Tales of Halloween

To, že desať poviedok natočilo toľko režisérov a každá vyzerá jedná ako druhá by nevadilo. Predsa len sa každá má točiť okolo Halloweenu, takže výrazný odklon od témy ako napríklad ponúkajú ázijské antológie typu Three, Three... Extremes, Black Night by tu nebol žiaduci. Problémom je, že Tales of Halloween je veľmi nevyváženým a často podpriemerným súborom poviedok, vzhľadom na zloženie režisérov. Ako tak pozerateľné, aj keď béčkové poviedky z prvej polovice tu striedajú vyslovené odpady v tej druhej, ale po poradí. Sweet Tooth (od Dave Parker, režisér The Hills Run Red) nie je síce ničím originálna, ale ten nápad o urban legend, ktorá hovorí o tom, aby ste nezjedli všetky halloweenske sladkosti, lebo inak si po vás príde monštrum, ktoré sa nakoniec aj skutočne ukáže je na tých pár minút postačujúci. Štandardne natočené a na krátku poviedku akurát vhodné. (6/10) / The Night Billy Raised Hell (od Darren Lynn Bousman, režisér niekoľkých pokračovaní série Saw, skvelého hororu Mother's Day alebo otrasných hororov Barrens alebo 11-11-11). S Bousmanovou réžiou to je vždy ako na horskej dráme a výstupy kvality striedajú strmhlavé pády do odpadu. Tu nič vyslovene nekazí, ale od nadšenia má tiež ďaleko. V podstate čierno humorná poviedka o vyvádzaní nezbedností počas Halloweenskej noci, nič viac to neponúka. (4/10) / Trick (od Adam Gierasch, režisér podpriemerných hororov Fertile Ground, Autopsy alebo Night of the Demons). Gierasch natočil asi najlepšiu poviedku celej antalógie o deťoch ktoré prídu počas Halloweenu vraždiť do jednému domu. Dobre natočené, s fajn a hlavne nečakanou pointou v závere a na niečo podobné by sa hodil aj celovečerný film. (6/10) / The Weak and The Wicked (od Paul Solet, režisér Dark Summer). Priemerný kúsok o utlačovaní, v ktorom sa v závere ukáže monštrum. Možno keby to celé nebolo tak lacné, tak som spokojnejší. (4/10) / Grimm Grinning Ghost (od neznámej belgickej režisérky a herečky Axelle Carolyn). Celkom neškodná „duchárska“ jednohubka o dievčine stvárnenej sympatickou herečkou, ktorú na ceste z Halloweenskej párty sprevádza zlo. (5/10) / Ding Dong (od Lucky McKee, z tohto zloženia môj najobľúbenejší režisér vďaka vynikajúcej The Woman, aj keď jeho ostatné kúsky ako May alebo Cheerleaders Must Die už nie sú také výrazné). Od McKeeho som čakal viac a jeho poviedka o červenej čarodejnici, ktorá túži po dieťati, nie je ani strašidelná, ani vtipná, ani nijaká, iba trápna, navyše aj s otrasným hereckým výkonom titulnej čarodejnice. Moment, od ktorého sa poviedky v Tales of Halloween už nedajú pozerať (2/10) / This Means War (od Andrew Kasch, režisér hororovej komédie Chillerama) Bitka dead metalistov s ich susedmi. Viac sa o tom napísať nedá, úplne o ničom. (1/10) / Friday The 31st (od Mike Menderz, režisér otrasných Gravedancers alebo takého „skvostu“ ako Mega Spider). Pokus o krátkometrážny halloweensky ladený Piatok Trinásteho, do ktorého sa trápne zaangažujú aj mimozemšťania, ehm, z takýchto kravín som už vyrástol a skutočne mi neprídu nijako vtipné. (1/10) / The Ransom of Rusty Rex (od Ryan Schifrin, režisér prevažne menej známych kraťasov). Poviedka o dvoch únoscoch, ktorý v domnienke unesú dieťa boháča, z ktorého sa vykľuje zákerný démon, ktorého sa nie je možné nijako zbaviť. Občas vtipné, občas trápne, vo výsledku nič extra, ale oproti predošlým dvom poviedkam aspoň sledovateľné. (4/10) / Bad Seed (od Neil Marshall – The Descent, Doomsday, Dog Soldiers, pár epizód Game of Thrones, najznámejší režisér z celej zostavy, ktorý sa tu ocitol netuším akým nedopatrením). Na to, že je Marshall podstatne skúsenejší režisér, než všetci ostatní dohromady neponúka nič extra a zviezol sa skôr na vlne trápnosti predošlých poviedok z druhej polovice Tales of Halloween. Príbeh o oživenej tekvici, ktorá požiera ľudí už sám o seba znie dosť dementne, takže zázrak by tu nevykúzlil asi ani Spielberg, nie to Marshall. (3/10). CELKOVO, respektíve v tomto prípade skôr PRIEMER: 1,5* (3/10) (06.11.2015) (méně) (více)