Pokoj v duši

Nepoznám tak dobre súčasnú slovenskú filmovú tvorbu, aby som si dovolil určiť miesto Pokoja v duši v nej. Ja som mal z neho neutrálny pocit. Mrzeli ma stereotypy, ktorými tvorcovia modelujú tzv. slovenskú povahu, slovenské pomery a vo všeobecnosti Slovensko. Mrzeli ma neprirodzené dialógy, dokonca aj zvuk slovenčiny, ktorá v bežnom živote znie úplne inak. Asi by bolo lepšie, keby v slovenských filmoch hrali iba neherci. Mrzelo ma tiež, zneužívanie prírody na zakrytie ostatných nedostatkov. Na druhej strane som bol celkom spokojný s príbehom, kamerou i hudbou. Výsledkom sú tri slabšie hviezdičky. (08.11.2010)

!SPOILER! Čakal som nehorázny odpad, ale bol to taký lepší odpad. Neviem, slovenský film už asi nikdy nebude dobrý. Zlé konce v slovenských filmoch, na to som už zvyknutý, to už je samozrejmosť, ale tento bol extra zlý v zmysle nezmyselný, čiže hviezda dole. Ďalej nemám rád otrepaného Luknára, čiže ďalšia hviezda dole. No a príbeh bez duše (to je ale irónia), a chýbajúca sľubovaná pieseň od Janky Kirschner, to je ďalšia hviezda dole. Pre nematematikov, 2*, 40%. (31.08.2012)

Soundtracky majú vo svete popularitu a som rád, že tento zvyk sa začína udomácňovať aj v našich končinách ( Bathory ). Jana Kirschner vystihla duch príbehu a v mnohom sa jej pesnička zaslúžila o jeho pozornosť. A to je dobré ! Príbeh učupený kdesi v podhorskej dedinke s mnohokrát natočeným motívom návratu z väzenia je priamy, jednoduchý a ľudský. Hovorí o emóciach, sile charakteru a priateľstve. O pokoji v duši. (12.05.2009)

Pokoj v Duši má obrovské šťastie a producenti môžu ďakovať predovšetkým Jane Kirschner a jej (fakt podarenému!) songu, ktorého sila však neustálou rádiovou rotáciou tiež stráca. Nielen dobrý marketingový ťah, ale je to aj najsilnešia súčasť filmu, spolu s prírodou a prostredím. To ostatné je typicky slovenské! Stereotypný námet, konanie a kŕčovitá psychológia postáv...Skratkovité, pár momentov totálne povrchných, trochu zbytočných, slovník ako spred 5O. rokov, vyústenie -ach jaj...Podporujem a prajem slovenskej kinematografii, ale už by aspoň raz mohla slovenská kinematografia dopriať mne:) (16.06.2009)

Pokoj v duši je presne taký, aký ho očakávate. Konverzačná vzťahová dráma, ktorá rieši banálne a vážnejšie životné problémy akosi odnikadiaľ nikam. Čo nie je kritika. Kritikou je vyšumiteľnosť a syndróm detailov a polodetailov tvárí našich hercov, takže máte z toho všetkého pocit, že v televízii to bude úplne stačiť. A aj stačilo. Za posledné roky sa máloktorý slovenský film vyšplhal nad priemerné hodnotenia, mňa napadá v mojom prípade iba Marhuľový ostrov. Nie sme schopní natočiť skutočne silný film? (21.01.2013)