Spoorloos

Já mam vždycky problém s tim, že když vidim jako první remake a až poté původní film, tak ten původní, i když je třeba líp natočnej, se mi už tolik nelíbí a to je problém i u Vanishing, neustále jsem měl před očima daleko svižnější reamke s vynikajícím Bridgesem a tohle mi už nepřišlo nikterak napinavý a Gene Bervoets oproti Bridgesovi mi přišel poloviční. Nicméně tohle potěší alespoň jiným koncem a takovou realistickou atmosférou (01.09.2008)

Holandský triler, zaradený medzi sto najdôležitejších hororov histórie (prečo zrovna hororov?) je zaujímavý tým, že divák sa počas jeho deja zaoberá motívmi a psychológiou dvoch hlavných postáv a snahou o ich pochopenie. Je to príjemná zmena oproti kriminálnej šablóne, keď môže byť motív známy, alebo máme viacerých podozrivých a po zvyšok deja hľadáme vraha, poprípade obeť zločinu. Aj keď sa nám tieto motívy podarí odhaliť, nie je jednoduché ich pochopiť, ale potom nútia diváka sa zamyslieť nad tým, čo by robili najmä v prípade hlavnej postavy oni (dúfam, že s tou zápornou sa nikto nestotožnil). Záporná postava je ale zaujímavejšia, dozvedáme sa o nej postupne útržkovité informácie a rozmýšlame, ktoré z nich môžu mať s jeho činmi niečo spoločné a kde pramení jej sociopatizmus. Príbeh je výborne vypointovaný, dá zmysel niektorým motívom, ktoré sa v priebehu deja objavia a divák nemá na konci pocit, že by bolo vo filme niečo zbytočne naviac. Film o tom, čo je v živote skutočne dôležité a ako hlboko sa môže zavŕtať chrobák v hlave. (18.01.2013)

Zásadný problém nastal hneď v úvode, kedy je dokonale potlačená veškerá logika konania postáv. Od tohto momentu som sa už viezol na vlne, ktorú mi ani omylom nebolo zapotreby, pričom čím viac išiel snímok príbehovo vpred, tým viac mi prišiel absurdnejší. Neviem, prišlo mi to celé dejovo úplne “jebnuté” .. (12.04.2022)

Nenápadný thriller, který mě zhruba do poloviny unavoval a iritoval pomalým tempem a PŘÍŠERNÝMI osmdesátkovými synťáky, ale nakonec mě dostal na lopatky. Hlavní předností je bezesporu vynikající, precizní scénář zkonstruovaný z flashbacků, které postupně odhalují průběh únosu i pokroucenou psychiku hlavního antagonisty, poslední čtvrthodinka je naprosto bezchybná, tleskám za nehollywoodský konec. Rozhodně jeden z nejlepších - pokud ne vůbec nejlepší - evropský thriller 80-tých a 90-tých let. (27.12.2012)

"Zíďme z diaľnice" - požiada Saskia svojho priateľa Rexa a jej slová nadobudnú symbolický význam, stanú sa predzvesťou začiatku konca. Aj Saskiin sen o zlatom vajci, v ktorom je uväznená, sa do dôsledkov naplní. Po hádke s priateľom sa na chvíľu stratí a vzápätí objaví vo svetle na konci tunela. Tieto zlovestné obrazy a výpovede z úvodu filmu predznačia tragické zmiznutie ryšavého dievčaťa. Hoci príliš zavčasu vieme, kto je únosca a priskoro tušíme, že Saskia už nie je medzi živými, zvedavosť aj napätie sa naďalej stupňujú. Podstata filmového príbehu je veľmi jednoduchá a jeho dej minimálny, ale dômyselná kompozícia ho predsa robí mimoriadne zaujímavým. Záverečné chvíle filmu sú zároveň poslednými okamihmi hrdinu aj hviezdnymi momentmi réžie. Pre Rexa existuje len jediný spôsob ako zistiť, čo sa stalo Saskii - zažiť presne to isté. G. Sluizer v úplnom finále desivú realitu zaživa pochovaného Rexa v tmavom hrobe prekonáva radostnou ilúziou stretnutia so Saskiou, opäť vo svetle na konci tunela. (03.11.2010)