Reklama

Reklama

Танки

  • Rusko Tanki (více)

Obsahy(1)

Vývoj nového tanku je u konca a tank treba predstaviť na Červenom námestí priamo Stalinovi. Preprava po železnici je zakázaná. A tak hlavnému konštruktérovi Michailovi Koškinovi (Andrej Merzlikin) napadla spásonosná myšlienka presunuť sa zo závodu v Charkove do Moskvy po vlastnej osi. Nasleduje 7 dní ťažkých stretov s bielogvardejcami, kozákmi, nemeckými diverzantmi, ale aj s vojakmi Červenej armády. A každý má snahu im zabrániť v ďalšom presune. Podarí sa im prísť do Moskvy včas? (Volodimir2)

(více)

Recenze (21)

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Film v žiadnom prípade nie je vojnový. Dej sa odohráva v období ešte pokojného života, je marec roku 1940 a do začiatku Veľkej vlasteneckej vojny chýba ešte 15 mesiacov. Film je skutočnou udalosťou, kedy po ukončení vývoja tanku T-34 ( továrenské označenie A-34) vo výrobnom závode v Charkove sa mali prvé dva prototypy predviesť najvyšším straníckym a vojenským predstaviteľom. A keďže aj v Sovietskom zväze existovala korupcia tak záujmové skupiny (jednotlivé podniky, ministerstva a vojaci) zakázali prepravu týchto tankov do Moskvy vlakom. Hlavný konštruktér Michael Iľjič Koškin dostal nápad prepraviť ich po vlastnej osy (aj keď hlavný dôvod bolo omeškanie výroby). To znamenalo prejsť s nim takmer 700 km. Presun sa začal v noci z 5. na 6.3.1940. Film tu do presunu zakomponoval niekoľko nezmyselných príbehov, ale v podstate tanky do Moskvy na Ivanovské námestie dorazili včas a 17.3.1940 boli predvedené komisii. K veľkej radosti hlavného konštruktéra Koškina výroba bola povolená. Na spiatočnej ceste Koškin dostal zápal pľúc a 6.9.1940 zomrel. Tank T-34 sa počas vojny vyrábal až v 11 závodoch (Charkov, Kirovo, Stalingrad, Maruipoli, Vorošilovgrade, Čite, Novosibirsku, Čeľabinsku, Nižnom Tagile, Gorkij a Saratov) a celkom sa vyrobilo viac ako 50 tisíc tankov. Tento tank sa aj naďalej vyrábal aj licenčne napríklad v Československu. A čo dodať k filmu. Svojim spôsobom ide o historickú udalosť, ale z dôvodu pritiahnutia mladých k takýmto filmom autori vsunuli do deja akčné scény, množstvo streľby a mŕtvol, to je to čo dnešná mladá generácia musí mať v každom filme alebo počítačovej hre a pre ženy zase tam musela byť vsuvka o láske a citoch a o odvážnych hrdinoch. Ak si položíme otázku, ktorý tank vyhral 2. svetovú vojnu, odpoveď je jednoznačná, sovietsky T-34. Dnes by sme tieto tanky našli v Lešanoch u Prahy T-34/76 Lidice, v oblasti Dukly 8 tankov T-34/85, Múzeum SNP v Banskej Bystrici T-34/85 a v múzeu v Rokycanoch T-34/76 (demarkačná čiara). Po vojne ešte bojovali v Kórei, Vietname aj v Angole. A filmy o legendárnom tanku T-34, hlavným z nich je takmer hraný dokument o hlavnom konštruktérovi Koškinovi „Hlavný konštruktér“, 1980. Ale aj film novší „Legenda menom T-34“ z roku 2018 čiastočne aj "Tankisti", z roku 2018 a mnoho rôznych dokumentov. ()

Maulincio 

všechny recenze uživatele

Jako u každého (druho) válečného filmu se nedá počítat s reálným dějem a to platí i pro tento smyšlený heroický epos o počátku jednom z nejpřeceňovanějších tanků druhé světové války. Člověk by řekl, že film má všechno.... jakousi zápletku, boj o přežití, zbojnickou bandu, likvidační jednotku, pěknou kočenku a hrdinský nádech silný tak, že by se dal krájet. ALE že by to byla nějaká sláva se říct nedá, zajímavé jednou vidět a udělat si představu o ruských superhrdinech, ale jednou stačilo. Možná jen proto, že jsem čekal něco víc a oni zbojníci a diverzní akce byli trochu moc, a nebo jsem zkrátka nic nečekal a tak nedošlo k zklamání ani nadšení. ()

