Sůl nad zlato

V originálnom Slovenskom znení - Soľ nad zlato

ale ako Kocúriková best off princezna

sorry Libuško

Československé pohadky nej.. Dnesni pohádky katastrofe..

Osobne sa trochu čudujem kritike niektorých komentárov. A mám niekoľko pripomienok:

1) Predloha nemusí byť len podľa Boženy Němcovej, rozprávku má vo svojich zbierkach aj slovenský rozprávkár Pavol Dobšinský. A vzhľadom na slovenský ľudový zvyk vítať hostí chlebom a soľou, domnievam sa, že rozprávka je skôr slovenská.

2) Presne ako spomína Anderton, rozprávka funguje v scenári, dramaturgii, v réžii, v kamere, v hudbe, scenérie aj kostýmy sú nádherné (vskutku neviem, či viac obdivovať krásny hrad alebo jaskyňu či zasnežené tatranské štíty), obsadenie hercov je úžasné a skvele sa starajú o dynamiku príbehu: Machata a Chudík sťa dramatický element, Króner vstupuje do príbehu ako kombinácia nadľahčenia i životnej múdrosti, Kukura, Paulovič, Kocúriková či Turban ako elementy zla či prinajmenšom zaslepenosti chamtivosťou a mocou, Strnisková ako dobrá víla, pomáhajúca dobru a s nadhľadom tlmiaca zlo vo vzťahoch ( a to možno povedať aj o predstaviteľovi Argonita) či nežná Šafránková, ktorá o schopnosti vniesť do svojej role hlboký cit presvedčila už ako mladučká Barunka.

3) Aj preto ma veľmi zarážajú názory, že táto rozprávka je chladná - nič nie je vzdialenejšie pravde! Iste, nie je robená v duchu typicky českej rozprávky, s tým možno len súhlasiť. Na tom však nie je nič čudné, keď sa dobre prizrieme menám pod réžiou, scenárom či kamerou i väčšine hereckého obsadenia.

Ale pozrime sa na samotný scenár: už prvá scéna súbojov je nabitá napätím, ktoré veľmi jasne vnáša Svobodova muzika. Všimnime si, ako sa v niektorých momentoch počas súboja spomalí kamera - keď sa ľudia akoby opojení pohľadom na bitku/násilie vysmievajú tomu menej šťastnému protivníkovi, a do toho znie metalický zvuk syntezátora, ostrý ako píla. Akoby táto scéna predznamenala konflikt, ktorý čoskoro príde. Akoby poukazovala na niečo, čo ešte nevidíme, no už to niekde v hĺbke buble a vrie, ako vo vnútri sopky... Mimochodom, aj samotný metalový, kovový zvuk akoby ukazoval na onu tému - všetky tie drahé kovy, ktorých prílišné uctievanie sa môže človeku stať osudné...

Napätie rastie (už pri výrokoch Maruškiných sestier) a vyvrcholí v scéne, kde kráľovské dcéry majú svojmu otcovi vyznať lásku. Prekliatie kráľa podzemia je dramatické - opäť výborná hudba, naspodu akoby varovne "vrčal" organ - a príchod pohromy - ktorú jej hlavní aktéri najprv podcenia, hm, aké výstižné a opäť symbolické - prinúti všetkých konfrontovať sa s pravdou. Ako sa každý z nich zachová, vieme. Je to typická ukážka každého charakteru. A opäť ďalšia symbolika, celý národ nevinných musí trpieť a až z ich sĺz získa Maruška zázračnú vodu, ktorou zlomí kliatbu zla a zachráni nielen svojho milovaného ale i svoju domovinu.
A povedzte sami, či stretnutie Marušky s otcom nie je dojemné až až? 

