Režie:
Ján LackoScénář:
Ivan BukovčanKamera:
Vladimír JešinaHudba:
Milan NovákHrají:
Marián Kleis st., Anton Mrvečka, Ivan Mistrík, Renáta Kazíková, Štefan Mišovic, Ladislav Fecko, František Dibarbora, Karol Skovay, Jozef Křepela (více)Obsahy(1)
Emil, Vrabec a Mišo sú traja priatelia, ktorých najväčšou vášňou je podávať športku. Každú nedeľu, ako mnoho iných nadšencov, očakávajú výsledky a dúfajú, že raz sa im podarí vyhrať slušný obnos peňazí. Každý z nich má svoj sen - Emil túži po „Jave 250“, Vrabcovi by stačil aj „Pionier“ a Mišo dúfa, že sa raz vyberie na svoju veľkú cestu okolo sveta. Ani jeden z nich však doteraz nemal šťastie v hre. Tento stav sa rozhodnú radikálne vyriešiť. Každý z nich vynaloží maximálne úsilie na to, aby získal čo najviac peňazí na podanie športky - pravdepodobnosť výhry sa tým automaticky zvýši. Ale to nie je tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Situácia medzi priateľmi sa ešte viac vyhrotí po tom, ako sa v televíznej estráde zoznámia s atraktívnou Evou Dvorčíkovou. Tá je už dlhší čas platonickou láskou Michala, ale ten dosiaľ nenabral odvahu, aby sa jej prihovoril. A keďže v láske je povolené všetko, chlapci sa rozhodnú losovať. Ten, ktorý vyhrá, získa právo bojovať o Evinu lásku... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (48)
Komédiu alebo "veselohru", ako sa film sám nazýva, Jána Lacka z roku 1958 možno vnímať ako propagáciu a zároveň odstrašujúci príklad československej Športky. Snímka o troch tipujúcich kamarátoch, ktorým musia "nabetón" túto nedeľu vyjsť správne čísla, divácky baví z viacerých hľadísk. Jednoduchý, ale šikovne zvládnutý príbeh si zakladá najmä na situačnom humore a momentoch, do ktorých sa hlavní protagonisti dostávajú (estráda v Tatra kabarete, kúpanie sa a rybolov na Seneckých jazerách, montovanie antény Farkašovi (Anton Loderer) alebo snaha získať peniaze falošnou revíziou cestovných lístkov v električke). V prípade príbehu tu teda skutočne platí, že v jednoduchosti je krása, hoci to vždy a stále znie ako otrepané klišé. Klišéovité pocity však divák pri sledovaní určite mať nebude, pretože samotný námet Lackovho filmu je do značnej miery unikátny, pričom papierovo by sa dal pokojne pretvoriť aj na kriminálnu drámu s oveľa "temnejším" spracovaním v snahách získať peniaze na Športku. Ak však berieme do úvahy aj faktor spoločenského zriadenia, aké v roku 1958 v Československu bolo, je zrejmé, že komédia funguje pri propagácii nového štátneho podniku lepšie. Zaujímavé tiež je, že až na niekoľko malých náznakov či oslovení "súdruh" (súdruženko) nie je snímka výraznejšie podfarbená dobovou propagandou. Ba dokonca, po takmer celú dobu jej minutáže pôsobí takmer až "západným" dojmom. Zásluhu na tom jednoznačne majú farebný obraz filmu, kostýmy, vynikajúca (nielen) bratislavská výprava a celková akási uvoľnená atmosféra, ktorá sa nesie naprieč celým dielom. V neposlednom rade je nutné vyzdvihnúť aj herecké obsadenie. Hlavná trojica Marián Kleis, Anton Mrvečka a Ivan Mistrík sa vynikajúco dopĺňa, pričom chémia medzi nimi sa zakladá najmä na jedinečnosti charakterov ich postáv. Zábavné je aj pomerne početné vedľajšie obsadenie filmu. A nemožno nespomenúť aj krásnu Renátu Dočolomanskú, ktorá v príbehu zohráva nemalú úlohu. Šťastie príde v nedeľu je určite šťastnou voľbou pre diváka, ktorý sa rozhodne si tento Lackov film pozrieť. Nie dlhá komédia "odsýpa" a príbehovo baví, pričom predstavuje aj akýsi historický exkurz do súdobej Bratislavy na konci päťdesiatych rokov 20. storočia so sprievodom v podaní výborného hereckého obsadenia. ()
