Ripley

Freddie Miles: „Jeho Rolexky. Jeho oblečenie. Jeho Ferragamos. Čo ešte máš, Tom? Jeho peniaze? Jeho Picassa?“ Dlho ma filmové dielo nenadchlo tak, ako tento Ripley. Starú verziu s Mattom Damonom si pamätám len pocitovo, môj ďalší krok bude, že si „Talentovaného pána Ripleyho“ zopakujem. Atmosféra 60-tych rokov je dokonalá. Film je natočený tak, až sa pristihnete, že ste jeho súčasťou. Upútajú vás viaceré podporné prvky – mačka, ktoré neustále sleduje Ripleyho pohľadom, vŕzgajúci starý výťah, ťažký sklenený popolník a novinové stánky, ktoré dotvárajú  atmosféru Talianska. Vyniká práca kameramana (Robert Elswit si zaslúži Oscara!). Zmysel pre nasvietenie je geniálny – snímok je čierno-biely, aj keď nie celkom. Čierna je hlboká a biela na plátne žiari a odráža sa od povrchov. A veľa, veľa odtieňov sivej. V mnohých scénach svietia stolné lampy, dodávajú scénam atmosféru renesančného šerosvitu. Spojitosť s Caravaggiom, z ktorej mrazí. Výsledný pocit bol, že sa pozeráte na výtvarné dielo. Andrew Scott je bravúrny, často kontroluje svoj výzor v zrkadle, s výrazom spokojného psychopata, ktorý má svoju šachovú partiu dopredu premyslenú. Tom Ripley (pozerajúc na svoj obraz v zrkadle): „Áno. Presne tak. Dickie Greenleaf. Rád vás poznávam." Skvele načasované napätie, intrigy a psychológia postáv. (09.05.2024)

Art dráma Ripley ponúka fascinujúci pohľad na Taliansko. Seriál napísal aj režíroval Steven Zaillian. Seriál je orientovaný na detail a dokonale sa hodí do polovice 20. storočia. V seriály sa nenachádzajú žiadne akčné scény, postavy sú ľudské. Dokonalý produkčný dizajn a precízne skomponovaná čiernobiela kamera oživujú povojnové Taliansko v celej jeho špinavosti a lesku. Ripley je krásny umelecký seriál so skvelým hereckým výkonom Andrewa Scotta  Mrazivé zobrazenie sociopata stálo za to. (27.04.2024)

Pocta Caravaggiovi. Umělecké obrazy kamery nasnímané v černobílém formátu. Co záběr, to zážitek, vlastně jsem víc sledovala obrazy než děj. Když se zapletete s psychopatem stane se život hororem. Film z r. 1999 Talentovaný pan Ripley byl rovněž vynikající, ale seriálová podoba s prostorem pro detailní vykreslení postav je jiný level, pečlivý casting a výkony herců vše jen podtrhují. Adept na všechny ceny. (19.04.2024)

Pred pozeraním som si neuvedomil, že ide o známu predlohu Patricie Highsmith, takže už počas prvej časti som vedel, že tu máme Talentovaného pána Ripleyho len v čb prevedení, s inými hercami, artovo-noirovou atmosférou (pomocou nich dokázali tvorcovia skvele vygradovať napätie), nesmierne pomalým tempom a minimalistickými zábermi. Istotne to nesadne každému, no ak vás to raz vtiahne do deja, už vás to nepustí. A to všetko okorenené nádherným Talianskom. Pravda, tu a tam nájdeme slabšie pasáže, ale nič to nemení, že Ripley zaujímavý od začiatku do konca. Mimochodom, záverečné dve časti a hra mačky s myšou v podaní Ripleyho a inšpektora Raviniho je vrcholom celej minisérie. Andrew Scott podal fantastický výkon, postave vniesol vlastný rozmer sociopata bez empatie, vo svojej podstate bol odpudivý a príťažlivý zároveň. Som zvedavý, či sa mu ujde Emmy alebo Zlatý Glóbus, rozhodne by si nejakú cenu za tento výkon zaslúžil. Bavil ma aj výkon jednej z obľúbenkýň Dakoty Fanning, ktorá zvládla výborne aj taliančinu, akurát mi príliš nesadol Johnny Flynn ako Dickie Greenleaf. Tak či onak, dovolím si tvrdiť, že Ripley je prvým adeptom na seriál roku. Asi to ani inak dopadnúť nemohlo, keďže to robil Steve Zaillan (The Irishman, Hannibal, The Night Of, Schindlerov zoznam, Americký gangster, The Girl with the Dragoon Tattoo). P.S.: A ďakujem za zábery na Atrani, nové miesto do cestovateľského wishlistu. (18.04.2024)

Netflix nám tu opět naděluje ve velkém a tady jsem teda mile překvapen. Černobílá bomba s nádechem italských měst a originální zápletkou o padouchovi Ripleyem, jehož herec Andrew Scott ho zahrál s velkým přehledem. Prvních pár dílů mi trvalo než jsem se dostal do děje, ale postupem času to začalo nabírat obrátek a v průběhu už mě nezajímalo nic jiného než jak to dopadne. Z tvůrčího hlediska bych se nebál označit tohle dílo jako masterpiece. /85%/ (08.04.2024)