Nebe a země

Mnohem komornější než většina filmů o vietnamské válce, až na pár výjimek bez drastických scén, ale nesmírně působivé. Široký, rozmáchlá záběr mnoha vrstvami - od pocitu rodové a národní sounáležitosti, přes rozdíly vnímání kultur a ras, až po poválečné syndromy. Opravdu originální a přes svou délku poutavé drama. (01.05.2010)

Ve stínu slavnější Čety vznikl přes svou tragičnost opět úchvatný film, který, pokud jde o můj prožitek z něj, za Četou rozhodně nepokulhává. Stone se tady podíval na válku z trochu jiné strany: za prvé od těch nejslabších, kteří by se museli, pokud by se chtěli vyhnout přiklánění se k jedné či k druhé straně, zavrtat pod svá rýžová pole a protože to nejde, padá na ně hněv ze všech stran, a za druhé, že válka nekončí posledním výstřelem, možná pro někoho tím posledním výstřelem naopak začíná. (04.04.2005)

Film, na ktery jsem byl hodne zvedavy me nijak ze zidle nezvedal, zklamany jsem ale taky nebyl. Krasne zabery na vietnamskou vesnici byly tak uchvatne, ze az byly na hranici kyce. Nadherna hudba a zajimavy dej na zaklade skutecneho pribehu. Ten se ale nekolikrat zadrel v nejake te logicnosti. I kdyz vnimam Stona jako nadprumerneho rezisera, tak "jeho" moudra a filozofie z ust asijskych hercu... Ja tomu uplne neveril. Krasne zde ale byla znazornena smelina a prostituce behem valky a famozni prichod hlavni hrdinky do USA ( jasne, ta lednice, sestra, hypermarket, balena ryze... ). Urcite nadprumerny, nikoliv vsak spickovy film. (22.04.2008)

Ako tu už bolo povedané, Medzi nebom a zemou je posledným a tiež i najslabším filmom Stonovej ,,vietmanskej trilógie". Beztak to však je veľmi dobrý a pozoruhodný film, už len preto, že vietnamské peklo okazuje z druhej strany a rozprávanie je omnoho poetickejšie. Základnou myšlienkou filmu je harmonický život človeka s prírodou, ktorého rovnováha je však dôsledkami vojny narušená, pričom hlavné postavy (prípadne len hlavná hrdinka) musia vždy niečo stratiť aby mohli zato niečo nové dostať. Stoneho nápad je neošúchaný, z daných troch filmov je preto Heaven & Earth najzaujímavejší a dá sa povedať, že i najmenej uslzenejší. To však ale nemení nič na tom, že krutostí vojny je tu ukazaných nadostač a najväčším nepriateľom Vietnamcov ani nie sú samotný Američania, ako skôr Vietkong. Na rozdiel od väčšiny sa mi viacej páčila skôr druhá polovica filmu kedy sa na scéne ukáže aj samotný Tommy Lee Jones. Dovtedy sa mi zdalo, akoby Stone poriadne nevedel čo má ukázať, chcel by rozprávať o všetkom ale o ničom poriadne. V druhej polovici aj nad vážnosť námetu Stone prekvapilo odľahčuje trocha počernejším humorom (mŕtvy nahý Jones - inak o jeho výkone sa už naozaj neoplatí baviť), na druhej strane očarenie Le Ly Amerikou ako priam zázračnou krajinou (nasnímanie scény v supermarkete) je myslím naozaj miestne. Nedá mi ešte nespomenúť krásu niektorých záberov hodných zarámovania (oheň s plameňometu na oblohe) a tiež uchvátnú Kitarovu hudbu (Zlatý Glóbus). Jeden z najosobitejších filmov aké doteraz Stone nakrútil. (29.11.2008)

Stone vojnu vo Vietname proste nenechal len tak, nechcel aby sa na ňu zabúdalo a tak prispel ďalším dielom a opäť podľa mňa s dosť jasným posolstvom, no napriek jeho známym názorom to bolo rozumné a korektné. Miestami to bolo emočne silné a rozosmutnilo ma to, ako to dopadlo s vojakom Stevom. Malo to ozaj široko poňatý dej ohľadom priestoru a času, farebne to bolo výnimočné a miestami aj efekty sadli. Kontrasty mi nevadili, ba naopak, no to už je na každého vkuse, výnimočnosť diela však nie je až tak veľká ako napríklad u diel Narodený 4. júla, či Salvadoru. Vojna vo Vietname bola zlo, dnes to už vieme, no niektorí politici, politológovia, či odborníci si to nechceli pripustiť dlhú dobu a niektorí si na tom trvajú aj dnes, muselo však prejsť približne 10 rokov kým sa ku kritike poriadne pripojil aj Hollywood a iní filmári. Zrejme to tak bude aj s Irakom a Afganistanom pokiaľ nevymyjú dovtedy všetkým mozgy a nezastrašia ich tým, čo robia Manningovi, Assangeovi, či Snowdenovi, no bojím sa, že sa na to opäť zabudne a imperialisti vytvoria dovtedy ďalších nepriateľov, možno v podobe Iránu, Venezuely, Bolívie, či možno opäť Ruska. Túto strašnú škvrnu v dejinách na obyvateľoch juhovýchodnej Ázie však treba pripomínať a najlepšie podobnými dielami, ktoré sa neboja skritizovať žiadnu zo strán. (01.08.2013)