Angel Face

Pre Jean Simmons urobí každý muž prvé posledné....klasické prvky filmu noir, osudová zkazená žena, súkromné očko, ktoré jej padne k nohám, zločin, ktorý môže zostať nepotrestaný, avšak jeho následky môžu byť ešte ničivejšie, ako príjemný pobyt v nemocnici. V Angel face sa vďaka solídnej réžii Otta Premingera stále niečo deje a patrí k dôstojným zástupcom žánru. Jeho 90 minút utečie ako voda. (26.05.2012)

Frank Jessup (Mitchum) je rozhodný muž, ale v rozhodujících momentech vždycky couvne. Diane Tremayne je rozhodná žena, která necouvne nikdy, v ničem a před ničím. Být Jessupová neznamená ještě mít vyhráno. Pro Franka už není kam couvnout, v couvání se tu ale vyzná jeho žena. - Nedostatek filmu vidím v tom, že nám nepředvedl, v čem byl její objekt touhy tak jedinečný, že mohl vést až k takové posedlosti (22.09.2022)

Titulná postava v tomto pomalom filme (Jean Simmons) je odhalená ako anjel smrti spôsobujúci úmrtie tých, ktorí jú ľúbia. Od roku 1947 do roku 1953 Robert Mitchum zdokonaľoval svoju filmovú personu ako lakonický, neosobný, jemne amorálny povaľač/obeť v sérii filmov noir pre spoločnosť RKO, začínajúc s „Out Of The Past“ (1947) a kulminujúc s „Angel Face“. Tento film, adaptovaný podľa nepublikovaného príbehu Chestera Erskina „Murder Story“, bol napísaný za 18 dní, keďže Howard Hughes, majiteľ RKO chcel stihnúť ešte jeden film s Jean Simmons predtým, než jej vyprší kontrakt. Simmons, ktorá bola vo filme obsadená v úlohe femme fatale, úlohu dostala od Hughesa za trest za to, že odmietla s ním „socializovať“. Trest zahŕňal aj ostrihanie dlhých čiernych vlasov Jean. Hughes si od 20-th Century Fox „vypožičal“ autokratického režiséra Otta Premingera a prikázal mu natočiť film rýchlo – a ten ho aj tak natočil. To samozrejme vyvolávalo na scéne napätie, hlavne po incidente na začiatku filmu, keď scenár vyžadoval od Mitchuma, aby Jean udrel. Keď režisér žiadal o nové a nové natočenie scény, Mitchum udrel režiséra a opýtal sa ho, či chce ešte jednu. Tento incident zomkol hlavnú hereckú dvojicu. Štylisticky film „Angel Face“ demonštruje, že nie všetky filmy žánru noir sú charakterizované nápadnými obrazmi na základe vysoko kontrastného osvetlenia. Preminger v časovej tiesni natočil niektoré scény s nízkym osvetlením. Avšak čo má tento film spoločné s ostatnými filmami žánru, je čudáckosť, masochistický základ vzťahu muža a ženy. Je zaujímavý aj obrátením konvenčého stereotypu zameriavajúceho sa na sex. (03.10.2011)

Název je více než přesný. Jean Simmonsová si tu vystřihla ďábelskou mrchu s tváří anděla - rozmazlená, bohatá, psychicky narušená holka, která manipuluje úplně se všema kolem sebe a všichni jí to strašně žerou. Opravdu hnusná postava. Dějově to bylo hodně dobré, i když trochu předvídatelné. No a jako perlička na závěr - Mitchum na konci plánuje odjet do Mexika, kam jezdí pravidelně snad ve všech svých noirech. (27.12.2012)

Dobre koukatelny a hezky natoceny film s prichuti noiru, a s pribehem ktery se mi zdal odnekud povedomy...za celou dobu jsem si ale nevzpomel odkud, tak treba na to prijdu casem... Jean Simmons jako pohledne vrazedkyni to moc slusi a Robert Mitchum mne protentokrat prekvapive neuspal, takze celkem spokojenost... :-) (03.10.2009)