4) Apropos, Svobodova hudba. Iste nenapíšem žiadnu novinku, keď skonštatujem, že Svoboda je typický výraznou melódiou a jeho rukopis je čitateľný. A aj sa často tak trochu "vykráda", opakuje. To ale robí aj taký velikán filmovej hudby ako Ennio Morricone, tak sa nečudujme. Ale jeho hudba v rozprávke správne dávkuje dramatiku i romantiku a v niektorých scénach typicky česky posúva dej ďalej. A tie úžasné fanfárové kvinty na začiatku rozprávky ma privádzali do tranzu už ako dieťa... :) Na margo inštrumentária treba ešte poznamenať, že vzhľadom na dobu vzniku (začiatok 80. rokov), ktorá bola typická "boomom" syntezátora a jeho širokých možností, nemožno sa skladateľovi čudovať, že po tomto prostriedku siahol. Napokon, Svobodova tvorba sa spája práve s oblasťou populárnej a filmovej hudby. A možno dokonca povedať, že kombinácia historického prostredia (i keď samozrejme rozprávkového s príchuťou fantasy, inak, vypichujem prekrásne titulkové písmo), stále aktuálneho tematického konfliktu a populárneho štýlu vo filmovej hudbe robia túto rozprávku nadčasovou. I keď, Svoboda sa nemusí páčiť každému... Proti gustu žiaden dišputát.  

5) A ešte na margo porovnávania oboch verzií: jasné, Byl jednou jeden král je úplne iná ako Soľ nad zlato. Je typicky česky veselá, spevavá, milá. Samozrejme, čerešničkou na torte sú Werich a Burian. Ich hlášky - a najmä Werichove - sú za všetky prachy, to je bez debaty. Ale ako už bolo povedané, rozprávka má jemňučko ideologický podmaz - čo som teda pri jej mladšej kolegyni nepostrehla. Taktiež je menej rozprávková ako Soľ nad zlato, nejak mi tam všetky tie čáry máry chýbajú - a chýba aj ono prekliatie - to už rozprávkové nie je vôbec...
Inak werichovskú verziu milujem, podobne ako ostatní jej zbožňovatelia. A rada sa k tomu priznávam. :) Ale isté veci treba povedať. A hlavne je skvelé, že existujú dve úplne iné podoby tejto rozprávky. Obidve si človek rád pozrie každé Vianoce, každú pre niečo iné. Vlastne, budem sa celkom tešiť na tretiu podobu, pokiaľ sa jej autori zhostia s takou precíznosťou a invenciou, už teraz sa môžeme tešiť na ďalšiu legendu.  

jo a ešte som si spomenul na hudbu, tá tam vyznela v podaní sprievodných motívov Elektrovoxu nielenže až nepatrične, ale dokonca ako zvyšné prebytky zo seriálu Návštěvníci. Ani nepíšem že v ňom nepoužité, pretože zneli ako použité dvakrát, bez akýchkolvek zmien. No už asi neprídeme nato, ktorá hudba bola robená časovo skôr, keďže tento film i Návštevníci vznikali prakticky v zhodnom čase.

Zaujímavé že aj staršie československé rozprávky sa dabujú do češtiny, to potom v ČR málokto dokáže zistiť, že herca Kukuru tu daboval Štefan Kvietik (z neznámch príčin). To som si zas všimol ja, popri tej nude a syntetike, ktoré sa z tohto filmu šírili. Dokonca ma v tomto podaní znudila už i samotná známa predloha - rozprávka Soľ nad zlato, ktorá zato zrejme nemôže, no pri ťažkopádnej predvídavosti v tejto verzii pôsobila až prostoducho.

Veškeré triky v tomto filmu jsou dílem Vladimíra "Mulínka" Novotného.

U tohoto filmu mě nadchla především hudba. Karel Svoboda, zkrátka uměl.

Mě se tahle pohádka s Libuší Šafránkovou líbí víc jak Tři oříšky pro Popelku. Popelka je taky krásná, tradiční. Ale tohle má takovou chladnou gotickou atmosféru a moc se mi tu líbí hudba Karla Svobody, podle mě je taky lepší než ta v Popelce, ta je taková selská, tady přseně vystihuje to středověké prostředí. Princ, byť Maďar je tu charizmatičtější. Ještě tu máme Prince s Večernicí, ta je taky super, ta je snad úplně z těch tří nejlepší :-)

Mně to přijde jako parodie Krále Leara. Rozhodně to není podle mého gusta, přidal bych hvězdičku za dobrý nápad se solí, ale to už tu jednou přeci bylo...

Ten českej dabing je divnej :-(

snad jedna z najkrajsich a zaroven aj najsmutnejsich "rozpravok" ake som kedy videl, srdcova zalezitost