Poločas rozpadu

S radosťou sa pridám k tým, ktorí budú tento film viac chváliť ako haniť. V každom prípade sa oplatí zájsť naň do kina a to nielen z dôvodu podporenia slovenskej kinematografie. Polčas rozpadu je totiž na slovenské filmové žalostno-biedne pomery celkom dobrým filmom. A vaše výsledné emócie budú závisieť len od toho, čo od filmu očakávate. Po stránke hereckých výkonov, scenáru a hudby prekvapivo u mňa obstál. Vedľajšia dejová línia o arménskych utečencoch mi tam prišla ako zbytočná vsuvka, mierne od veci, inak je film v rámci možností v pohode.... (14.12.2007)

Ďalší slovenský pokus s kvalitnejší film sa ako tak vydaril, pre niekoho je to viac pre niekoho menej. Rozhodne som pri tom neostal chladný čo je prvé plus a napriek dlhšej (na SVK pomery) stopáži som sa nenudil, čo je druhé plus. Navyše herci nezahrali najhoršie, nie že by som ich nejak povyšoval, ale jednoducho nie je to zlé. Obsah je rozporuplný a chvíľami môže liezť na nervy, pretože sem tam naozaj pripomína nejakú telenovelu alebo TV seriál slovenskej produkcie. V niečom ma film prekvapil a akosi nemôžem dať nižšie hodnotenie ako priemer. 50% (16.04.2009)

Polčas rozpadu ma príjemne prekvapil. Film ma na hodinu a pol do seba vtiahol a tento čas rozhodne pokladám za príjemne strávený. Určite sa nejedná o klenot kinematografie (najmä čo sa týka scenáru: na mňa príliš veľa erotických scén a niekoľko hluchých miest filmu), no herecké výkony boli slušné a niektoré scény boli spracované veľmi originálne. Pri hodnotení takýchto filmov ma vytáča 5 bodový systém zavedený tu na ČSFD ... udelil by som totiž 3* a pol. Spočiatku som sa chcel vyjadriť aj k niektorým cudzím komentárom filmu, no už ma to prešlo :). Hodnotenie: 70% (02.03.2009)

Nevím, jestli to bylo mojí nesoustředěností, ale byla jsem půl filmu naprosto zmatená, kdo je kdo , přestože tam vlastně jde jen o 2 manželské páry a pár milenek hlavního představitele. Když jsem si pak pustila začátek znovu, bylo mi vše naprosto jasné. Tím pádem i stouplo hodnocení nejmíň o jeden bod. Takže nevím, jestli jsem tele já, nebo to bylo nepřehledně udělané. Jinak rychlé vyřešení krize středního věku (milenky) pomocí granátu by mohlo být pro spoustu opuštěných manželek inspirativní.... (15.04.2009)

Maxim E. Matkin meets Ivan Tásler Súčasné slovenské umenie (či už je to hudba, film alebo literatúra) ma nekonečne vytáča dvoma vecami. Jednak potrebou riešiť „prehnité a nemorálne“ vzťahy, rozpad „hodnôt“ a „reálny“ svet kde šuká každý s každým a jednak potrebou ovenčiť túto „nápaditú“ tému veľkým filozofickým posolstvom o tom čo je, keď stúpa dym. Vychádza z toho potom taká plytká pseudofilozofická šukačka, ktorá možno funguje na blondýnečky, ktoré budú donekonečna rozoberať aké úžasne vtipné a inteligentné knihy píšu ženy ako Matkin. Nuž a Polčas rozpadu je presne ten prípad kondenzácie všetkých týchto neduhov. Formálne je film na slovenské pomery veľmi slušný, v prvej polovici to vďaka svižnej réžii veľmi pekne odsýpa a baví. Figúrky sú sympatické, bohužiaľ nejde o žiadne plnokrvné prepracované postavy a všetky sympatie pre nich získavajú výborní herci (Diana Mórová jednoznačne rulezz). Všetko sa však zvrhne a padá z kopca akonáhle dôjde k odhaleniu „prehnitosti“ vzťahov na pôde výstavy fotografií. Autori sa asi snažili o nejakú „očistu“ prostredníctvom „nastavenia zrkadla“ aktérom ale šlo to teda totálne mimo. Posledným klincom do rakvy je záverečné deus ex machina zakončenie s granátom, ktoré v rámci príbehu nemá žiadnu logickú funkciu a mám z neho skôr dojem "šokovať!!!!"...áno šokol ma poriadne, tak že som filmu strhol ďalšie body za ďalšiu „originalitu“. Nič v zlom ale svojho času veľmi vlažne prijaté „O dve slabiky pozadu“ od Šulajovej boli IMHO omnoho úprimnejším filmom. 5/10 (07.01.2008)