Imaginární lásky

Chalaniskovi nemožno uprieť snahu o umeleckú formu snímku, to áno, aj keď miestami mi to prišlo dosť kŕčovité a naivné, našťastie ale s prídavkom osvedčených filmových formálnych postupov a prostriedkov, ktoré však u mňa bez pridanej obsahovej hodnoty nefungujú. V tomto smere mi to prišlo až moc osobné a zamindrákované. V podstate na túto tému neprišiel s ničím novým ani objavným. Prišlo mi to ako keby dieťa zrazu otvorilo oči a zistilo o čom je dospelácky svet a myslelo si, že našlo Ameriku. Ono vo všeobecnosti je Xavier Dolan veľmi tematicky monotónny režisér, ktorý v podstate okrem homo tém a vzťahov matky so synom nič iné netočí (chudáčisko, musel mať alebo ešte aj stále má nejaký hrozný komplex z detstva). Chvíľu to možno baví, ale čoskoro sa toho človek presýti. Preto by to chcelo už aj niečo nové, hlavne aby sa už oprostil od tém, ktoré evidentne súvisia len s jeho osobnosťou a zameral sa aj na niečo iné, veď svet u matky a u sexuálnej orientácii nekončí. Na priemer je to hrozne slabé, nevýrazné, nič nehovoriace a hlavne zbytočné, proste obsahová stránka nula bodov a nesúrodý zlepenec citových výlevov chronológie nešťastnej lásky. 35/100 (20.09.2016)

Vzťahové snaženie je často márne, v srdiečkach pestujeme si lásky imaginárne. Ten má rád toho, on zase inú, často sa tak stáva, že srdiečka sa minú. Obstávajú okolo, okolo idolu sa krútia, neuvedomujúc si, že dole strmo a dobrovoľne sa rútia. Do hlbín nešťastnej, lebo jednostrannej lásky, vykúpenej stovkami cigariet, na tvári pribúdajú vrásky. Obliekame sa rôzne, milujeme staré elegantné veci, z trpkosti zamilovanosti si vypijeme svoje dve ružového deci. Na steny píšeme si čiarky odmietnutí, obrázkami inovatívne je to v prehliadke filmovo vzťahových chutí. (02.01.2017)

Dolanov majstrovský epiteton - dielo vpravde hodné novodobého génia. Povedané s nadsádzkou, plakal som od šťastia, že som to mohol vidieť na plátne. Ten svet je tak úžasne a nereálne farebný, štylizovaný a nádherný, že v ňom chcem nadobro zostať. Dve veci - kúpiť DVD a vyhradiť mu miesto v TOPke... P.S.: Xavier Dolan je básnik. Absolútne a do bodky využíva básnických literárnych postupov, vedúcich k jedinečnej obrazivosti a krásnemu precíteniu. Nechýba irónia a kríženie dokumentárnosti z debutu (záznamy spovedí na kameru) a vlastných umeleckých postupov. Ono to, samozrejme, niekedy v budúcne vyžaduje dlhší komentár, ale zatiaľ len takto. Dotyk nebies. 100% (09.05.2015)

Filmová výzva 2018 - Kanada. Vstoupil jsem do druhé třetiny moji mezinárodní výzvy a po sérii průměrných a nezajímavých snímků jsem si pustil tuhle intelektuální a uměleckou nádheru, jež musí potěšit každou frankofonní duši, k nimž se hrdě hlásím. Ve jednadvaceti letech většina lidí neví, co se sebou, se svým životem a kam směřovat a Xavier Dolan přitom natočil po obsahové i formální stránce dokonalý film, jemuž přidává na kouzlu bezchybně zvolená hudební složka - budu si nyní asi pořád pouštět Isabelle Pierre. Mám jen slova obdivu a chvály, jak mladý člověk dokáže napsat a natočit příběh o silných pocitech, které dokáží člověka i jeho vztahy srazit až zničit. Melancholie, výtečné dialogy, krásné záběry, mraky cigaret a jedinečná atmosféra. Bravo! (17.02.2018)

"Jediná pravda je láska k niekomu bez akýchkoľvek výhrad". No dá sa udeliť filmu, čo začína takouto myšlienkou, menej ako 5*? A k tomu duní hip-hopový odpal "Jump Around" a iné pecky. Xavier Dolan je môj Boh. A určite aj Boh pre všetkých bratislavských chalaňov v legínach, ktorých za to bezkrkí nacionalisti na Kysuciach bezhranične nenávidia. Toľko bezchybného štýlu ako v tomto filme som asi ešte nikdy nevidela. A tiež je to jediný film, kde sa mi chvíľu zdalo, že z jointu naozaj stúpa modrý dym. (10.04.2017)