostredný diel Sienkiewiczovej národnej trilógie si vďaka svojmu pôsobivému realistickému spracovaniu z ktorého je krásne cítiť tú špinu, blato, pot a krv patrične vyslúžil aj uznanie v zahraničí. Veľkú zásluhu má na tom predovšetkým dobre zvládnutá Hoffmanova réžia priam plasticky vykreslujúca obraz Poľska tích čias, charakterovo rozporuplná rola hlavného predstaviteľa, no tiež i dobre vybraté vedľajšie postavy a komparz. Ak by som mohol trocha porovnávať s Ohňom a mečom (Pána Wolodyjovského som totiž videl už veľmi dávno), tak Potopa v mnohých smeroch omnoho viacej veľkolepejšia (je vidieť, že peniazmi sa nešetrilo) čo je poznať hneď už v davových scénach v ktorých tu záverečná bitka poľahky strčí do vrecka všetko to, čo sa v Ohňom a mečom dalo vidieť. Napriek tomu spracovanie poľsko-ukrajinského konfliktu považujem predsa len za vydarenejšie. Osobne by som jediný výraznejší problém filmu videl v jeho takmer 5 hodinovej dĺžke, ktorá predsa len pre niekoľko nudnejších a zdĺhavejších pasáží robia film trocha ťažkopádnym a hlavne pri pozretí na jeden krát ťažšie stráviteľným. Snáď preto by si film možno zaslúžil nižšie hodnotenie, dávam však 4* nakoľko sa predsa len jedná o skutočne pôsobivý zážitok. (27.09.2007)