Reklama

Jehova 

všechny recenze uživatele

Film vychází ze skutečné události, kdy bylo kvůli různým zájmovým třenicím mezi podniky a s nimi spojenými sovětskými ministerstvy zakázáno odvézt tanky T-34 z výrobního závodu v Charkově do Moskvy k prohlídce nejvyššími představiteli vlakem, což hlavní konstruktér obešel tím že se dvěma prototypy přejel po vlastní ose. Na tento základ je navěšeno několik smyšlených příběhů, jejichž uvěřitelnost je v některých případech minimálně diskutabilní (jejich rozuzlení mnohdy působilo až komicky). Celkově je ale film "koukatelný" a má dobrý spád. ()

noriaki 

všechny recenze uživatele

Ukázkové ztělesnění průměrnosti. Tohle šlo natočit jako dobrodružný příběh, jako napínavé drama, jako špionážní thriller nebo jako klasický válečný film. Kim Družinin se nehodlal omezovat, zakomponoval do děje všechny naznačené linie, a výsledkem je neladící směska. Nepříliš dobře zrežírovaná, ale slušně zahraná. Kdyby to byl český film, byl bych smířlivější, ale rusové, nebo i poláci mají laťku mnohem výš. ()

argus123 

všechny recenze uživatele

Vynikajuci film, natočeny na skutočnom základe a okoreneny akčnými scenkami s diverzantmi, agentmi a banditmi. Proste všetko čo ma vojnovy dobrodružny film mať. Samozrejme miestny guliprdkovia čo pokladaju vše ruske za špatne lebo film nema niekde logiku a bla bla bla, tích si netreba všímať. Keby niečo podobne natočil holý úd okamžite by to pokladali za pecku roka :D čo nieje tajomstvo. Takže, riadte sa vlastným úsudkom a nedajte na guliprdkov z csfd, film je velmi dobre natočeny, človek sa nenudí, niesu tam nudne scénky a vyriešenie problemu so zapadnutym tankom je dokonala tragikomédia ktorá vskutku vzbudi usmev na tvári. Len do toho, česke titulky už su spravene. Za mňa 4* ()

Galerie (31)

Zajímavosti (9)

  • Konštrukter tanku Michail Koškin začal svoju kariéru v továrni na cukríky, po úspešnom zložení skúšok sa stal inžinierom v Charkovskej tankovej továrni. Zomrel ešte pred inváziou Nemecka v roku 1940 na zápal pľúc. (argus123)
  • Tanky T-34 byly během války vyráběny v mnoha výrobních závodech, mezi nejznámější patří Stalingradské traktorové závody (STZ), továrna č. 112 (Nižnij Novgorod) a továrna č. 183 (Uralvagonzavod), která byla největší tankovou továrnou v Rusku, kde se vyrábělo přes 50 % všech T-34. Problémem byla standardizace výroby mezi jednotlivými továrnami, díky které byly tanky T-34 značně poruchové, ač snadno opravitelné. Továrna č. 183 například zkrátila výrobu z 8 000 člověkohodin (1941) na 3 700 (1943). Dosáhla toho jednak snížením už tak chabé kvality zprcování a jednak vytvořením zkratek ve výrobní dokumentaci – nové tanky sjížděli z výrobní linky bez intercomů nebo bez světel nebo bez poklopů pro posádku, bez sedadel atp. Tyto problémy vyřešila až poválečná výroba, a tak valná většina vystavených T-34 různě po světě jsou poválečné stroje, ač reprezentují události klidně i 8 let před jejich výrobou. (Maulincio)
  • Při „závodu“ tanků a náklaďáku se může zdát, že T-34 byl velice rychlý tank a ano byl pro tuto vlastnost i postaven. V terénu se měl pohybovat rychlostí 25 km/h a na silnici až 55 km/h, to však často nebyla pravda a tank se i po silnici sunul 15 kilometrovou rychlostí. Na vině nebyl výkon motoru V-2, díky kterému těch rychlostí mohl dosáhnout, ale zpracování a kvalita převodovky a suché spojky, kdy u převodovky často docházelo k lámání zubů ozubených kol a přeřazení z 2. na 3. rychlostní stupeň chtělo značnou sílu a zručnost a ze 3. na 4. už takřka neskutečnou sílu, a tak se často stávalo, že se řadící páka při řazení jednoduše zlomila. Vylámané zuby, zlomené řadící páky, celkově slabá konstrukce a nutnost častého řazení vedla k tomu, že si tankysti vezli na tanku krabici s náhradní převodovkou. Tento problém z části vyřešila 5. stupňová převodovka, se kterou se rychlost zvedla na 30km/h. (Maulincio)

Reklama

Reklama