Vždy som si túto komédiu mýlil s ďalším unikátom - Skalní v ofsajde. To boli ešte časy pravdivých komédií, netrebalo zbytočne zachádzať do vulgárnosti či intimity. Smiech rozdávaný zo života. Tento film je okrem toho reklamou, či skôr antireklamou na športku, loto, gambling. Pre mňa stvárnením i hereckým prejavom večnou legendou a keď sa obzrie človek späť s prekvapením zistí, že ústredná kráska bola Dočolomanského sestra a už nikdy v inom filme nehrala a že dvaja z troch hlavných hercov ukončili svoj život dobrovoľne. Mistrík z lásky, ktorú mu tento film doprial, a Mrvečka pre zdravie. Spoiler: v roku 1958 bola prvá cena v športke až 40 000 Kčs. ()
O dva roky neskôr si Ján Lacko zopakoval námet, ktorý zobrazuje náruživosť, naivnosť a prostomyseľnosť nášho národa. Tentokrát ide o zobrazenie roztomilej, rozkošnej a roztopašnej mladosti a najmä davového šialenstva za vidinou jednoduchého a vysokého peňažného príjmu, a čo všetko je pre to schopný človek obetovať, to všetko v humorne ladenom zmysle. 65%. ()
Výborná komédia Jána Lacka, ktorá rozpráva o trojici kamarátov a ich spoločnej túžbe a posadnutosti - stávkam na športku. Túto rovnakú premisu neskôr Lacko použil vo svojom dospelejšou a komediálne vyšperkovanejšom filme Skalní v ofsajde. Šťastie príde v nedeľu ma ale potešilo. Pre mňa je to film, ktorému určitú naivitu odpustím a ktorý si dokážem do sýtosti užiť. Či už je to skvelo zahranými postavami, jednoduchým príbehom obohateným o vtipné situácie a čo je hlavné máme možnosť vidieť starú Bratislavu - tak ako ju už nepoznáme. Je to krásna nostalgická spomienka - ktorá pripomína časy dávno miulé, a zároveň baví svojou jednoduchosťou - možno práve preto nestarne a možno práve preto je aj dnes pútavá, zaujímavá a zábavná. Lacko sa vo veselohrách vyznal. Podobne ladené filmy sa netočili na Slovensku často, preto je tento veľmi príjemným spestretním slovenskej kinematografie. ()
"Páni moji, ja vám hovorím. Keď nemáte tip-top favorita, môžete ísť do kelu, favorit, to je všetko." Ujo zo stávkovej kancelárie to pomenoval jasne s vygúľanými očami ako ropucha pri Dunaji. Celkovo dohadovačky pred uložením tiketu sú úsmevné a nostalgické, podobne ako stará Bratislava. Trojica kamarátov je už iná vec, jeden väčší ťuťko ako druhý, ale zahrali to fajn. Príbeh však nemal do čoho vyústiť a tak sa dá len konštatovať, že film je milým príspevkom k malej skupine slovenských komédií. ()
Galerie (10)
Zajímavosti (19)
- Predstaviteľka hlavnej ženskej úlohy Renáta Kazíková spomína na natáčanie: "Pre mňa malo filmovanie silnú dovolenkovú atmosféru.K filmovaniu som musela pristupovať zodpovedne, lebo som vlastne robila svoj vôbec prvý film. A ten sa, samozrejme, nakrúca na preskáčku po jednotlivých záberoch a nie chronologicky. V tom to bolo pre mňa nové. Nemohla som byť kontinuálne zapojená do deja, musela som sa pripravovať zvlášť na každý záber. Mali sme ale všetko dopredu odskúšané, s režisérom sme si svoje úlohy vopred prešli a mohli sme ísť „ostrú“. (Raccoon.city)
- Filmovanie prebiehalo v Bratislave a Senci a trvalo od 15.7.1958 do 7.11.1958. (Raccoon.city)
- V úlohe čašníka sa objaví džezový hudobník Juraj Lehotský. (dyfur)
Reklama