Sežrána zaživa

Čo dodať, názov je viac než len výstižný, pretože v druhej polovičke sa naozaj nachádza scéna, v ktorej je osoba ženského pohlavia domorodcami zožratá zaživa. Takže asi tak. Hodnotiť Zožranú zaživa je rovnaké, ako hodnotiť väčšinu starých kanibalských filmov. Mizerná technická stránka, imbecilské správanie postáv, nelogické skoky v deji, do očí bijúci amaterizmus (záber na neporušené telo osoby, ktorú pred pár sekundami domorodci zmasakrovali nožmi a kopijami), herecké výkony porovnané s céčkarským pornom, tomu odpovedajúca džungľová výprava (občas nakrúcaná v európskom lese), týranie a zabíjanie zvierat v priamom prenose a úsmevne samoúčelné dôvody pre mučenie alebo aspoň znásilnenie. Zožraná zaživa je ako Honba za diamantom s Douglasom, akurát so znásilneniami (aj hromadnými), hlavami (bez tiel), telami (bez hláv), rezaním penisov (zaživa), jedením malých hadov (živých), štvrtením, amputáciami končatín a, samozrejme, kanibalizmom. Medzi najväčšie chuťovky patria scény so zvieratami – pitva živého krokodíla (pre istotu rovno dvakrát) a žranie živej opice (anakondou). (31.01.2017)

Talianska vlna kanibalských filmov z obdobia 80. rokov bola naozaj kvantitatívne bohatá. Skrz to vznikol neprehľadný bordel, pretože rozlišovanie jednotlivých filmov je kvôli ich veľkej podobnosti náročné. Ešte k tomu samozrejme prispel český preklad názvov, kde starší film bol občas prezentovaný ako pokračovanie toho novšieho. Tento kúsok však viem identifikovať s veľmi slušnou štatistikou odchýlkou. Videl som ho síce dávno pred prvou občankou, ale dodnes si pamätám detailne jednu scénu. Týpek použije drevený vibrátor namočený v krvi z hada a potrestá bloncku. Moja v tej dobe pomerne čistá duša si to uložila do detského tuku a dnes uvolnila do obehu. Samoúčelné jatka. Rozhodne nič pre slabé povahy a milovníkov zvierat. (01.11.2013)

Snímek „Sežrána zaživa“ nepřinese v rámci kanibalského filmu nic nového. Jako kdyby se kolem roku 1980 natočilo tolik kanibalských filmů jen proto, že si víc tvůrců řeklo jeden nápad a každý ho šel natočit s tím že se navzájem skoro trefili do toho, o čem to bude. Nudné, opakující se scény, nahota, která je příšerná – domorodkyně s umělými prsy je tragédie – a do toho gore, které funguje jen u zvířat, jež bohužel umírají doopravdy. (15.07.2019)

Nic nového pod sluncem. Lenzi vykrádá Deodatta , Sergia Martina a sám sebe. Podle mého až moc dře na pilu. Chybí jakýsi přirozený vývoj. Ale zase jsem velice potěšen obsazením. Učiněná Cannibali jednotka. Jinak musím pochválit svižnost celého snímku a celkem vysoký faktor zábavnosti. Ale necítil sem tu takový ten mrazivý pocit , jaký pociťuji u Deoatta. O něco horší než Cannibal ferox.2,5* (13.01.2010)

Som veľký obdivovateľov talianskej horrorovej produkcie z obdobia sedemdesiatých a osemdesiatých rokov minulého storočia. Zbožňujem ich giallo, milujem tvorbu režiséra Dario Argenta, páčia sa mi Fulciho úchylnosti, ale na talianske ľudožrúdske snímky z tohto obdobia som si nikdy neprivykol. A že ich Taliani natočili hodne. Jedným z nich je aj titul "Mangiati vivi", ktorý bol v našich končinách distribuovaný pod názvom "Zožratá zaživa". Vôbec ma to nebavilo, zdalo sa mi to primitívne a velice mizerne natočené. Nuda. * (24.09.2018)